an - technical university of košice 2014/ohlasy.pdf · prace a desiatky aktivlt na jej podp6_ ru...
TRANSCRIPT
rH\
\g/
f! (! rrr
lrr {. ti € b a CN ! F o I (n { o a o( u, o N (,r N o F 5 a an - !, o) N
E#q
B.[g
r=N
a.Q
-b*0
FE
E
tii;
q=B
Ea
CI
ISo
-9e'
51a
H
;ge:
$ara
S^z
-9*=
!a<
E
-?*3
9Pee
s H
l
gqg*
€E*a
a6e
3+6v
+,*
Er
* d
b,9,
B,d
sE
. rE
I:E ]:
: -e;
a S
IE
qa:
EE
5+ N
,+ =
g g
il:.B
r$ +
Oat
6, 6.
- lt
* ^
Y
e,si
;a'a
= B
<lF
atE
: *=
=<
+B
=tg
8.t-
E S
F'e
.FE
s.E
o€ N
(.!E
o
=o
-@
- fl
€=,E
=tE
i$ffi
€:c$
rlEE
m=
iiA*E
E;
msF
=H
:TH
E{B
*=&
tEH
= e
Ge"
:$t:
Egm
;6*H
E'$
's m
ilf
6,il9
=.P
6 ffi
t!
T I I ) ) F tt I{ TT I )r I I ): I ) r I
=o a-N
=oi
o6 oc GE
BR
N= o6
'€r E
eN
t6so =
.6 qA o= x-o
Ee
=6 .o=
6= =N EB
.oq
=6'
Q.
<E Bd
e.8
60 E5.
3.e
BA
'6S -.
\< N 6' =s = E o E 6
B';;
5E6.
F3+
5i:e
s9'=
E'E
ro-
i5or
<9=
@=
'-d
*=6-
;98e
IP
+3i
"Ei
9o9P
4=-2
.o-^
==
@o-
6'-
o -
Y 5
r
^ o
---6
.;=*6
'E;?
.i;:
eeF
=s*
ip'
*83E
CtS
8IE
=lii
o=€E
-=;;
ose9
gEdr
g;5
a s.
d u
=.o
q =
-
q]
B=
:9E
e5B
=A
fE
E H
as:
-aa
= x
'o..o
-
< =
= J9
.x-
<-'-
N-c
=P
- t€
,6 =
€ -
qe
H =
+ q
= =
E x
s,(=
qi<
?
N.6
:=
='
g,E
=R
.x <
'E d
dX
qoX
5.-3
.:
id o
=o
= P
--*
e 4€
EH
.93'
g;,
E.€
9.3
a P
e
gHile
$tfig
Ei
E B
E +
gr+
aH
's;
o = D = '= o o ; o ! o e o r o
{D BI tr r{r ilE ru Slt
re f, d {q fi) E d () t* 8lr
N Ttr
!T f) n d tr ff N rE #s ffiq
m d & tr*
ffiqi
src
s&
ES ry St
ffi {& ru trd
d (D & ru EI m d SB
qry s f,L E
T Et @
o?
ooE
:!lE
o>N
@E
o
=.o
r.ts
B- il.
€. =
=.
EE
iE=
E.x
IEB
$e,s
f
Eig
+sr
gaE
EE
aEF
+E
5E$E
$Es=
EE
fFr.
aE3=
H=
3pE
:E9a
3;5
e.E
+=
+fi;
+H
'S=
:,E
q"3
3ES
=,8
fls*1
E
ffigq
;';3$
i}i5F
r$e$
gqE
3E;F
$g5
E;e
aiaF
$c+
+E
gg
= ila
a a;
$ F
g *;
tE;
iAg+
*rrs
EE
BiB
;
FiF
giE
i$E
$iE
i$ag
€E=
sE^s
€a=
Etg
.:B
PE
e"99
Ekf
ix=
i5:q
B*
E=
Eg6
F$
$E<
'- T
O
*<<
.r
(^=
: O
E33
B8-
6.-g
e3*e
. -'=
FsE
!5;
o =
++
<-
c l.
lqoi
6-;,N
ro:-
=(,
a5
<5
:se+
9*si
3**
*a,
E=
'*:':
';dqx
1:
86.
;.gF
$ sE
**$
A€
Fa
d,?d
??c?
c.o-
.F.
ag
5a53
asqg
H.g
=a]
;=
'd.6
K
.o F
E
P'i=
-gE
gE
E
^ =
'o
o N
x<
o
a =
o.i3
d==
EE
,ia=
a-sF
uPB
g*E
aEaf
rE €s
::q=
d'36
,s
.8s
*i is
Eql
++
e *s
g;E
=;e
gEA
A E
?+
o++
FE
BilA
_H,5
J3
$.gg
lggg
$ggg
,rF
Fig
gggg
g
gE F
gg ig
iglg
gggg
ggig
gggg
gggg
igg
o a- o N o N s o. o x G o e. a. 6' E o oq a- N' o o N $\ o a. rn o gu o = o
INFORMUJEME
uz rnaorcrue v N.,EMBRT vysrRreoauu Tu'rsrov vo vysoxycn TarnAcn uiasrruicrruEDzr'ARoolleu, roNrinerueiE.{KTUALNE, .IUr*, Bezppilvosrr enAce,,roV*,s .ELKOM r*ym crerou' Uz 27 BOKOV SA ru srRerAvaru oosonNicl u oraoa,BEzpEeNOSTr n'oc*saruV zonevia pRr pnActn-orsxuru;u Na rEMy, KTORE Su wsosrrvrDoLEZTTE v pRopesror.rALNoru ZtvorA er_ovein. , ---
''-
Po fvodnom prihovore vedfce_ho Katedry bezpednosti a kvality pro_dukcie Strojnfckej fakulty Technickejuniverzity v Ko5iciach profesora lng.Juraja Sinaya, DrSc., sa pritomnfmpredstavili svojimi prejavmi hostia.
_ tko prv17 sa ujal slova lng. AndrejGmitter, generdlny riaditel, Narodn6hoin5pektor6tu prdce (Nlp) v Ko5iciach.Zdoraznil,2e prvoradou rilohou Nlp jezv175it' risilie zamestndvatelbv ziepSo_vat' pracovne podmienky zamestnan_cov a preventlvnymi opatreniami pred_chAdzal vzniku pracovnych Irazov. In_Spektori prdce aj s pomocou z6stup-cov zamestnancov pre bezpednost'a ochranu zdravia pri pr6ci (BOZp) sasnaZia poradenstvom viest' zamest_nancov k osobnej zodpovednosti zaochranu svojho zdravia v praci. N6-rodnf inSpektor6t prace zorganizovalv tomto roku niekol'ko bezplatnlTch se_mindrov s problematikou bezpecnejprace a desiatky aktivlt na jej podp6_ru podas Europskeho lyidia BOZp.
Jednou z nich je aj in5pekdnd kam_pai Prevencia po5myknuti, zakopnu_ti a padov na rovine. prdve tieto uda_losti sti najdastejSim zdrojom pracov_nych irazov.
Viceprezident spolocnosti U.S.Steel Ko5ice a prezident Zvazu hut_nlctva, t'a2obn6ho priemyslu a geo_logie SR lng. Vladimfr Jacko, phD.,skon5tatoval, 2e v priemysle sa zni2ujepocet pracovnych lrazov, ale snahouje dosiahnut' nulovri Irazovost.
lng. Milan Fandovid, predsedaSlovenskej asocidcie pre BOZp a Opp,venoval pozornost' nesfladu v legisla_t[ve. Pouk6zal na zAkon o BOZp, ktoriv niektorlTch castiach nepoZaduje rov_nak6 povinnosti na jednej strane odzamestnancov, pracujucich u zamest_ndvatelbv na plnli lvazok, a na druhejstrane od doddvatelbv bezpednostno_technicklich sluZieb. podobne pripadeuviedol aj dalsi nedostatok tohto z6ko-na - rozdielne po2iadavky na vlicho_vu a vzdeldvanie. Vyslovil Zelanie, aby
odbornici na konferencii prediskutovalimnohe podobne uskalia v predpisochtlTkajucich sa BOZp a zasacJili sa o le_gislatfvu, kto16 nebude umelou brzdoupodnikania zamestn6vatelsklTch sub_jektov a fyzicklTch os6b.
Obdianske zdrulenie Spolocna vr-zia predstavil udastnikom konferenciejeho predseda lng. Jiin Donic. Cielbmzdru\enia je sprev6dzat' investora (za_ddvatel'a stavby, stavebnika) od ziime-ru vlistavby, cez bezpedn0 realizaciu,aZ po bezpednu [dr2bu objektu. Medzijeho clenov patria koordin atori BOZpna staveniskiich, bezpednostni techni_ci, projektanti, stavbyved0ci, projekto_vi manaleri, ale aj investori a malitetiaobjektov a sprdvcovia ich budov.
Jednou z priorit programu tohto-rocnej konferencie je oblast' prijima_nia udinnyich legislativnych pred[lsov.Tejto problematike sa venovali dis_kutujrici za okruhlym stolom: phDr.Monika Zdmecnikovd a MUDr. Milo5Janouiek, CSc., z Uradu verejne_
omej Dorov, Monika Zdmeinikovd, Jdn Donic
' ' .. . rrl: ur'r:.:lir, 'j,l,.,r:, .-i ':'irlr
:: , , ,r, .t .
Bezpeind prdca 6/2014
INFORMUJEME
ho zdravotnfctva, prof. Tomd5 Kozikz Pedagogickej fakulty UniverzityKonStantlna Filozofa Nitra, uZ spo-menutf lng. J6n Donid, lng. MilanFandovid a lng. Andrej Gmitter, akoaj lng. Du5an Adamdek z Minister-stva prace, soci6lnych veci a rodinySR a v neposlednom rade za organi-z*lorov prof. Juraj Sinay. Diskutova-lo sa najmd k novele zAkona o BOZP.Posledn6 pripomienkovanie sa kondi-lo pr6ve v prvf deh konferencie. Mno-hi fdastnici sa o novelizovan[ z6ko-na dozvedeli aZ na tomto podujatf. UZdlh6 roky, priam chronicky sa na kon-ferencii hovorl o potrebe zmenit' 0ra-zov6 poistenie - ani tentoraz to nebo-lo inak. Priestor na konferencii dosta-li aj dhl5ie t6my - bezpednostnotech-nick6 sluiby, vychova a vzdel6vanie,zdravotn6 sluZby... V5eobecne moZnopovedat', 2e legislativa je vel'mi zloZi-t6, zo strany 66astnfkov odznelo velholazok. Diskusia, samozrejme, pokra-dovala do neskorych vedernfch hod[n,ale uZ v kulo6roch.
Odovzd6vanie certif ik6tov Bezped-nf podnik patri uZ tieZ medzi trad[ciekonferencie. Toto ocenenie si za rok2014 prevzali firmy DANITA, s. r. o.,Myjava, Kia Motors Slovakia, s. r. o.,2ilina, OBAbSERVIS, a. s., Koiice,Partiz6nske Building Components- SK, s. r. o., a WHIRLPOOL SLO-VAKIA, s. r. o., Poprad. Organizet-cie, kto16 zfskajI certifik6t Bezped-nf podnik, musia splnit n6ro6n6 krit6-ri6 a nimi dokiLzaf, Ze u nich je bez-pednost' a ochrana zdravia pri pr6ci naprvom mieste. CertifikdLty z6stupcomorganizitcii odovzdali Ing. BranislavOndru5, Stiitny tajomnfk Ministerstvapr6ce, socidlnych veci a rodiny SR,
lng. Andrej Gmitter a prof. JurajSinay.
Po tomto akte sa ocenen6 organi-zdcie prostrednlctvom svojich z6stup-cov strudne predstavili.
Po kr6tkej prestiivke program kon-ferencie pokracoval prispevkami jej06astnfkov.
Prv17 predn6Satel' bol Dr. DawidBaran zo Statneho riradu in5pekciepr6ce v Pol'sku. V prlspevku sa venovalpropagadniTm a vzdellvacim aktivit6mN6rodn6ho in5pektor6tu pr6ce v Pol'sku.
S vlihodami integrovan6ho pri-stupu v riadeni HSE v skupine Slov-naft obozn6mil pritomnlich lng. MartinDem66k, PhD. Zdravie, bezpednost'a ochrana Zivotn6ho prostredia (HSE)tvoria neoddelitel'nri sridast f ilozof ieriadenia v skupine MOL. V Slovnaftezameriavajri pozornost' na vytv6raniebezpednfch a zdravych pracovnychpodmienok, cistotu 2ivotn6ho prostre-dia, uplathuj0 princip obozretnostia zodpovednej starostlivosti.
Ako logicky uvaZovat' pri vfbere,ale aj pou2ivani vhodnfch osobnfchochrannlich pracovnfch prostriedkov(OOPP) predviedol ridastnikom kon-ferencie so svojimi spolupracovnlkmiJuraj Uherek, riaditel' spolodnos-ti SAFE TIME Banska Bystrica. Prak-tick6 uk62ky presveddili pritomnfcho tom, Ze pouZfvanie osobnej ochra-ny pri priicach vo v1iSke je nevyhnutn6.
Za spolodnos{ ABB Jablonecnad Nisou (eR) vystripil PhDr. Miro-slav Silar s prispevkom zameranimna prevenciu a zniZovanie lrazovos-ti konkr6tne v ich spolodnosti. Prftom-nych zaujala informdcia o spolufdas-ti pri autohavArilchv pripade, akzavi-nenie sp6sobil ich pracovnik.
ffi;Bezpeind pr6ca 6/2O14
Osvie2enfm bolo vystfpenie Mgr.lvany Slov6dkovej z Klrschstein&-Partner, Kompetenz fur AngewandtePsychologie, z6stupkyne pre eesk0republiku, ktor5 sa zaoberala al{zkou,predo a ako merat' kultfru bezpednos-ti vo firme. Olttzky kladla aj prftom-nfm v kongresovej s6le a spAtn6 vdz-ba bola v1iborn6. Udastnici Zivo reago-vali a doplhali predn65atel'ku. Dospelik nAzoru, 2e bez podpory vedenia nieje moZne zmenit' kult[ru bezpednostiv podniku.
Podobnej t6me sa venoval vo svo-jom druhom vyst0peni na konferencii ajJuraj Uherek, ale zameral sa na pr5-cu vo vf5kach. Predn65ku, ako smeuZ zvyknuli prezentoval aj formou kr6t-kych, ale vel'mi poudnlich, filmov.
lng. Pavol Poldk, PhD., zo spo-lodnosti P.B.l. v Senici sa vo svojomprispevku zaoberal rozdelenim zme-sf horlavlich kvapalin a vplyvom ichjednotliqich zloiiek na vlsledn6 ne-bezpedn6 vlastnosti zmesi. Pozor-
Driitelia certifik6tov BEZPECNV PODNTK
Juraj Uherek
INFORMUJEME
nost' venoval najma r6znorodfm zme-siam, ktor6 maj0 vo v5etklich svojichdastiach r6zne fyzikitlne a chemick6vlastnosti. Vysvetlil, Ze nesprdvne vy-hodnotenie fyzik6lnych a chemickfchvlastnosti jednotlivyich zloliek zme-sf a ich vziijomn6ho spr6vania v zme-si m62e viest' k chybn6mu stanoveniuopatrenf, ktor6 m6Zu mat fatdLlne d6-sledky a viest' k mimoriadnym udalos-tiam - poZiarom, vfbuchom...
Profesorka lng. Hana Padaiov6,PhD., z Technickej univerzity v Ko-Siciach sa dlhS roky zaober6 posu-dzovan[m rizlk. A,1 tentoraz v prispev-ku Posudzovanie rizik expozfcie vib-rdciim rozvinula problematiku legisla-tfvnych poZiadaviek na posfdenie ri-zfk, av5ak najmd proces akceptdciehodnoten6ho rizika zo strany prislu5-nfch kontrolnlich subjektov v malfcha strednlich podnikoch.
Kampani Zdrav6 pracovlskd bezstresu sme v dasopise BEZPECNAPRACA venovali Sirok[ pozornost'. Anina konferencii nemohla chlibat' infor-m6cia o nej - a tejto rilohy sa v 0pl-nosti a podrobne zhostila lng. Lauren-cia Jandurov6 z N6rodn6ho in5pekto-r6tu pr6ce, ktorf je ndrodnfm kontakt-niim miestom pre Eur6psku agent0rupre BOZP (EU-OSHA). Svoje vyst0pe-nie doplnila fdajmi o pripravovanfchaktivitdch a kampaniach.
lng. Karol Habina zo spolodnostiBOZPO Prievidza sa zridastnil na spo-menutej b[rlivej diskusii za okr[hlymstolom na t6mu legislatfva. Na jej z6-klade moZno povedat', 2e treba legis-lativu doplnit', zlep5if, zjednodudit', nohovorit o tom, di na Slovensku moZnouplatnit poznatky z praxe do legislati-vy, je vel'mi 1a2k6...
Vfskum BOZP uskutodfiovanli In-Stitrltom pre vfskum prSce a rodi-ny (IVPR) vychldza nalmd z potrieba po2iadaviek Ministerstva pr6ce, so-ci6lnych vec[ a rodiny (MPSVR) SRdeklarovanlTch kontraktom uzatvo-
ren17m medzi IVPR a MPSVR SR narie5enie vliskumnfch tiloh v oblas-ti vfskumu BOZP, povedala RNDr.Miroslava Kordo5ovd z IVPR Brati-slava. Dodala, 2e IVPR sa vfznamnoumierou podielh aj na dinnosti Rady mi-nistra pr6ce, soci6lnych vecl a rodi-ny SR v oblasti vzdel6vania a vfsku-mu BOZP, ktord vznikla v roku 2014a je poradnlim orgdnom ministra pr6-ce. Rada je monitorovaclm, koordinad-nlm a odpor0dacim org6nom z6stup-cov cel6ho spektra odbornlkov a z6-stupcov praxe v oblasti BOZP.
T6mou prispevku doc. Ing. KarolaKloudu, CSc., PhD., MBA, zo Stet-neho 0radu pre jadrov0 bezpednostv Prahe bol technologickli postup prispracovani akumuldtorov6ho odpadutavbou v Sachtovej peci s ndslednourafin6ciou surov6ho olova. Vysvetlil,2e cielbm rafiniicie surov6ho olova jeodstr6nenie nedist6t a ziskavanie dal-Sich vyu2itel'nych kovov.
RNDr. Mgr. Petr Adolf Skiehot,PhD., z VU..lf Cesk6 republika, s. r. o.,Praha zhrnul najnov5ie poznalky aza-meral sa na niektor6 aspekty ergo-n6mie riadiacich centier. Informovalo rozlidnlich druhoch riadiacich centierrozdelenfch podlh funkcii a fdelu.Okrem in6ho spomenul, 2e dizln ria-diaceho centra treba rie5it' tak, aby ope-r6torom poskytoval pohodln6 a zdrav6prostredie s cielbm zabezpedit' pod-mienky na maxim6lnu spol'ahlivost' ichvfkonu podas celej pracovnej zmeny.
O moZnostiach vyuZitia znalos-ti o vlastnostiach inteligentnych ma-teriSlov v technickej bezpednosti ho-voril prof. lng. Milan Oravec, PhD.,z Technickej univerzity v Ko5iciach.VyuZitie z1kladnych vlastnosti ma-teri6lov m6Ze byt sridastbu rie6eniaochrany zamestnanca pri pr6ci, umo2-iuj0c mu samostatne sa rozhodn0t'pre vfber OOPP v konkr6tnej situ6cii.
lng. Peter Weiss z akciovej spo-lodnosii TERICHEM, Svit sa zaobe-
ral problematikou ochrany zdravia za-mestnancov pred vplyvmi fyzik6lnychfaktorov prostredia. Udastnikom kon-ferencie poskytol srihrnnf prehlhdo povinnostiach zamestn6vatelbv nazabezpedenie ochrany zdravia za-mestnancov pred nepriaznivlimi vplyv-mi fyzikiilnych faktorov v pracovnomprostredi.
lvan Pek6r zo spolodnosti BOZPOPrievidza predstavil softv6rov0 aplik6-ciu E-boz. Na ka2dom pracovisku ale-bo stavenisku je povinnostbu zamest-n6vatelh analyzovaf rizik6. Tento pro-ces musi byt objektivny a vypracova-ni na zitklade praktickfch sktlsenos-li z poznania vfkonu jednotlivlich 6in-nosti. Efektivnym pomocnikom pritomm62e byt' vyu2itie spomlnanej softv6-rovejaplik6cie.
Lesnictvo a stavebnictvo patria dl-hodobo medzi odvetvia s nepriazni-vou Statistikou pracovnej- [razovostiv Cesku aj na Slovensku. Cast6 rirazysti d6sledkom podceriovania rizlk ale-bo zlyhania dloveka. Rie5enim tohtoprobl6mu je podrobnej5ia anal'iza pra-covnfch tirazov, povedal lng. JakubMarek z ob6ianskeho zdruZenia des-k6 technologick6 platforma bezped-nosti priemyslu, Ostrava. Cielene tre-ba navrhnri{ vhodn6 opatrenia na mi-nimaliz6ciu trazov pri pr6cach nastavb6ch a v lese.
Problematiku neleg6lneho zamest-n6vania a jeho vplyvu na bezpednost'pri pr6ci pribliZil fdastnfkom konferen-cie lng. Du5an MoSon z ln5pektor6tupr6ce v Ko5iciach. Na in5pektor6tochpr6ce sa zriadili 0tvary kontroly nele-
96lneho zamestn6vania, ktor6 sa zao-beraj0 odhalbvanlm zamestn6vatelbvporu5ujricich zdkaz neleg6lneho za-mestn6vania. lng. Mo5on obozndmilso zameranim kontrolnej dinnosti tfch-to ftvarov aj s viisledkami ich dinnosti.
Strat6gia bezpednosii a ochranyzdravia pri prdci v Slovenskej repub-like do roku 2020 a program jej reali-z5,cie na roky 2013 a22015 sistanoviliako jeden z prioritnfch cielbv podporumanaZovania rizik avzdellvanie v ob-lasti BOZP. Doc. Ing. lvana Turekovd,PhD., z Univerzity Kon5tantina Filozo-fa v Nitre k tomu okrem in6ho poveda-la, 2e oboznamovanie zamestnancovje v rukiich odbornlkov, zvydajne od-borne sp6sobilfch os6b, bezpednost-nfch a autorizovanlich bezpednost-nlich technikov a vedrjcich zamest-nancov. Na jednej strane s[ rozpraco-van6 z6konn6 normy a opatrenia v ob-
;iffi,1Bezpeini prdca 6/2014
Miroslava Kordo6ovd, Karol Habina, Laurencia Jandurov6
INFORMUJEME
lasti BOZP, ale na druhej ka2doden-n6 skrisenost zre1lneho Zivota ukazu-je na nlzku lrovefi vnfmania, pozna-nia a dodrZiavania z6sad BOZP. Doc.Turekov6 tieZ kon6tatovala, 2e zisteniaz praxe ukazujti na nie vZdy dostatod-n0 0roveh aplik6cie predmetnej prob-Iematiky pri vzdel6vani Ziakov a Stu-
dentov v BOZP na v5etkfch 0rovniach5k61. Preto je vzdel6vanie v BOZP naSkoldch, univerzit6ch vel'mi vfznam-n6. V diskusii na tilto t6mu sa prftom-ni zhodli v tom, 2e vyudovanie k bez-pednej pr6ci by sa malo zadaluiv 0I'Iom veku diet'at'a prostrednictvom rodi-dov, nesk6r zaradil do rozvrhu hodinv z6kladnlich Skoldch a postupne aj na
strednych a vysokfch Skol6ch.
Po mnoZstve inform6ci[, ktor6 od-zneli podas dvoch dni konferencie,dobre padla uvol'nenej5ia atmosf6rana spolodenskom vedere, no zaniete-nej5i [dastnici zaujat( urditfmi t6mamidhlej pokradovali v diskusii v uZ5omkruhu. Na zadiatku vedera sa konalam6dna prehliadka - predv6dzali tu vyi-
robky, ktor6 ponfikali sponzorsk6 fir-my konferencie. A odohral sa tu aj krstknihy o osobnlich ochranntrich pracov-nych prostriedkoch, ktorej autorkou jePhDr. Miroslava KordoSov6, PhD.
Poslednlf deh konferencie patrilhlavn;im in5pektorom pr6ce.
Udastnikov konferencie zau)alapodnetn6 prezent6cia na t6mu Bez-pednost' v ldrlbe elektrickf ch zariade-ni v podanI lng. Jaromira Jakubikaz In5pektor6tu pr6ce v Trendine. Do-plnilju a spestril obr6zkami, ku ktorfmpripojil vysvetlenie, o akf pracovnf0raz ide a pridiny, ktor6 k nemu viedli.
Je bein6, Ze na spolodnom praco-visku vykon6vaj0 pr6ce viacer6 sub-jekty, a tam in5pekcia pr6ce vidl vel-k6 probl6my. Freto si ttito oblast' vy-brai ako t6mu predn65ky lng. DanielHrabko z ln5pektor6tu prAce v Pre5o-ve. Pribli2il zo svojej praxe urdit6 sk0-senosti a poznatky, ktorS sa tlikaj0bezpednosti pr6ce na spolodnfch pra-
covisk6ch v stavebnej dinnosti. Pou-kdzal na zloZitost' prostredia, v ktoromprebieha stavebnd dinnost', a na n6-
rodnost rie5enia problematiky BOZPv stavebnlctve. Zdlraznil d6le2itost'spolupr6ce medzi jednotlivfmi fdast-nikmi stavebnej dinnosti, ako aj pre-vencie pri predch6dzanf vzniku pra-
covnlich 1razov.JUDr. Rudolf Kubica, hlavnf in-
Spektor In5pektor6Ltu pr6ce v Ziline,
Jaromir Jakubf[<
sa zaoberal regresmi zdravotnlich po-istovni a Soci6lnej poistbvne pri pra-
covnfch lrazoch a chorobdch z povo-lania. V kr6tkosti vysvetlil, ako fungu-je poistenie zodpovednosti za Skodu,
objasnil niektor6 pojmy ako zavinenddi nezavinen6 Skoda, do je to osobit-
.iiliffill*....l:..lBezpein;i prAca 6/2o14
n6 zodpovednost za Skodu, do je Sko-
da na zdravf...O tom, 2e aiZ<a pracovn6ho
dasu m6 vel'kf vplyv na bezpednosta ochranu zdravia pri pr6ci, nikto ne-pochybuje. Tejto problematike veno-val svoj prfspevok Ing. R6bert Bul-la, hlavnf inSpektor ln5pektor6tu pr6-
ce v Nitre. Nespr6vne rozvrhovanie,pripadn6 nadmern6 predlZovanie pra-
covn6ho dasu ohrozuje nielen bez-pednost' pracovn6ho prostredia, alenajmdi Zivot a zdravie zamestnancov.lng. Bulla vo svojej prezent6cii upozor-nil na z6konn6 limity pri rozvrhovanfpracovn6ho dasu a odpodinkov v pr6-
ci zamestn6vatelbm, aby predch6dzalinadmern6mu pre{aZeniu zamestnan-cov pri vyikone pr6ce.
lng. Dalibor Hliv6k, hlavnf in-
Spektor ln5pektor6tu prdce v Bratisla-ve, upozornil na konkr6tne poru5enia
ustanovenf rovnosti podmienok za-mestnancov agentOr dodasn6ho za-mestn6vania a jednotlivfch poru5e-
n[ zo strany uZfvatel'skfch zamestn6-vatelbv a upriamil pozornost' na navr-
hovan6 legislativne zmeny tfkajfcesa zamestnancov in5pektor6tov pr6-
ce, Ndrodn6ho in5pektor6tu priice, Mi-
nisterstva pr6ce, soci6lnych veci a ro-
diny Slovenskej republiky s d6razomna spoluzodpovednost uiivatel'skfchzamestn6vatel'ov a agentlr dodasn6-ho zamestn6vania. In5pekcia pr6ce saproblematikou agent0r dodasn6ho za-mestn6vania zaober6. v s0lade s kom-petenciami zitkona o in5pekcii prdLce,
ako aj s podmienkami a dodr2iavanlmustanovenf Z{konntka pr6ce a s0vi-siacich pracovnopriivnych predpisov.
Bezpedn6 pracovisko - to je n6zovprispevku lng. Vladim(ra Kopeck6hoz ln5pektor6tu pr6ce v Trendlne. Sta-rostlivosf o BOZP je povinnost'ou za-mestn6vatela, a teda aj v5etkfch ve-dricich pracovnIkov. Zamestn6vatel',ktor! sa nestar6 o bezpednost' svojichzamestnancov, o vyhovuj0ce pracovn6prostredie a pracovn6 podmienky, ne-
m6Ze byt' rispeSnf. Pritomn[ sa o ton'!
mohli presveddit' z n6zornfch prikla-
dov pracovnjrch 6razov, ktor6 sa staliv Trendianskom samosprdvnom kraji.
Zamestnanci zriadenI na naklada-nie s odpadmi sa dost6vaj[ do pria-
meho kontaktu s r6znorodfm odPa-dom, kto16ho organick6 znedisteniem6Ze sl0Zit' ako Zivnf substr6t na rasta reprodukciu cel6ho radu mikrosko-pickyich h0b. V d6sledku manipul6cies odpadom sa m62u dastice hfb ma-
Vladimir Kopeckf
Jakub Marek
INFORMUJEME
slvne uvol'fiovat' a stat sa tak s(dast'oubioaeros6lu alebo kontaminovat' po-vrch vybavenia pracovn6ho prostredia6i zariadenia na nakladanie s odpad-mi. Ttlto problematiku rozoberala Mgr.lng. Kristfna eernA z Ceskej pol'no-
hospod6rskej univerzity v Prahe.lng. Lucie Sikorov6, PhD., z Vy-
sokej Skoly banskej, Technickej univer-zity v Ostrave venovala svoj prlspevokpriprave Specialistov v oblasti BOZPna tejto fakulte.
Poznatky ku kvalifik6cii a k uplat-hovaniu legislativy BOZP v predvlirob-nej etape stavieb z[rodil vo svojom pr[-spevku lng. Franti5ek Ko56, hlavniiin5pektor InSpektor6tu pr6ce v Ban-skej Bystrici. Pouk6zal na nedostatod-n6 pr6vne povedomie v uplathovaniplatnej legislativy v oblasti BOZP v pri-pade niektorfch subjektov - 0dastnf-kov stavby v predvyrobnej etape.
Zivotn6 prostredie negativneovplyvfiuj0 spalbvacie motory pouZi-van6 na pohon vozidiel, preto v s[das-nosti navrhovan6 vozidlit, u2 vyuZiva-j0 aj nov6 paliv6, ktor6 Setria Zivotn6prostredie. lde o biopaliv6, plyny, vo-dfk, slnedn0 energiu, elektrick0 ener-giu... Prof. lng. Aurel Sloboda, PhD.,z Technickej univerzity v Ko5iciachprezradil [6astnlkom konferencie zau-jimav0 inform6ciu, 2e saz toho ist6hodOvodu rozhodli vyvintf rie5enie vo-zidla na elektrickf pohon aj na tomtouniverzitnom pracovisku.
Kam smeruje legislativa o bezped-nosti technic$ich zariadenI v SR? pftasa vo svojom rovnomennom prfspev-ku Ing. J6n Kudlovskf. Rozbor situ6-cie v tejto oblasti nastol'uje urdit6 ot6z-ky, ktor6 sa v tomto dase st6vaj0 na-
liehavlimi a celkovo zapadall medzipriority, ktor6 treba rie6it'.
Oceliarensk6 spolodnost U.S. SteelKo5ice sa zaober6 Siroklim radom vf-robnfch a nevfrobnlich 6innosti, pri
ktoriich vykon6vanf sI zamestnan-ci vystavenf znadnej 5k5le zdrojov ne-
bezpedenstiev a ohrozeni. N6jst sys-t6movf a komplexnli prfstup k posu-dzovaniu rizik bolo d6leZit6 v proceseel i m i novan ia rizik a zaislov ania BOZP .
Zavedenie takzvanfch postupov bez-pednej pr6ce pred niekol'kfmi rokmibolo prvfm krokom, povedala Ing. lve-ta Dudlakov6 z tejto spolodnosti, a ur-
dite bud0 nasledovat' dal5ie.V kaZdom povolan[, obzvl65t' v tlich,
v ktorlich je v62ne ohrozen6 zdraviedloveka, sa pouZivajf prostriedky napomoc delit tiimto hrozb6m. V takej ne-
bezpednej pr6ci, ako je nepochybne aj
profesia prisluSnika Zboru vdzenskeja justidnej str6Ze, nast6vaj0 nezried-ka situdcie, v ktorlich je nevyhnutn6pomocou Speci6lnych pomdcok znlZit'
riziko. lng. Juraj Kopfnek z gene-r6lneho riaditel'stva Zboru vdzenskeja justidnej str62e v Bratislave vo svo-jom vyst0peni pribliZil problematiku po-
skytovania osobnfch ochrannfch slu-Zobnfch prostriedkov.
Podakovanie za bezchybnf prie-
beh konferencie a vytvorenie pr'tjem-
nej atmosf6ry patri organiz6torom,teda profesorovi Sinayovi a najmii jehomladfm kolegom a kolegyniam z Ka-
tedry bezpednosti a kvality produkcieStrojnlckej fakulty TU v Ko5iciach, kto-
ri sa v roku 2015 opat ujm[ tejto svo-jej flohy - organizovania v poradI uZ
28. rodnika medzin6rodnej konferen-cie Aktu6lne olirzky BOZP.
Anastdzia Bezdkovd
Merm*r'l*j xeui{s}1ev{i hcli pn'{spev}ay x pera d'al$(*k &e.*{&rsrr a Yec}:*iake} um*vcnxBty v Kc*iaiaeh, al*} pren*destet$k p,"iesteru prfs'!i**em"x* &ba mmn& aut&rev e tli&xvy ic&: pr{spevkcv.
lng. Anna Nagyovd, PhD. - doc. lng. Markulik Stefan, PhD.: Pojem riziko a jeho vnimanie v r6mci manaZ6rskych syst6mov,
lng. Slavomira Vargovd, PhD. - lng. Jana Name5ansk6, PhD. - prof. Ing. Juraj Sinay, DrSc.: Integrovan6 bezpednos{
v podmienkach vfkonu pr6ce vodida mestskej hromadnej dopravy,
lng. Michal Hovanec, PhD. - Aplik6cia digit6lnej fabriky v oblasti ergon6mie a spolhhlivosti l'udsk6ho faktora,
lng. Jurai Glatz, PhD. - lng. Gorz6s Michal, PhD.: Koncentr6cia pevnlch aeros6lov vo vybranej prev6dzke a n6vrh opatrenl,
lng. Michal Gorzds, PhD. - VyuZitie bezpilotnfch lietajricich prostriedkov ako prvok bezpednosti v priemyselnfch objektoch,
lng. Branislav Konednf - prof. lng. Juraj Sinay, DrSc.: Vodikov6 krehkos{ a jej vplyv na bezpednosf vodikovlch techno-
l6gif,
lng. Luk65 Kamenickf - doc. lng. Stefan Markulik, PhD. - prof. lng. Juraj Sinay, DrSc.: Rozpad poZiadaviek kladenfch
na produkt do stivisiacich procesov mont62e,
lng. Martina Dulebovd: Aplik6cia chromogenickfch materi6lov pri zvy5ovanf BOZP.
;';ffiffi*Bezpein6 prdca 6/2014
5
,$
3
Praktick6 ukir1ky zamestnancov SAFETIME, s.r.o., Bansk6 Bystrica