Linguae European Scientific Language Journal

April 2013 ISSN 1337-8384

Volume 6 Issue 2

The limits of my

language mean the

limits of my world.

(L. Wittgenstein)

XLinguae European Scientific Language Journal

Volume 6 Issue 2, April 2013, ISSN 1337-8384 The scientific language journal registered

by Ministry of Culture of Slovak Republic no EV 2747/08

SVO, s.r.o. P.O.BOX 33, 949 11 Nitra, Slovakia

XLinguae European Scientific Language Journal, Volume 6 Issue 2, April 2013

ISSN 1337-8384, Journal registered by Ministry of Culture of Slovak republic no EV 2747/08

SVO, s.r.o. P.O.BOX 33, 949 11 Nitra, Slovakia Tel.: 00421907522655, Fax: 00421377731437

Mail: xlinguae@xlinguae.eu, jbirova@ukf.sk

XLinguae is the European Scientific Language Journal about modern European language

philology published in the heart of Europe in Slovakia. Its first and most important objective is

the European and world language and culture diversity analysed or empirically described in

studies and contributions from linguistics, applied linguistics and philology fields.

Editor-in-chief: Jana BROV, Constantine the Philosopher University, Nitra, Slovakia Managing editor: Meta LAH, University of Ljubljana, Slovenia

International scientific board: Tibor BERTA, University of Szeged, Hungary

Anna BONDARENCO, Universit dEtat de Moldova, Chisinau, Moldova

Nawal BOUDECHICHE, University Center El Tarf, Laboratory Lantex, University Annaba, Algery

Donald CHERRY, Hiroshima International University, Kurose, Higashi Hiroshima, Japan

Fatima CHNANE-DAVIN, Aix-Marseille University, France Elena CIPRIANOV, (editor-in-chief by honour), Constantine the Philosopher University, Nitra,

Slovakia

Eva DEKANOV, Constantine the Philospher University Nitra, Slovakia Marie FENCLOV, University of West Bohemia, Czech Republic

Armand HENRION, Haute cole de Blaise Pascal, Bastogne, Belgium

Zdenka GADUOV, Constantine the Philosopher University Nitra, Slovakia Olga GALATANU, University of Nantes, France

Daniele GEFFROY-KONTACK, University Hradec Krlov, Czech Republic

Edita GROMOV, Constantine the Philospher University Nitra, Slovakia Astrid GUILLAUME, Universit Paris IV Sorbonne, Observatoire europen du plurilinguisme,

Paris, France

Jan HOLE, Palackys University, Olomouc, Czech Republic Magda KUCERKOV, Institute of World literatures, SAV, Bratislava, Slovakia

Sevda LAZAREVSKA, University Sts. Cyril and Methodius, Skopje, Macedonia

Viera MARKOV, Constantine the Philosopher University Nitra, Slovakia Anton POKRIVCK, Constantine the Philosopher University Nitra, Slovakia

Silvia POKRIVCKOV, (editor-in-chief by honour), Constantine the Philosopher University

Nitra, Slovakia Linas SELMISTRAITIS, Vilnius Pedagogical University in Vilnius, Lithuania

Jitka SMICEKOV, Ostrava University, Czech Republic

Jn TARABA, Cyrilus and Methodius University in Trnava, Slovakia

Editorial board:

Pavol ADAMKA, Nitra; Monika ANDREJKOV, Bratislava; Katarna CHOVANCOV, Bansk Bystrica; Viktor DURIS, Madrid; Boena HORVTHOV, Nitra; Mria LALINSK,

Ruomberok; Natlia RUSNKOV, Nitra; Eva STRANOVSK, Nitra; Kateina

VYCHOPOV, Prague; Jana WALDNEROV, Nitra

Issue editors: Natlia RUSNKOV, Jana BROV

Photo: Jana BROV

XLinguae

CONTENTS

Scientific studies

Lexonyme Bohme dans les documents

administratifs franais de la 1re moiti

du XIVe sicle

Zdeka Schejbalov 2

Jazyk, literatra, kultra: prekladatesk

reflexie o prze americkch autorov etnickch

menn

Emlia Janecov 10

Odlinosti tlu slovenskej a anglickej

korepondencie v prekladateskej praxi

Johana Jakaboviov 49

Psychosocilne aspekty tlmoenia Soa Hodkov Katarna Welnitzov 56

Pragmatick aspekty civilizano-kultrnych

procesov v translcii v nrodnom i nadnrodnom

kontexte

Edita Gromov Daniela Mglov 64

O teoretickch defincich viacjazynch a

plurikultrnych prstupov k vyuovaniu cudzch

jazykov

Jana Brov 91

Book reviews

Neverblna komunikcia v tlmoen

Soa Hodkov 104

Nov pohad na Itala Sveva

Natlia Rusnkov 105

Abstracts 106

2

Lexonyme Bohme dans les documents administratifs franais de la 1re

moiti du XIVe sicle

Zdeka Schejbalov

Rsum

Dans larticle nous tudions lexonyme Bohme qui apparat en tant que le titre royal

dans 93 accords conclus par Jean de Luxembourg, roi de Bohme et comte de

Luxembourg, pendant son rgne de 1310 en 1346. La plupart des accords est rdige

en franais, dautres en latin et allemand. Lexonyme Bohme est orthographi de

diffrentes faons ce qui prouve que les accords taient crits par plusieurs scribes ou

copistes. Ils reprsentent des documents prcieux pour la connaissance de lvolution

du franais dans sa phase de transformation la 1re moiti du XIVe sicle.

Mots-cls

exonyme Bohme ; accords de Jean de Luxembourg ; le franais de la 1re moiti du

XIVe sicle.

1 Introduction

Dans notre tude nous allons analyser les formes de lexonyme Bohme que

nous avons releves dans les accords conclus dans les annes 1310 1346 par Jean de

Luxembourg (1296-1346), roi de Bohme et de Pologne, comte de Luxembourg.

Aprs le mariage de Jean de Luxembourg (1296-1346) avec la princesse

Elisabeth des Pemyslides (1292-1330) qui a eu lieu Spire sur le Rhin (Speyer am

Rhein en allemand) le 1er septembre 13101, le couple a t couronn au Chteau de

Prague le 7 fvrier 13112. Jean de Luxembourg, comte de Luxembourg, reoit le titre

du roi de Bohme et il devient aussi roi titulaire de Pologne (1310-1335). Cest son

titre du roi de Bohme (1310-1346) qui a attir notre attention.

Les manuscrits des accords, conservs dans les Archives nationales de

Luxembourg et dans les Archives municipales de la ville de Luxembourg, ont t

transcrits, classs selon l'ordre chronologique et rsums par Camille Wampach dans

un recueil intitul Urkunden- und Quellenbuch zur Geschichte des

altluxemburgischen Territorien, Urkunden Graf Johanns des Blinden, die Urkunden

aus Luxemburger Archivbestnden, Publications du CLUDEM, Luxembourg, 1997.

Tout le recueil comporte la transcription de 94 manuscrits au total, dont 20 en latin (2,

3, 5, 6, 7, 8, 12, 13, 14, 15, 18, 19, 20, 21, 25, 26, 48, 62, 67, 77), 4 en langues

germaniques (44, 49, 78, 91) et 70 en franais. Tous sont dats, le premier provient du

5 juillet 1310 et le dernier remonte au 25 mars 1346. La plupart dentre eux contient

aussi lindication du lieu de llaboration de laccord.

Les accords comprennent des arrangements entre Jean de Luxembourg et

dautres seigneurs, des privilges concds aux seigneurs pour des services rendus,

aux clotres ou aux villes, des quittances et dautres. Les textes prsentent un caractre

juridique normatif, disposant dun style et dun vocabulaire particulier.

2 Origine de lexonyme Bohme

Lexonyme Bohme, en latin Bohemia, provient du nom de la tribu des

Boens dorigine celtique qui occupaient le territoire depuis le 4e sicle av. J.-Ch.

1 SPVEK, J.: Krl diplomat. Praha: Panorama, 1982, p. 49. 2 Ibid. p. 71.

3

XLinguae Journal, Volume 6 Issue 2, April 2013, ISSN 1337-8384

Dans le dictionnaire tymologique tchque 3 nous trouvons sous larticle

Bohemia lexplication suivante: echy (ve stedovku). Z Boiohemia (odtud stnm.

Beheim, nyn Bhmen) domov Boj keltskch, slo. z Boii Bojov a kelt. hem- (srov.

nm. Heim, ang. home domov) .4

Le gographe grec Strabo (63 av. J.-Ch. - 24 ap. J.-Ch.) mentionne en 18 la

tribu des Boens : 5 dans son ouvrage Geographica.

Le nom de la contre qu'habitait Maroboduus, occupe, auparavant, par les

Boens, apparat chez Marcus Velleius Paterculus (19 av. J.-Ch. - 31 ap. J.-Ch.) qui

parle de Boiohaemum: Sentio Saturnino mandatum, ut per Cattos excisis

continentibus Hercyniae siluis legiones Boiohaemum (id regioni, quam incolebat

Maroboduus, nomen est) duceret, ....6

Dans Germania son auteur Tacite (Publius Cornelius Tacitus, 55 115)

crit Boihaemi: ...ulteriora Boii, Gallica utraque gens, tenuere. Manet adhuc

Boihaemi nomen signatque loci veterem memoriam quamvis mutatis cultoribus7.

Le nom de la tribu des Boens est mentionn galement par Gaius Julius

Caesar dans Comentarii de Bello Gallico: ... et Aulercis Eburovicibus terna;

Rauracis et Boiis bina ....8

Dans la chronique de Thietmar de Merseburg (975-1018), le toponyme

apparat sous la forme latine Boemia sans h: Hic a Boemia regione... .9

Le chroniqueur Cosmas emploie, lui aussi, la forme de Boemia : Quia tu,

o pater, diceris Boemus, dicatur et terra Boemia ... .10

Letnonyme Boen en relation avec lexonyme Bohemia est tudi par

Palack F.11, afak P. J.12, Waldhauser J.13, Blaek V.14, imrov L.15et dautres

historiens et linguistes.

3 HOLUB J., LYER S.: Strun etymologick slovnk jazyka eskho. Praha: SPN,

1978, p. 100. 4 Bohemia echy (au Moyen ge), de Biohemia (do en vieux allemand Beheim,

maintenant Bhmen) patrie des Boens celtiques, compos de Boii Boen et en celt.

hem- (compare avec Heim en all., home en angl. domicile). 5 STRABO : Geography , The Geography of Strabo: Book IV: Chapter IV, LOEB

CLASSICAL LIBRARY, 1923 ISBN 978-0-674-99056-2, p.234m. 6 PATERCULUS,Velleius: The Tiberian Narrative (2,94-131), A.J.Woodman.

Cambridge: Cambridge University Press, 1977, p. 69. 7 TACITUS, Cornelius: The Germania of Tacitus, dition critique de Robinson

Rodney Potter. Hildesheim: Georg Olms Verlag, 1991. ISBN: 978-3-487-09523-3, p.

302. 8 CAESAR, Julius Gaius: Comentarii de Bello Gallico, dit par Holmes T. Rice.

Oxford: Clarendon Press, 1914, 75, Liber VII. http:// www.forumromanum.org/

literature/ caesar/ gallic7.html (consult le 5 janvier 2013). 9 HOLTZMANN, R. : Die Chronik des Bischofs Thietmar von Merseburg und ihre

korveier berarbeitung. Berlin: Weidmannsche Buchhandlung, 1935, p. 194. 10 BERTHOLZ, B. : Die Chronik der Bhmen des Cosmas von Prag. Berlin:

Weidmannsche Buchhandlung, 1923. Lib. I. Cap.II. III. p. 7. 11 PALACK, F.: O Bojech, neystarjm znmm nrodu w esk zemi. In asopis

eskho museum, sv.7, 1833, p. 412-425. 12 AFRIK, P. J. : Slovansk staroitnosti. Koice : Oriens, 1999, p. 206-211. 13 WALDHAUSER, J.: Encyklopedie Kelt v echch. Praha: Libri, 2001-2009.

ISBN 80-7277-053-5. 14 http://www.phil.muni.cz/jazyk/files/keltjaz.pdf

4

3 Analyse de lexonyme dans les accords de la 1re moiti du XIVe sicle

La langue franaise de la 1re moiti du XIVe sicle, passage de lancien au

moyen franais, se trouve dans la phase de sa transformation due, en grande partie,

lamussement des voyelles et consonnes finales, surtout de s final. Lorthographe

cesse dtre phontique, la langue ne possde pas de norme. Walter von Wartburg

explique que : ds le 13e sicle la langue glisse peu peu vers un nouvel tat. Ces

transformations deviennent trs sensibles lpoque des troubles. Lpoque fodale

est close lavnement des Valois ; de mme la priode postclassique de lancien

franais se clt vers la mme poque. Gaston Paris fait commencer le moyen franais

en 1328. Pour la langue on ferait peut-tre mieux daller jusque vers le milieu du 14e

s. parce que pour le dveloppement linguistique le commencement de la guerre de

Cent Ans est une tape plus importante que lavnement de la nouvelle dynastie. 16

Depuis la 2e moiti du XIIIe sicle ladministration royale franaise se sert,

de plus en plus, du franais (francien dialecte de lIle-de-France) pour rdiger des

documents administratifs et juridiques officiels.17

La langue natale de Jean de Luxembourg tait le franais, vu son milieu

familial et son ducation ralise la cour royale franaise18. De mme la langue

officielle du comt de Luxembourg tait le franais au XIVe sicle. Il en rsulte que

les accords relatifs au monde francophone de lpoque sont, en majorit des cas,

crits en franais.

En tudiant 70 accords de Jean de Luxembourg rdigs en franais, nous

avons relev 69 occurrences de lexonyme la Bohme, dont 10 variantes

orthographiques: Behaing, Behaigne, Beheigne, Behaigne, Bahaigne, Behengne,

Behangne, Boyeme, Boheme et Boeme.

Nous pouvons observer diverses variantes de lexonyme. Non seulement

que le franais navait pas de rgles demploi strictes, mais aussi il reste encore

diffrenci en dialectes dusage courant. La langue utilise dans les accords en est un

tmoin crit. Au cours de ses nombreux voyages (les noms de ville et de lieux de

rdaction des accords lattestent), apparemment, le roi bnficiait, galement, de

services des scribes ou copistes locaux anonymes qui avaient, chacun deux, leur

propre manuscrit, leur manire personnelle de tracer les caractres, et qui parlaient

diffrents dialectes de franais, alors les formes des mmes mots varient dans les accords. Voici des variations de lexonyme Bohme releves dans les accords tudis:

- variantes vocaliques: be-, ba-, bo- dans la syllabe initiale,

- variantes de diphtongues: hai-, hei- dans la deuxime syllabe,

- variantes de voyelles nasalise: - aing, -engne, -angne,

- variantes avec la consonne mouille //: Behaigne, Beheigne, Behaigne, Bahaigne,

Behengne, Behangne,

- variante sans voyelle finale e: Behaing,

- variantes sans consonne laryngale h: Boyeme, Boeme.

15 IMAROV, L : Mist sanat Bohemia ja ech ovat tulleet? Nkolik poznmek

ke jmnm Bohemia a ech. In: Bohemia. . 2 (2001), p. 19-22, 24-25. ISSN 1456-

9493. 16 WARTBURG, W. von : Evolution et structure de la langue franaise. Bern : A.

Francke AG.Verlag, 1946, p. 122. 17 OSTR, R.: Pehled vvoje romnskch jazyk 1. Lidov latina. Francouztina.

Praha: SPN, 1980, p. 63. 18 SPVEK, J. (1982), Krl diplomat. Praha: Panorama, p. 21-22.

5

XLinguae Journal, Volume 6 Issue 2, April 2013, ISSN 1337-8384

Dans les tableaux suivants, illustrant le phnomne tudi, nous avons mis

dans la premire colonne le numro chronologique, tel quil apparat dans le recueil

de Camille Wampach, mentionn plus haut. La deuxime colonne contient le nom de

lieu tudi, dans la troisime colonne il y a la date de laccord et la quatrime colonne

porte le nom de lieu de llaboration de laccord sil y figure. Dans la plupart des cas

le nom de lieu est indiqu.

Nom de lieu Date Lieu

4 rois de Behaing 25 mai 1314

10 rois de Behaingne 16 juin 1320 Arlon

17 roys de Behaingne 1er juillet 1323

11 roys de Beheingne 25 juin 1320

9 roys de Behaigne 11 juin 1318 Trier

29 roys de Behaigne 9 janvier 1327 Bruxelles

16 rois de Bahaigne 28 mai 1323 Mantes

22 roys de Behengne 23 aot 1324 Trier

24 rois de Behangne 10 novembre 1324

27 rois de Boyeme 27 octobre 1326

28 roys de Boheme 8 dcembre 1326

23 rois de Boeme 25 novembre 1324

30 rois de Boeme 12 janvier 1327 Bruxelles

31 rois de Boeme 8 avril 1328 Metz

33 roy de Boeme 13 aot 1329 Marville

34 rois de Boeme 31 octobre 1329 Arlon

35 roy de Boeme 3 novembre 1329

36 rois de Boeme 3 juillet 1330

37 roy de Boeme 7 aot 1332 Arlon

38 roys de Boeme 29 mars 1333 Cremona

39 roy de Boeme 11 avril 1333 Buxi

40 roys de Boeme 30 aot 1334 Amiens

41 roys de Boeme 30 aot 1334 Amiens

42 roys de Boeme 30 aot 1334 Amiens

43 roys de Boeme 31 aot 1334 Amiens

44 roys de Boeme 31 aot 1334 Amiens

45 roys de Boeme 31 aot 1334 Amiens

46 roys de Boeme 31 aot 1334 Amiens

50 roy de Boeme dcembre 1334 Bois de Vincennes

51 rois de Boeme 6 dcembre 1334 Paris

52 roys de Boeme 6 dcembre 1334 Paris

53 roys de Boeme 10 dcembre 1334 Paris

6

54 roys de Boeme 20 dcembre 1334 Paris

55 roys de Boeme 21 dcembre 1334 Paris

56 roys de Boeme 21 dcembre 1334 Paris

57 roys de Boeme 21 dcembre 1334 Paris

58 roi de Boeme 1er janvier 1335 Paris

59 rois de Boeme 2 avril 1336 Pohoelice

60 roys de Boeme 2 juin 1337 Prague

61 roy de Boeme 1er septembre 1337 Arlon

63 roy de Boeme 5 septembre 1337 Luxembourg

64 roys de Boeme 18 septembre 1337

65 roys de Boeme 6 mars 1338 Paris

66 roy de Boeme 23 juin 1338 Bastogne

68 rois de Boeme 30 juillet 1338

69 roys de Boeme 30 aot 1338

70 roys de Boeme 13 fvrier 1339

71 roys de Boeme 29 mars 1339

72 roys de Boeme 17 avril 1340 Vincennes

73 roy de Boeme 22 juin 1340

74 roys de Boeme 16 octobre 1340 Luxembourg

75 roys de Boeme 20 octobre 1340 Luxembourg

76 roy de Boeme 11 novembre 1340 Bastogne

79 roy de Boeme 11 juin 1341

80 roy de Boeme 15 juillet 1341

81 rois de Boeme 2 avril 1342

82 roys de Boeme 6 avril 1342 Bologne

83 roys de Boeme 3 juin 1343 Lige

84 rois de Boeme 1er aot 1343

85 roys de Boeme 29 mai 1344 Reims

86 roy de Boeme 16 juin 1344 Namur

87 roys de Boeme 17 aot 1344

88 rois de Boeme 1344

89 roys de Boeme 4 janvier 1345 Breslau

90 roys de Boeme 11 juin 1345 Prague

92 roy de Boeme 5 fvrier 1346

93 roys de Boeme 22 fvrier 1346 Prague

94 roi de Boeme 25 mars 1346 Arlon

32 sans titres nobiliaires quelconques 24 juin 1328

Nous pouvons voir dans les variantes Behaing, Behaigne, Beheigne, Behaigne,

Bahaigne, Behengne, Behangne linfluence germanique, par contre celles Boheme,

Boyeme, Boeme renvoient plutt au modle latin.

Depuis 1327 lorthographe se stabilise sur la forme Boeme jusquau dernier accord

rdig le 25 mars 1346 Arlon (62 accords). Nous pouvons en dduire que le roi de

Bohme a atteint un prestige international par ses activits europennes, par son

alliance avec le roi de France. Son autorit se manifeste, entre autres, de manire que

le nom de son royaume devient gnralement connu et sa forme orthographique se

fixe Boeme dans les documents.

Nanmoins il faut ajouter que lorthographe de ses autres titres nobiliaires

de roi de Pologne et de comte de Luxembourg et celui du texte de laccord ne cessent

de varier aprs 1327.

7

XLinguae Journal, Volume 6 Issue 2, April 2013, ISSN 1337-8384

De 20 accords rdigs en latin, 19 en contiennent le titre du roi de Bohme,

dont 4 sont transcrits avec h : Bohemie (3, 15, 19, 20), et 15 sans h : Boemie (5, 6, 7, 8,

12, 13, 14, 18, 21, 25, 26, 42, 67, 77).

Nom de lieu Date Lieu

2 Romanorum regis, Luczemburgensis et

Rupensis comes necnon marchio Arlunensis

20 septembre

1310

Colmar

3 Bohemie et Polonie rex 4 avril 1312 Prague

5 Boemie et Polonie rex 12 avril 1315 Brglitz

6 Boemie et Polonie rex 31 mai 1316 Prague

7 Boemie et Polonie rex 30 juin 1317 Luxembourg

8 Boemie et Polonie rex 13 septembre

1317

Luxembourg

12 de Boemie et Polonie 12 novembre

1321

Cambrai

13 de Boemie et Polonie rex 19 novembre

1321

Cambrai

14 Boemie et Polonie rex 7 avril 1322

15 Bohemie et Polonie rege 17 mai 1322 Luxembourg

18 Boemie ac Polonie rex 9 juillet 1323 Marienthal

19 Bohemie et Pollonie rex 13 juillet 1323 Trier

20 regis Bohemie 14 juillet 1323

21 Boemie rege aprs 15

juillet 1323

Luxembourg

25 regi Boemie 5 mars 1326

26 Boemie et Polonie rex 19 septembre

1326

Luxembourg

48 Boemie et Polonie rex 19 octobre

1334

Bruxelles

62 Boemie regem 1er septembre

1337

Arlon

67 Boemie rex 7 juillet 1338 Diedenhofen

77 Boemie regi 11 novembre

1340

Dans les accords rdigs en langues germaniques (Althochdeutsch), il y en a

4, nous trouvons 3 variantes du toponyme Bohme : Byhem, Byheem, Beheim.

Nom de lieu Date Lieu

47 van Byhem 17 octobre 1334

49 van Byheem 31 octobre 1334

78 van Beheim 17 novembre 1340

91 ze Beheim 21 dcembre 1345 Trier

4 Conclusion

Pour conclure nous pouvons constater que lexonyme Bohme li au titre

royal de Jean de Luxembourg connat des variations orthographiques, surtout en

franais (10), jusquen 1327. Pendant son rgne, Jean de Luxembourg a joui, au fur et

mesure, dun prestige international grce sa politique europenne active. Ainsi, il a

contribu la connaissance plus large de la contre dont il tait le roi, de la Bohme,

mme sil prfrait sjourner plutt ltranger ou dans son comt de Luxembourg.

Sur lexemple de lexonyme Bohme nous pouvons observer la fixation progressive

8

de son orthographe due la frquence dusage et son statut prestigieux en tant que

partie du titre souverain.

Cependant la langue franaise de la 1re moiti du XIVe sicle est encore

loin dtre unifie et dobir aux normes. Elle se trouve dans sa phase de

transformation o un certain flottement des formes anciennes et nouvelles devient

courant. Les accords conclus par Jean de Luxembourg en reprsentent un tmoin

prcieux.

Bibliographie

BERTHOLZ, B. : Die Chronik der Bhmen des Cosmas von Prag, Berlin:

Weidmannsche Buchhandlung, 1923.

BRUNOT, F. : Histoire de la langue franaise. Ds origines 1900. Tome 1. Paris :

Librairie Armand Colin, 1966.

CAESAR, J., G. : Comentarii de Bello Gallico, dit par Holmes T. Rice. Oxford:

Clarendon Press, 1914.

IMAROV, L : Mist sanat Bohemia ja ech ovat tulleet? Nkolik poznmek ke

jmnm Bohemia a ech. In: Bohemia. . 2 (2001), p. 19-22, 24-25. ISSN 1456-9493.

DUCHK, O. : Historick vvoj francouzskho jazyka. Praha :SPN, 1963.

HOLTZMANN, R. : Die Chronik des Bischofs Thietmar von Merseburg und ihre

korveier berarbeitung. Berlin: Weidmannsche Buchhandlung, 1935.

HOLUB, J., LYER, S.: Strun etymologick slovnk jazyka eskho. Praha: SPN,

1978.

http://www.forumromanum.org/literature/caesar/gallic7.html (consult le 5 janvier

2013).

KINDL, M., STTNKOV, P. : Krlovsk satek : Elika Pemyslovna a Jan

Lucembursk 1310 : prvodce dobou. Praha: Gallery, 2010.ISBN 978-80-86990-

67-5.

KRTA, V. : Les Celtes : histoire et dictionnaire. Paris : R. Laffont, 2000. ISBN 2-

221-05690-6.

LUTTERER, I., HUEK, V. : Pvod zempisnch jmen : etymologick slovnk

1000 vlastnch jmen zem, mest a prodnch objekt z celho svta. Praha : Mlad

fronta, 1976.

MACHAJDKOV, B., TARABA, J. : Urbanitas versus vulgaritas v texte Itinerarium

Egeriae. In Taraba, Jn, Ulain Bohdan (Eds.) Dynamika foriem vznamu v

romnskych jazykoch. Bratislava : Univerzita Komenskho Bratislava, 2012. ISBN

978-80-223-2553-0.

OSTR, R. : Pehled vvoje romnskch jazyk 1. Lidov latina. Francouztina.

Praha : SPN, 1980.

PALACK, F.: O Bojech, neystarjm znmm nrodu w esk zemi. In asopis

eskho museum, sv. 7, 1833.

PATERCULUS, Velleius : The Tiberian Narrative (2,94-131), A.J.Woodman.

Cambridge: Cambridge University Press, 1977.

ABRULA, J. : Vvoj francouzskho jazyka. Ostrava : Ostavsk univerzita, 1996.

ISBN 80-7042-455-9.

AFRIK, P. J. : Slovansk staroitnosti. Koice : Oriens, 1999, p. 206-211.

SPVEK, J. : Krl diplomat. Praha: Panorama, 1982.

RMEK, R. : vod do obecn onomastiky. Brno : Masarykova univerzita, 1999.

ISBN 80-210-2027-X.

STRABO : Geography , The Geography of Strabo. Book IV. Chapter IV. Translator

Horace Leonard Jones. Loeb Classical Library, 1923. ISBN 978-0-674-99056-2.

TACITUS, C. : The Germania of Tacitus, dition critique de Robinson Rodney Potter.

Hildesheim : Georg Olms Verlag, 1991. ISBN: 978-3-487-09523-3.

http://www.forumromanum.org/literature/caesar/gallic7.html

9

XLinguae Journal, Volume 6 Issue 2, April 2013, ISSN 1337-8384

TARABA, J. : Star francztina z lingvistickho a prekladateskho hadiska. In:

Medzikultrny a medzipriestorov faktor v preklade. 27. ronk Letnej koly prekladu

konanej v doch 21.-23. septembra 2005 v Dome slovenskch spisovateov v

Budmericiach. 12. s. 2005. ISBN 80-89-137-15-6.

TARABA, J.: Du latin lancien franais. Bratislava: FF UK, 2005.

WALDHAUSER, J.: Encyklopedie Kelt v echch. Praha: Libri, 2001-2009. ISBN

80-7277-053-5.

WAMPACH C. : Urkunden- und Quellenbuch zur Geschichte des altluxemburgischen

Territorien, Urkunden Graf Johanns des Blinden, die Urkunden aus Luxemburger

Archivbestnden. Luxembourg : Publications du CLUDEM, 1997.

WARTBURG, W.von : Evolution et structure de la langue franaise. Bern: A.

Francke AG.Verlag, 1946.

Words: 2 973

Signs: 17 578 [9,77 standard pages]

Zdeka Schejbalov, Ph.D.

Department of French language and Literature

Pedagogic faculty

Masaryk University of Brno

Brno, Czech republic

schejbalova@ped.muni.cz

10

Jazyk, literatra, kultra: prekladatesk reflexie o prze americkch

autorov etnickch menn

Emlia Janecov

Anotcia

Prspevok sa sstred na pecifik prekladu przy americkch autorov etnickch

menn a na interkultrnu dimenziu, ktor prekladatesk procese v tomto prpade

obna. V vodnch astiach opisuje zkladn charakteristiky a interpretan

vchodisk tohto typu textov, ktor s v znanej miere podmienen aj irm

kultrno-spoloenskm i literrnym kontextom, priom poukazuje na prepojenie

a monos vyuitia poznatkov z omnoho viac prebdanej oblasti postkolonilnej

literatry a translatolgie. alej sa sstred na signifikantn kultrno-komunikan

pecifik v preklade vyjadren na jazykovom i tematickom plne danho typu diel a

nsledne reflektuje problematiku takto vymedzenho prekladateskho procesu s

vyuitm poznatkov tradinch i novch prstupov vedy o literatre a preklade.

Kov slov

kultra, interkultrna komunikcia, prza americkch autorov etnickch menn,

interkultrna konfrontcia v preklade, interkultrny dialg

vod

V prspevku Jazyk, literatra, kultra: prekladatesk reflexie o prze

americkch autorov etnickch menn sa sname o zmapovanie poznatkov o danom

type textov, kovch pri teoretickom uchopen, interpretcii, ale i preklade textov

americkch autorov etnickch menn. Zameriavame sa predovetkm na vymedzenie

kultrno-komunikanch pecifk tohto osobitho typu textov a na problematiku ich

transferu v prekladoch do slovenskho jazyka. Ak sa toti zamyslme nad przou

autorov etnickch menn ako takou, musme vzia do vahy skutonos, e ide o

tvorbu odrajcu pecifick historick, ideologick a lingvistick kontexty

niekokch kultr, a preto vetky pecifik obsiahnut na jazykovom i tematickom

plne textu v nej nes signifikantn kultrno-komunikan vznam. Prekladate

danho textu, ktorho poslanm je tento vznam pri transfere pecifk do

prijmajceho prostredia zachova, potom stoj pred nronou lohou a treba prizna,

e nie vdy sa s ou vyrovnva adekvtne.

Nazdvame sa, e kovm problmom pri preklade przy autorov

etnickch menn je neoboznmenie sa alebo nerepektovanie vchodsk danho typu

textov, a to i u v procese interpretcie alebo pri modelovan prekladovho textu.

Nam cieom je preto predstavi pecifik tvorby americkch autorov etnickch

menn a zamyslie sa nad spsobmi, ako ich v prpade prekladu teoreticky i prakticky

uchopi.

Kee sa tejto tme v naom prostred nevenuje dostaton pozornos,

vyuvame v bdan najm zahranin teoretick zdroje, ktor v astiach venovanch

prekladu aplikujeme na domci kontext. Z domcich prstupov sa obraciame ku

koncepcim chpania prekladu ako komunikcie medzi kultrami, priom o al

rozmer vyplvajci z osobitej kultrno-komunikanej situcie zobrazenej u

v pvodnch textoch sa sname existujce prstupy rozri prve vyuitm

poznatkov z postkolonilnej literatry a translatolgie, ktor do istej miery reflektuje i

potreby pri skman prekladu przy americkch autorov etnickch menn.

1 Multikultrna spolonos multikultrna literatra?

11

XLinguae Journal, Volume 6 Issue 2, April 2013, ISSN 1337-8384

Vzah medzi literatrou a spolonosou je u desaroia predmetom

rozprv nielen na poli literrnom, ale i sociologickom i kulturologickom. Vina

teri vnma vzah medzi literatrou a spolonosou reciprone literatru ako

nstroj i artefakt istho kultrnospoloenskho systmu, nesceho a zrove

reflektujceho prvky tohto systmu, a spolonos ako kultrnospoloensk

prostredie, z ktorho literatra vychdza, v ktorom existuje a ktor vo vekej miere

podmieuje, ba dokonca uruje jej alie psobenie. Vzah literatry a diania v

spolonosti bol predmetom poetnch vedeckch prc, priom v strede zujmu stla

otzka miery psobenia medzi tmito systmami. V sasnosti vo veobecnosti

prevlda nzor, e literatra, chpan ako sbor textov, ktor s znakovm

vyjadrenm istej sprvy determinovanej v priestore a ase, je zko zviazan so

sksenostnm komplexom autora i prjemcu textu (Matthauser, 2006). Takto text je

sce relatvne autonmny, avak ako upozoruje Jan Knopf (2006) treba si uvedomi,

e asov a priestorov (a teda aj kultrne) urenie spsobuje, e literrny text je do

istej miery svedectvom svojej doby a je pre itatea aktulny a zrozumiten tm, e

v om poznva vlastn sksenosti, alebo e v om nachdza prvky vlastn

individulnej i kultrnej identite i pamti. S tmito postultmi dnes pracuje nielen

literrna veda, ale i literrna kritika, ktor tak text vnma nielen z hadiska literrnej,

ale i kultrnej tradcie. To v porovnan s vymedzenm formalistickho chpania

literatry dominujceho aj v naom kontexte poas niekokch desaro

naznauje odklon od uvaovania o literatre ako sbore textov definovanch

formlnymi osobitosami a prina postulty, i je vbec mon opomen v

uvaovan o literrnom texte jeho kultrnu podmienenos. Prve tieto vahy zaviedli

do literrnej vedy a literrnej kritiky kultrny aspekt v ovea vej miere ako

kedykovek predtm, priom odozvy na tto tendenciu neboli a nie s vdy

pozitvne19.

Hoci termn kultra dnes v myslen o literatre bezpochyby m svoje miesto,

nebolo to tak vdy. Do literatry sa platne implementoval a vaka nedvnym

interdisciplinrne orientovanm tendencim v humanitnch vedch, ktor najm

v poslednch dekdach 20. storoia detailnejie rozpracovali kulturologick smery

a prstupy k textu, literatre a prekladu20. Americk literrny kritik a teoretik Stephen

Greenblatt zdvoduje diskutabilnos vlenenia tohto rozmeru do literatry aj tm, e

defincia kultry pouvan v 90. rokoch 20. storoia bola tak irok a nepresn, e

jej opodstatnenie v uvaovan o literatre sa zkonite muselo strca, a pokia nebola

do kritickho myslenia implementovan systematicky a pokia nebola riadne

vymedzen. Greenblatt napda obrne tradin etnografick uchopenie pojmu

kultra21, znme a dodnes asto ete stle pouvan i v naom kontexte, ktor

kultru chpe ako systm vedomost, viery, artefaktov umenia, morlnych

a prvnych hodnt, i akchkovek alch schopnost i zvykov, osvojench lenom

istho spoloenstva (Greenblatt, 1995: 225) Upozoruje, e takto iroko

koncipovan definciu je mono ahko zmanipulova a zneui, priom chpanie

kultry v myslen o literatre konkretizuje na akejsi pomyselnej osi dodriavania i

nedodriavania pravidiel a noriem istho spoloenstva (ibid.). Tak mono v tomto

spoloenstve identifikova, ktor prvky s mu vlastn a ktor cudzie, i dokonca

diachronicky reflektova, ktor prvky dan systm asimiloval a ktor odmieta.

19 V poslednom obdob sa asto najm v Spojench ttoch americkch hovor o

nvrate formalizmu do literrnej kritiky; pozri napr. tdiu Jima Hansena: Formalism

and Its Malcontents: Benjamin and de Man on the Function of Allegory (2004). 20 Pozri Cultural Studies. 21 Konkrtne v prci Edwarda Burnetta Tylora Culture or Civilisation (1871).

12

Greenblattove vymedzenie kultry a prenesene i jeho chpanie kultrnych

pecifk prostrednctvom literrnych textov sa odra i v postultoch o vnman

odlinost kultr prtomnch v prcach literrneho teoretika a kritika Wernera Sollorsa.

Ten upozoruje, e nov spoloensk paradigma na prelome tiscro, v ktorej s

jednotliv kultry v bliom kontakte ako kedykovek predtm, prirodzene mus vies

k zaleneniu pojmu kultry do akhokovek uvaovania v humanitnch vedch,

v myslen o literatre obzvl. Sollors postupne vo svojich literrnovednch prcach

zamiea pojmy kultra alebo kultrny za pojmy etnikum alebo etnick, priom sa

prikla k tze psychoanalytika Georgesa Devereuxa a z historickho hadiska vnma

tieto koncepcie ako disocian (Sollors, 1995). Sollorsovo uchopenie danch pojmov

sa v literrnej kritike a vede v 90. rokoch 20. storoia udomcnilo v znanej miere,

m sa vak vnmanie kultrneho diskurzu v rmci literatry posunulo do

konkrtnejch, v tom obdob takmer a politicky orientovanch interpretci.

Silnejce vnmanie kontaktu kultr v rmci opozci my oni a svoje

cudzie v nasledujcich desaroiach bolo pravdepodobne podmienen geopolitickmi

a spoloenskmi zmenami 20. storoia a neskr nstupom a silnejcim rozmachom

globalizanch tendenci. Simona Heveiov (2006) v tejto svislosti odkazuje na

prcu Samuela P. Huntingtona, ktor sa v publikcii Stet civilizac (Boj kultur a

promna svtovho du) zameriava na vnmanie kultrnych kontaktov prve v rmci

spomnanch binrnych opozci. Tie s reflektovan v bipolrnom kultrnom

rozdelen sveta na Vchod a Zpad, priom pohyb na opozinch osiach ovplyvuje

optika tej-ktorej kultry. Je vak potrebn kontatova, e a do 90. rokov minulho

storoia bola dominantn optika kultr prezentujcich zpadn prostredie, priom

obdobn bola i situcia v literrnej vede. Huntingtonove tzy obsiahnut v tejto

publikcii preto vyvolali i ohlasy napdajce prve politicky a hegemonisticky

vyznievajce tvrdenia, ktor akoby na pozad opisu multikultrnej situcie na konci

20. storoia implicitne viedli ete k aliemu zosilneniu vplyvu zpadnej kultry.22

Rovnako rznorod s aj trendy na poli literatry i literrnej vedy, ktor

v poslednch troch desaroiach posvaj vnmanie kultry v literatre do osobitch

rozmerov. V dsledku globalizcie, ale i kultrno-spoloenskch zmien, sa

v literatre objavuj nov, pecifick nre, akmi s naprklad postkolonilna

literatra, literatra menn alebo literatra etnickch menn. V uvaovan o tchto

typoch textov sa pojem kultry stva kovm, pretoe podmieuje nielen percepciu,

ale i samotn genzu takhoto literrneho textu, nsledkom oho sa men i vnmanie

vzahu medzi literatrou a spolonosou, zaznamenvajc markantn zmeny v oboch

systmoch. Uveden typy przy preto nemono komplexne uchopi bez aspo

iastonho vyuitia kulturologickch prstupov, ktor v tomto prpade skmaj

psobenie a nsledky interkultrnej konfrontcie rznych spoloensko-kultrnych

kontextov.

Tento vzah v ostatnch rokoch uruje predovetkm kultrno-spoloensk

situcia vo svete na prelome 20. a 21. storoia, prznan osobitmi fenomnmi,

akmi s efekty masovej migrcie a globlnej cirkulcie symbolov/znakov, tovarov a

informci (Bronfen Marius, 1997: 8). Slovensk kulturologika Viera Gaov

(2001) kontatuje, e skmanie novodobej spolonosti vedie k hadaniu a

identifikovaniu kovch aspektov globalizcie, i dokonca k vymedzovaniu

charakteristk akejsi spolonej globalizovanej kultry, v ktorej akkovek artefakt

a teda aj literrny text nesie znaky nielen pvodnho kultrneho spoloenstva, ale

reflektuje zrove i vplyvy ostatnch kultr na toto spoloenstvo. Prve v tomto

obdob pripomna antropolg Robert F. Murphy koncepciu, ktor kultru chpe ako

22 Pozri tdiu Edwarda Saida The Clash of Ignorance (2001).

13

XLinguae Journal, Volume 6 Issue 2, April 2013, ISSN 1337-8384

mozaiku kultrnych artefaktov z rznych kultrnych prostred (Murphy, 1998).

Vnmanie literatry ako systmu vzjomne prepojench kultrnych artefaktov do

literrnych prc a ich percepcie vna v poslednch rokoch optiku multikulturality,

ktor Viera Gaov opisuje ako pojem predstavujci snahy hada a nachdza

ance pre toleranciu, porozumenie, akceptovanie inej/inch kultry/kultr

a predchdzanie i vyhbanie sa medzikultrnym konfliktom (Gaov, 2001: 19).

Pojem multikulturalita poda Gaovej uchopuje problmy spoluitia rozlinch

kultr v rmci jednej spolonosti (ibid.), priom ide o existenciu zretene odlinch,

pvodne v svojom vlastnom systme relatvne homognnych kultr (ibid.). Poda

Gaovej interpretcie multikulturality (Gaov, 2001) a postultov o globlnom

obehu symbolov/znakov, tovarov a informci (Bronfen Marius 1997), potom

mono optikou multikulturality vnma akkovek sasn literrny text.

Odlin aspekt otvra vymedzenie pojmu multikulturalizmus, ktor je dnes

intuitvne chpan a asto nesprvne pouvan ako synonymum pojmu

multikulturalita. Gaov definuje multikulturalizmus ako koncepciu, ktorej cieom je

teoretick analza potenci bezkonfliktnho a pokia mono vzjomne obohacujceho

spoluitia rozmanitch spolonost a kultr (Gaov, 2001: 19 ). Multikulturalizmus

teda opisuje ako umelo vytvoren nstroj, snaiaci sa o udranie ekvivalencie

medzikultrneho psobenia v globalizovanom svete 21. storoia, ponkajci viac i

menej relevantn koncepty enkulturanch praktk, smerujcich k optimalizcii

medzikultrnej komunikcie (ibid.). Zatia o multikulturalita predstavuje jav

koexistencie a komunikcie kultr v rmci jednej spolonosti, multikulturalizmus

mono chpa ako intrument, ktor m toto spoluitie riadi.

Terie o multikulturalizme sa stretvaj s rznorodmi pozitvnymi

i negatvnymi odozvami. Tieto tendencie reflektuje i literrny kontext, v ktorom nov

nre asto nielen zrkadlia, ale v ostatnch rokoch i pertraktuj vchodisk, situciu a

dsledky multikultrneho spoluitia, ale i multikulturalizmu samotnho. Literrne

texty by sme odvolajc sa na vyie spomenut bipolrne vnmanie kultrnej

reprezentcie v literatre mohli rozli na dva typy, a to na texty vypracovan

a prijman optikou dominantnej kultry, i novie texty prezentovan a vnman

optikou kultry meninovej. Hoci prvmu typu textov sa asto vytka nivelizovanie

kultrnych rozdielov alebo ich unilaterlne prezentovanie, druh typ textov bol najm

v 90. rokoch 20. storoia asto kritizovan pre stereotypn zobrazovanie motvov

reflektujcich kultrne kontakty a psobenie, i dokonca pre aksi motivick

a jazykov schematickos. Sasn literatra sa u neprikla k iadnemu z tchto

extrmov. Naopak, sna sa poskytn priestor pre komunikciu a vzjomn

psobenie kultrnych systmov obsiahnutch v texte i u jazykovo, motivicky

alebo ideovo.

Na tomto mieste by sme radi vymedzili al koncept, ktor je v textoch

zobrazujcich vzjomn psobenie a komunikciu kultrnych systmov asto

prtomn je nm filozofick a kulturologick koncepcia interkulturality. T na

rozdiel od multikulturalizmu vychdza z tradinho chpania kultr, ktor vnma ako

relatvne samostatn celky, uren kolektvnou kultrnou pamou a identitou a ako

kontatuje Gaov, had cesty, ako by sa kultry navzjom zniesli

a komunikovali (Gaov, 2001: 20). Tto koncepcia predpoklad kontakt

a komunikciu rznych kultr, ktor chpe ako recipron vmenu vlastnch

svojich hodnt, za hodnoty druhho kultrneho spoloenstva, ktor vo svojom

prostred vnma ako cudzie. Interkulturalita sa v poslednch desaroiach stva akousi

novou vedeckou paradigmou, kee v literatre poskytuje priestor pre netradin

skmanie literrneho textu. Nnningov Lexikon teorie literatury a kultury (2006)

uvdza, e predmetom interkultrne orientovanej literrnej vedy s naprklad

kultrne obrazy o sebe a druhch (cudzch), kultrne stereotypy, otzky etnickej

14

a kultrnej identity a jej reprezentcie, aspekty globlnej kultry, i problematika

preloitenosti kultrnych konceptov (Nnning, 2006: 344). Jednotliv kultrne

determinovan pecifik dnes mono asto vnma nielen na jazykovej rovine textu,

zmerne implementujcej osobit prvky v snahe vyvola dialg o svojom a cudzom

v texte, ale i na rovine motivickej i ideovej. Takto text potom ponkne kadmu

itateovi monos zapoji sa do interkultrneho dialgu individulne, v zvislosti od

toho, kde sa v konkrtnom prpade na osi svoje cudzie nachdza. Tento spsob

komunikcie vysielatea s prijmateom (autora s itateom, ale prenesene i

vysielajceho prostredia s prijmajcim, a teda jednho kultrneho kontextu s druhm)

nazvame interkultrnou komunikciou, priom predpona inter v tomto prpade

predstavuje poda Nnningovho lexiknu stupe kultrnej diferencicie medzi

partnermi v komunikcii (Nnning, 2006). Ak sa vrtime k Murphyho chpaniu

kultry ako mozaiky zloenej z viacerch kultrnych artefaktov odlinch kultrnych

prostred (Murphy, 1998), zistme, e pri vyie vymedzenej interkultrnej

komunikcii sa dostvame na rove sstavy viacermi kultrami zdieanch hodnt,

noriem, i kultrnych artefaktov, ktor vo vzjomnej komunikcii o tchto

artefaktoch smeruj k vdy jedinenmu a osobitmu interkultrnemu dialgu. Ten je

v defincii v systme kultrno-spoloenskch a politickch vied opsan ako

interakcia medzi kultrami zaloen na spravodlivosti, rovnosti, otvorenosti

a zdvorilosti, vychdzajc zo vzjomnho repektu a snahy o porozumenie (Mattov,

2009: 35). Takto vymedzen interkultrny dialg m potom za lohu zabezpei

interkultrne pochopenie a itateovi sprostredkova interkultrnu

komunikciu v pokoji domova, pri tan textu s tmto zmerom koncipovanho.

Ak sa zameriame na literrny vvoj poslednch desaro, je zrejm, e

interkulturalita a snaha o interkultrny dialg s vedcimi koncepciami nielen

v literrnej vede, ale i v literrnych textoch samotnch. Hoci sa ako paradigma asto

mylne zamieaj s pojmami multikulturalita, multikulturalizmus i transkulturalita,

interkulturalita a interkultrna komunikcia klad v rmci mozaiky kultr23 priestor

pre vzjomn diskusiu. Ako vhodn prklad takejto situcie na literrnom poli nm

me posli prve sasn americk literatra etnickch menn, ktor dnes

reflektuje kontakty a komunikciu dvoch, i dokonca niekokch kultrnych

kontextov. Prirodzene, ak sa zaoberme multikultrnou spolonosou a otzkami jej

bytia, zobrazenia a reprezentovania kontaktu kultr v nej, historick a kultrno-

spoloensk vvoj v Spojench ttoch americkch je prkladom pecifickm, pretoe

spomnan kontakty a vzjomn psobenie kultr v om prebiehaj u cel stroia.

2 Vymedzenie tvorby americkch autorov etnickch menn a jej percepcia V snahe uchopi kultrno-komunikan pecifik tvorby americkch

autorov etnickch menn nemono opomen vymedzenie tejto tvorby v irom

kultrno-spoloenskom a literrnom kontexte, pretoe prve tie ovplyvuj dan typ

spisby v mnohch smeroch. Vymedzenie tvorby americkch autorov etnickch

menn, alebo vbec jej zaradenie do literrneho kontextu v Spojench ttoch

americkch, zko svis s postultmi o vzjomnom vzahu a psoben literatry

a spolonosti. V americkom kontexte sa mierou tohto vzjomnho psobenia na

prelome 50. a 60. rokov minulho storoia zaoberal literrny vedec a sociolg Milton

C. Albrecht, ktor sa v kontexte sdobho kultrno-spoloenskho diania snail vzah

literatry a spolonosti reflektova na rovni troch vzahov: literatry ako artefaktu

23 Termn po prvkrt pouil u v roku 1938 John Murray Gibbon, ktor vo svojej

publikcii Canadian Mosaic explicitne odmieta koncept americkej spolonosti ako

taviaceho kotla, v ktorom sa jednotliv kultry asimiluj a vytvoria uniktny nov

celok.

15

XLinguae Journal, Volume 6 Issue 2, April 2013, ISSN 1337-8384

reflektujceho kultru a spolonos, literatry ako nstroja formujceho spolonos,

alebo literatry ako nstroja kontroly spolonosti, vaka ktormu mono v danom

spoloensko-kultrnom kontexte upevni poadovan hodnoty. Podotkame, e

v tomto obdob bola americk literatra ete stle vnman len ako tvorba autorov

anglosaskho pvodu a americkos, ktor tieto diela reprezentovali, mala skr

monolitick charakter.

Je zaujmav pozorova, ako boli Albrechtove vchodisk neskr rozvinut

jeho nasledovnkmi, psobiacimi v obdob, v ktorom sa charakter americkej literatry

zaal postupne modifikova. U v roku 1964 na Albrechta nadvzuje americk

sociolg, literrny kritik a kultrny historik litovskho pvodu Vytautas Kavolis,

ktor vo svojej tdii Art Content and Social Involvement (1964) upozoruje, e

umenie a teda aj literatra nielen reflektuje javy v spolonosti, ale i ukazuje na ist

emocionlnu a nzorov sptos s nimi. Tto mylienku rozvja vo svojich alch

teoreticko-kritickch prcach24, v ktorch sa odzrkaduje meniaci sa charakter umenia

i literatry v Spojench ttoch, ako i zmena toho, ako mono americk literatru

definova.

Zaujmavm smerom sa uberaj i prce vychdzajce z Albrechtovej tzy

chpania literatry ako nstroja na formovanie, i dokonca kontrolu hodnt

zakotvench, alebo zakotvovanch, v spolonosti, v ktorch u v 60. rokoch 20.

storoia mono njs prv zmienky o spsoboch politizcie a kultrno-spoloenskej

hierarchizcie v literatre. 25 Hoci ide prevane o prce, zameran na kultrno-

komunikan pecifik v inch krajinch ako s Spojen tty americk, ich autori

psobia a tvoria v USA, a je preto zaujmav, ako cez prizmu kritri a hodnotiacich

metd americkho prostredia vnmaj literrne dianie v krajinch, z ktorch

pochdzaj. oraz astejie sa v teoreticko-kritickch prcach objavuj i zmienky

o textoch, ktor reflektuj nielen vzjomn psobenie, ale i hierarchiu niekokch

kultrno-spoloenskch systmov, v ktorch jazykov, kultrne i etnick skupiny

jednoznane maj svoje zastpenie.26

Obdobm plnm zvratov prela americk spolonos a s ou i literatra

najm v druhej polovici 60. a zaiatkom 70. rokov minulho storoia, ke pozornos

zaala priahova i tvorba spisovateov inho ako anglosaskho pvodu. Spoiatku

lo prevane o tvorbu idovsko-americkch, africko-americkch i karibsko-

americkch autorov. 27 Prve v tomto obdob sa miesto oznaenia imigrantsk

tvorba zaalo hovori o tvorbe etnickch autorov, i neskr o multikultrnej

literatre.28

Prv zmienky o percepcii literatry autorov menn v americkom prostred

tto tvorbu oznaovali ako tvorbu regionlnu, snaiacu sa prostrednctvom

literrnej vpovede a umelej sebareprezentcie postavi sa majoritnej kultrnej

skupine (Leslie Fiedler, Irwing Howe) 29 . Prstup prezentovan americkm

spisovateom a literrnym teoretikom Danielom Aaaronom v polovici 60. rokov 20.

24 Pozri aj Kavolisovu tdiu Artistic Expression: A Sociological Analysis (1970)

alebo tdiu History on Art's Side: Social Dynamics in Artistic Efflorescences (1973). 25 Pozri naprklad zbornk K. Ishwaran a B. Smith Contribution to Asian studies 6

(1961). 26 Pozri publikciu K. Y. Malika Contemporary Political Novels in Hindi (1961). 27 Pozri tdiu J. J. McDonalda American Ethnic History: Themes and Perspectives

(2007). 28 Termny vymedzuje Thomas R. Ferraro v monografii Ethnic Passages: Literary

Immigrants in Twentieth-Century America (1993). 29 Pozri Ethnic Passages: Literary Immigrants in Twentieth-Century America (1993),

s. 2.

16

storoia v tdii The Hyphenated Writer and American Letters (Autor s pomlkou

a americk literatra, 1964), vak vniesol do kritickej percepcie przy autorov

etnickch menn nov rozmer. Nzov tdie odkazuje na spojenie hyphenated

American, hanliv oznaenie Amerianov inho ako anglosaskho pvodu,

pouvan najm na prelome 19. a 20. storoia. Aaron ho ale pouva v snahe

upozorni na osobit vpovedn hodnotu diel americkch autorov etnickch menn,

ktor u viac nie s hyphenated (ich identita nie je umelm spojenm dvoch

kultrnych prostred), ale predstavuj osobit typ dvojitej identity, zobrazujci

existenciu na rozhran dvoch kultrnych systmov. Aaron vo svojej tdii opisuje

model literrnej histrie etnickch menn v americkom prostred, ktor reflektuje

kultrne, estetick, ale i politick aspekty podmieujce charakter tejto tvorby. Na

zklade tchto aspektov opisuje autorov etnickch menn ako osobit typ tvorcov,

ktor u viac nie s vyhranenmi reprezentantmi minoritnej kultry, pretoe ich

spojenos s touto kultrou bola naruen iastonm prijatm kultry majoritnej

(Ferraro, 1993). Musme poznamena, e Aaronove tvrdenie nemono ete vnma

ako vrazn obhajobu tvorby tchto autorov, avak jeho kontatovania prezentovan

v polovici 60. rokov minulho storoia mono povaova za predzves uvaovania

o prze autorov etnickch menn ako o pecifickom a kultrne podmienenom type

tvorby, reflektujcom sksenos existencie na rozhran dvoch, i viacerch,

kultrnych systmov.

Obdobie 70. rokov 20. storoia bva v Spojench ttoch americkch asto

charakterizovan ako obdobie diferencicie a iniciatv menn, prezentovan najm

doznievajcim hnutm menn za obianske prva. Silnejce tendencie vymedzi sa

na literrnom poli vrcholia v roku 1973, zaloenm Spolonosti pre multi-etnick

literatru v Spojench ttoch americkch (MELUS) 30 , tvoren reprezentantmi

zstupcov africkch, indickch, i hispnskych 31 americkch autorov, ako aj autorov

pochdzajcich z Eurpy, Karibiku, Strednho Vchodu, alekho Vchodu, i

z Indickho polostrova (Ferraro). V nasledujcich rokoch tto organizcia

zdokumentovala a zostavila bibliografick zoznamy tvorby americkch autorov

etnickch menn a na poli literrnej vedy a kritiky sa zaslila o etablovanie tohto

typu textov v takom rozsahu, e v 80. rokoch 20. storoia sa dan typ spisby dostva

priamo do centra itateskho, akademickho i kritickho zujmu.

V tomto obdob u je teda prza americkch autorov etnickch menn

reflektovan i v akademickom prostred. Jeho iniciatvy sa alej prehlbuj v druhej

polovici 80. rokov 20. storoia, o om sved zalenenie problematiky textov autorov

etnickch menn do literrnovednch odborov i vydanie viacerch periodk a

publikci venovanch vlune tejto tme. Sn najviu pozornos vzbudila prca

literrneho teoretika a kritika Wernera Sollorsa Beyond Ethnicity (1986), ktor sa

zaober naptm medzi kultrami existujcimi v spolonom priestore, prca literrnej

teoretiky Mary V. Dearborn Pocahontass Daughters (1986), venovan otzke

etnicity a rodovej reprezentcie v americkej kultre, publikcia literrneho kritika

Williama Boelhowera Through a Glass Darkly (1987) predstavujca nov, etnicko-

semioticky zameran model interpretcie textov americkej literatry, i antolgia

kritickch tdi The Invention of Ethnicity (1989), ktor predstavuje

interdisciplinrny model kritickho tania a interpretcie, odhaujci jazykov,

psychologick, historick, socilne a kultrne aspekty formujce literrny text.

Reflexii tchto prc sa neskr venuje Thomas J. Ferraro (1993), ktor vyzdvihuje

skutonos, e hoci kad z nich skma osobit literrny kontext, vetky sa prelnaj

30 Society for Multi-Ethnic Literature of the United States of America 31 Termn v tom ase pouvan na oznaenie Amerianov majcich korene

v Latinskej Amerike uvdzame poda tattu MELUSu;

17

XLinguae Journal, Volume 6 Issue 2, April 2013, ISSN 1337-8384

v oblastiach, ktor tieto kontexty zobrazuj i u ide o spolupatrinos k nrodnmu

celku alebo skupine, nezvislos alebo otzku pvodu, i naptie a vzah medzi

tradinmi anglosaskmi hodnotami a ich alternatvami (Ferraro, 1993: 5). Tm tieto

prce dokumentuj nielen odlinosti, ale i spolon znaky, ktor nesie tvorba autorov

etnickch menn v porovnan s tradinou americkou literatrou, o Ferraro neskr

interpretuje ako dkaz prepojenia tchto kontextov v rmci spolonho literrneho

knonu.

al vvoj tvorby autorov etnickch menn na poli americkej literatry sa

najm zaiatkom 90. rokov stva otzkou reflektovanou vo viacerch literrno-

kritickch prcach. Jednm z vraznch poinov tohto obdobia je zalenenie tvorby

autorov etnickch menn do antolgie americkej literatry Heath Anthology of

American Literature (1990), o na as podmienilo tendenciu vnmania americkej

literatry ako komplexnejieho systmu, autorov etnickch menn nevynmajc.

V tomto obdob je u teda etnickos v literatre vnman explicitne, avak ako

upozoruje Ferraro (1993), reflexia tchto diel asto opomna uvaovanie o ich

estetickej kvalite, o je spsoben absenciou individualizovanej hbkovej analzy

textu i dslednho kritickho tania textu ako takho. U v tomto obdob Ferraro

varuje, e takto kritick vnmanie danho typu literatry me vies k istej

stereotypnosti, alebo dokonca schematizcii v jej percepcii, nsledne vedcej ku

kultrno-politickej a nie literrno-estetickej motivovanosti diel.

Na sklonku novho tiscroia stoj tvorba americkch autorov etnickch

menn v popred zujmu literrnych teoretikov a kritikov, ktor sa pri skman

sstredia najm na jej multikultrny charakter. Tvorba tchto autorov v sebe

spravidla odra kontakt viacerch kultrnych prostred, podmienen zmieanou

identitou samotnho autora. Takto diskurz v tvorbe potom reflektuje i ist formu

medzikultrnej komunikcie, ktorou je implicitne obsiahnut i vzah autora

k zobrazovanm kultram. asto ide o zobrazenie vzahu medzi kultrou slabou

a silnejou, reflektovanch na osi protikladov my oni, svoje cudzie, centrum

perifria. I preto do uvaovania o danom type textov v tomto obdob oraz viac

vstupuj tzy hegemonistickho rozdelenia kultr, v 90. rokoch minulho storoia

prevane vnman optikou postkolonializmu v tom ase jednm z najvraznejch

prstupov, zasahujcim do literrnej vedy.

Sasn americk autori etnickch menn sa vak z takejto kategorizcie

najm v ostatnom desaro snaia vymani, m sa iastone men i charakter ich

tvorby. Hoci nemono poprie viacer spolon motivick i formlne vchodisk

v tvorbe postkolonilnych autorov a autorov etnickch menn akmi je naprklad

zobrazenie interkultrneho naptia, otzky identity, individulnej a nrodnej pamte,

spolupatrinosti k tej-ktorej kultre, i pecifick jazykov a formlne postupy

vyuvan v oboch typoch spisby treba pripomen, e uvaovanie

o postkolonilnej literatre, ako i postkolonilna literatra samotn, v sebe nes echo

kolonilneho diskurzu a nsledne spoloenskho obratu v polovici minulho storoia.

Nie vetci autori etnickch menn a u vbec nie americk autori etnickch menn

reflektuj takto sksenos, kee im nie je vlastn. Mnoh sce zobrazuj bytie na

rozhran dvoch i viacerch kultr, avak v popred stoj prve zmiean identita

a pocit prslunosti k obom kultrnym kontextom. Tento moment opisuje Homi K.

Bhabha v publikcii Location of Culture (1994) a zavdza pojem identita na

pomedz (po angl. in-between identity), ktor sa neskr stva jednm z kovch

pojmov vyuvanch pri nazeran na postkolonilnu literatru, neskr i na tvorbu

autorov etnickch menn.

Sasn diela americkch autorov etnickch menn asto reflektuj

i multikultrnu skutonos v Spojench ttoch americkch, priom upaj od

motvov o hierarchizcii jednotlivch kultr prtomnch v spolonom kultrno-

18

spoloenskom kontexte a zameriavaj sa na zaznamenanie ich benho spoluitia.

Koncom 90. rokov 20. storoia a v prvej dekde 21. storoia preto mono

i v literrno-kritickom uvaovan zaznamena postupn stup od percepcie

v intencich spomnanch binrnych opozci a zameriavanie sa na konkrtne

formlne a motivick osobitosti textov, problematiku ich sprvnej interpretcie i ich

transferu v preklade.

3 Interpretan a jazykov vchodisk przy americkch autorov etnickch

menn Nazdvame sa, e adekvtna interpretcia americkej przy etnickch

menn je v znanej miere podmienen znalosou pecifk tohto osobitho typu textov.

Prve tieto uruj motivick i formlnu vstavbu tvorby americkch autorov

etnickch menn, ktor sa ich prostrednctvom snaia vypoveda o multikultrnej

sksenosti, prvotne vyvolanej ich inm ako americkm pvodom, prpadne ich

zmieanou identitou. Tto autori svoju inakos vnmaj a prezentuj prostrednctvom

mnoiny rozmanitch textov, v ktorch ju u nezobrazuj prvoplnovo, ale snaia sa

ju predstavi v kontexte existencie v multikultrnej spolonosti Spojench ttov

americkch, ku ktorm ctia spolupatrinos, avak neopomnaj ani zviazanos

s tradinmi hodnotami kultrneho prostredia, z ktorho pochdzaj oni alebo ich

predkovia.

Ako u bolo spomenut, tento vvoj pravdepodobne vo vekej miere

svis s vvojom myslenia o multikultrnej americkej spolonosti a nsledne

percepcie literatry etnickch menn. Hoci v naom prostred sa predstava o

americkej spolonosti ete stle spja s koncepciou taviaceho kotla, je dleit

uvedomi si, e ponmanie americkej identity prelo omnoho zloitejm vvojom.

Samuel Huntington upozoruje, e spolon americk identita bola asto

predefinovan nielen poda viery i spolonch nosnch hodnt, ale i poda rasy i

etnickej prslunosti (Huntington, 2001). Asimilan tendencie, ktor prezentuje

mylienka taviaceho kotla, v ktorom sa vetky kultry premieaj a vznikne uniktny,

no jednoliaty celok, dnes u s realitou nekoreponduje. Narastajce silie etnickch

skupn zachova si prve svoju inakos men predchdzajci model na farebn

altov misu, v ktorej jednotliv prvky spolone vytvoria pestr vsledok. Zachovaj

si vak pritom svoju jedinenos a vlastn charakteristiky.32 Obdobn je prirodzene

i situcia v americkej literatre, ktor u taktie dvno neme by prezentovan ako

jednoliaty celok, pretoe snahu zachova si monolitick koncept americkosti v nej

natrbili novtorsk dekanonizan, decentralizan a demarginalizan tendencie

(Maver, 1996). Tie vak dnes v prpade americkej przy etnickch menn v dielach

striktne nerozliuj centrum a perifriu, ani primrne nehadaj rozdielnosti medzi

svojm a cudzm, prve naopak. Sasn diela americkch etnickch autorov

prezentuj aksi prienik alebo vsledok interakcie kultr i psobenia prostredia, v

ktorom ij, kde pvodn prvky ako rozozna a zaradi.

Prve tto skutonos spsobuje, e interpretcia takhoto diela sa stva pre

itatea vzvou, kee pre neho dielo samotn predstavuje komunikciu nielen medzi

dvomi, ale medzi niekokmi kultrami, ktorch interakciu texty reflektuj.

Prirodzene, kad text zobrazuje dan skutonos z inho uhla pohadu, priom

vyuva odlin kultrne a kultrno-komunikan pecifik. To asto vyvolva otzku,

i je vbec mon hovori o americkej literatre etnickch menn ako o istej

literrnej skupine i literrnom smere, a i vbec zauvan shrnn zalenenie

americk literatra etnickch menn alebo dokonca etnick autori m svoju

32 Okrem konceptu altovej misy (salad bowl) sa asto pouva i obdobn koncept

mozaiky kultr (cultural mosaic).

19

XLinguae Journal, Volume 6 Issue 2, April 2013, ISSN 1337-8384

opodstatnenos. Novie kulturologick prstupy k americkej literatre argumentuj, e

u samotn oznaenie autorov ako etnick v sebe odra vemi nejasn diskurz,

kee etnick prslunos 33 je entita prinleiaca kadmu loveku, jeho pvod

nezohadujc. Werner Sollors v tdii Ethnicity z roku 1995 kontatuje, e hoci sa

pojem etnicita spja s kadou kultrou a nrodnosou, jej vnmanie je vo vekej miere

ovplyvnen prve mocenskou sebareprezentciou kultr. Silnejia alebo rozrenejia

kultra preto vo svojom kontexte o vlastnej etnickosti neuvauje pretoe ju

nepociuje. Etnickos vnma len v interakcii s kultrou odlinou, ktor vo svojom

priestore chpe ako meninov (Sollors, 1995).

Kulturologick prstupy k percepcii literatry v tejto spojitosti preto najm

v poslednch rokoch asto upozoruj na nesprvne pouvanie oznaenia, ktor

reprodukuje kolonilny diskurz marginalizciou vetkch, ktor nie s predstavitemi

historicky dominantnho literrneho knonu.34 Rovnako upozoruj i na vytvranie

umelch oznaen skupn autorov, ktor zotieraj pecifick charakteristiky

jednotlivch kultr, z ktorch tto autori pochdzaj.35 Zdrazuj, e to, o sa asto

vnma len ako otzka spsobu shrnnho pomenovania, je v dnenej multikultrnej

spolonosti otzkou uznania a repektovania pecifickej kultrnej identity. 36 Do

literrno-kritickej percepcie tejto literatry preto postupne prenikaj nov oznaenia,

ako s naprklad tvorba americkch meninovch autorov 37 , tvorba novch

migrantov38 alebo tvorba autorov etnickch menn39.

Pokia sa zamyslme nad charakterom sasnej tvorby americkch autorov

etnickch menn, prirodzene, jej vchodisk s uren sksenosou, ktor

33 Nnningov lexikn etnicitu definuje ako prslunos k rase alebo nrodu, i vedom

prinleitos k istmu politickmu a kultrnemu celku. T m potom rozhodujci

vznam i v otzke identity, pretoe identifikcia s istou etnickou skupinou predstavuje

i zalenenie sa do kultrneho, historickho a jazykovho priestoru (pozri Nnning

2006, s. 207). 34 V anglofnnom kontexte oznaovan ako WASP (white anglo-saxon protestant), to

znamen autori anglosaskho pvodu bielej pleti, vyznvajci protestantsk

nboenstvo. 35 Napr. oznaenia chicano, hispnsky, i oznaenia poda farby pleti, v anglitine

napr. black American, brown American, a.i. 36 Pre nzornos uvdzame kontatovanie kubnsko-americkho prozaika Roberta G.

Fernndeza: Som kubnsko-americk spisovate. Ak niekto povie, e som hispnec,

popiera mj kubnsky pvod. Mono pred osemdesiatimi i sto rokmi, mohlo by

slovo hispnec vcelku zauvanm pojmom odrajcim aksi kolektvne povedomie.

Verte mi ale, e tento pojem absoltne stiera vetko, m v skutonosti som. Vetko, o

mi rodiia vtepovali, cel moju kultru. Vetko, o som sa nauil, ke som na Kube

chodil do koly - histriu i literatru (Binder a Breinig, 1995, s. 17); preklad E.J. 37 v anglitine American minority writing; s tmto oznaenm sa vak nestotoujeme,

pretoe sem mono zaradi autorov, ktor sa ctia by v menine oproti rozrenejej

skupine, o nezaha len kultrne relcie, ale i oblas nboenskej, rodovej i

sexulnej identity 38 V anglitine ako new migrant/immigrant writing; s tmto oznaenm sa taktie

nememe plne stotoni, pretoe takto vylenenie opomna tvorbu autorov druhej,

i tretej genercie, ktor u boli naroden v Spojench ttoch americkch avak stle

ctia spojitos s kultrou, z ktorej pochdzali ich predkovia. 39 V anglitine ako ethnic minority writing (pozri prce Josepha J. Pivata); toto

oznaenie povaujeme zatia za najprznanejie, avak je otzne, v akej miere by

sme v prostred globalizovanho sveta a najm multikultrnej situcie v Spojench

ttoch americkch v 21. storo definovali binrnu opozciu menina vina.

20

podmieuje pvod, ktor sa pociuje v rozrenejej kultre ako nieo odlin avak

odlin najm optikou rozrenejej kultry. Genercia autorov, ktorch predkovia

sce pochdzaj z inho kultrneho prostredia, ale oni sami sa u narodili v Spojench

ttoch americkch, svoju inakos u nepociuje v takom rozsahu a preto i vo svojich

prcach reflektuje spojitos s krajinou, z ktorej ich predkovia pochdzaj na inej

rovni ako v 80. a 90. rokoch 20. storoia opisovali spomnan binrne opozcie.40

Taktie u nemono tvrdi, e kad autor pochdzajci z odlinho kultrneho

prostredia v tvorbe zkonite reflektuje kultrno-komunikan prvky, ktor dnes

povaujeme za zklad spisby oznaovanej ako americk literatra etnickch menn.

V tejto svislosti kontatuje mexicko-americk spisovate Luis Leal, e to, o sa

oznauje ako etnick literatra, je vtvor tch autorov, ktor sa o svojom etnickom

pvode dobrovone rozhodn psa (Leal, 1994: 26), nie vetkch autorov, ktor

maj etnick pvod. Mnoh autori sa dnes dokonca od zaraovania do tejto

paradigmy ditancuj, pretoe prve literrna klasifikcia na zklade ich pvodu sa im

zd oklieujca, i dokonca preskriptvna.41

Je zvltne, e snahy opsa americk przu autorov etnickch menn sa

v prevanej miere detailnejie nezameriavaj na osobit estetick, motivick,

formlne, i konkrtne kultrno-komunikan pecifik. Prve tie toti ved

k poznaniu, e tvorba etnickch meninovch autorov naozaj nesie spolon

charakteristick znaky, odhliadnuc od toho, z akho kultrneho prostredia autor textu

pochdza. Snaha vtesna ich tvorbu do oklietench pouiek a defincii asto vedie k

interpretanm stratm pri recepcii diela, ale aj pri jeho prepracovan v podobe

prekladu, najm pokia sa nerepektuje skutonos, e tak ako kad in novodob

typ literatry aj etnick meninov prza sa neustle vyvja a men. V nasledujcich

astiach sa preto poksime nartn zkladn vchodisk przy americkch autorov

etnickch menn, ku ktorm sme dospeli konfrontciou domcich a zahraninch

zdrojov ale i jazykovou, tematickou a kultrno-komunikanou analzou textov, ktor

k tomuto typu literatry mono zaradi.

Kategriu autorov etnickch menn definuje v slovenskom

literrnokritickom kontexte Lucia Horkov ako emigrantov, respektve potomkov

emigrantov, pre ktorch sa stala hosovsk krajina ich nhradnm

domovom (Horkov, 2007: 422) a ktor potom dvody svojej emigrcie sptne

priamo alebo metaforicky artikuluj vo svojich literrnych reprezentcich (ibid.).

Na prv pohad jednoduch charakteristika vstine vymedzuje nielen autorov tejto

literatry, ale i jej zkladn vchodisk. Ak vychdzame z Horkovej vymedzenia

przy autorov etnickch menn, do danej mnoiny mono v sasnosti zaradi tvorbu

autorov pochdzajcich z rznych kultrno-spoloenskch prostred. Pri interpretcii

40 V tejto svislosti uvdzame alegorick vyjadrenie americkej spisovateky nskeho

pvodu Amy Tan, ktor kontatuje: V knhkupectve som sa zrazu ocitla s pnom

Shakespearom, Conradom a Joyceom. Zd sa mi, e je medzi nami aksi zsadn

rozdiel, ktor ns od seba odluuje. Ale ja som sasn autorka, nie ako oni. A kee

ja ete nie som mtva, mem odvrva. (Tan 2003, s. 10); preklad E.J. 41 Pre nzornos uvdzame vyjadrenie americkej spisovateky benglskeho pvodu

Mitalli Perkins, ktor poda vlastnch slov vo svojich textoch prirodzene reflektuje

skutonos, ktor jej je blzka, avak odmieta klasifikciu, ktor striktne vymedzuje

charakter jej przy. Vyslovuje sa o potrebe zbra takto umelo vytvoren pravidl,

ktor predpisuj, kto by mal pre koho psa a o kom (Perkins, 2011, neslovan).

Perkins pokrauje: Ptate sa, i by mi vadilo, keby ernosi psali o ns? Nevadilo! Aj

ja chcem vo svojich textoch psa o belochoch a ernochoch. Nechcem psa len

o benglskych - americkch dievatch, ktor vyrastaj v Kalifornii. (Perkins, 2011,

neslovan); preklad E.J.

21

XLinguae Journal, Volume 6 Issue 2, April 2013, ISSN 1337-8384

a literrno-kritickej reflexii ich diel je potom poda Horkovej vchodiskom prve

pecifick kultrno-spoloensk pozadie ich osobnostnho vvinu, ktor sa odra v

jazyku, akm pu, tematike, ktor volia, a uhlom pohadu, ktorm vnmaj

skutonos (Horkov, 2007).

Jednm zo zkladnch znakov przy americkch autorov etnickch menn

je priamo i nepriamo vyjadren spolupatrinos s kultrou, v ktorej maj korene. Vo

svojich dielach sa preto asto vracaj do krajn, z ktorch pochdzaj oni alebo ich

predkovia. Horkov taktie zdrazuje, e mnohokrt v textoch pripomnaj

vrazn historick momenty tejto kultry najastejie ide o motvy ako s

kolonizcia, exodus, holokaust, obdobia okupcie, revolcie, i vojnov, etnick alebo

nboensk konflikty a nepokoje v krajine (Horkov, 2007). Autori taktie asto

spomnaj na svoje detstvo, zvyky a tradcie i vnmanie odlinch kultr v tomto

prostred. Prznan interakciu s motivickou platformou dotvra zobrazenie kontaktu

a vzjomnho psobenia danej kultry s inou, i u v rmci prostredia krajiny pvodu

alebo v prostred Spojench ttov americkch.

Prza zo skorieho obdobia prezentovala tieto kontakty prevane

v intencich spomnanch opozci (my oni, svoje cudzie, centrum perifria),

pretoe najm diela z obdobia 70., 80. a prvej polovice 90. rokov 20. storoia

zobrazovali naptie medzi kultrami prizmou hegemonistickej reprezentcie v delen

na kultry dominantn a podraden. V tejto svislosti je dleit poznamena, e v

obdob 80. a 90. rokov minulho storoia sa tto prza asto reflektovala optikou

postkolonializmu, ktor bol v tom ase jednm z dominantnch literrno-kritickch

prstupov, zameran prve na mocensk vzahy medzi kultrami. Treba vak

zdrazni, e takto vnmanie nerepektuje osobit historick procesy a ich kultrno-

spoloensk dsledky v rznych kontextoch, a preto, hoci maj postkolonilna prza

a prza autorov etnickch menn viacer spolon vchodisk, je potrebn medzi

nimi rozliova, najm pri interpretcii kultrnych relci zobrazench v texte.

Diela autorov z obdobia poslednch rokov sa zobrazovaniu naptia medzi

dvomi kultrami u primrne nevenuj. Hoci stle zobrazuj sptos s krajinou,

z ktorej pochdzaj i u na rovni tematickej alebo formlnej vstavby textu,

kultrne kontakty roziruj na diskurz otzok zmieanej identity, vyjadrujcej

spolupatrinos s dvoma kultrami, a v ich dielach je zaznamenvan prevane osud

emigrantov na rozmedz dvoch kultrnych svetov. V sasnosti ide u prevane o

ideov sptos s kultrnym prostredm krajiny pvodu a spolupatrinos s kultrno-

spoloenskm kontextom Spojench ttov americkch. Takto texty potom istm

spsobom stle reflektuj dekontrukciu binrnej opozcie centrum perifria. T sa

taktie prejavuje v tom, e autori pozvaj z perifrie do centra rzne minoritn

skupiny, avak Horkov (2007) v tejto svislosti upozoruje, e v ostatnom obdob

nejde spravidla len o etnick skupiny, ale i marginalizovan skupiny v ich rmci

ako s naprklad homosexuli alebo eny. Autori zvyajne zobrazuj protagonistov v

zloitom postaven i ud v komplikovanch ivotnch situcich, ktor sa viau

k celm genercim. Mnoho textov americkch autorov etnickch menn sa sstred

na zobrazenie sasnej multikultrnej spolonosti USA, m sa tento typ spisby

postupne vymauje z oklietench vymedzen z obdobia poslednch dekd minulho

storoia.

Ako vidie, spsob spracovania tematickch okruhov v prze americkch

autorov etnickch menn je naozaj pestr, avak stle mono njs niektor vrazn

spolon prvky, vaka ktorm mono tto literatru chpa ako osobit typ spisby.

Horkov zdrazuje, e minoritnch autorov primrne spja snaha o umeleck

zobrazenie nevypovedanej, i historickmi okolnosami zamlovanej osobnej a

kolektvnej sksenosti (Horkov, 2007: 422), m vsledn literrny text

sprostredkva itateovi svedectvo o tmach a motvoch z odlinho kultrno-

22

spoloenskho prostredia. V snahe nleite interpretova a reflektova aspekty tohto

osobitho typu spisby je preto potrebn sledova opsan prostredie a podmienky,

z akch dan prza vychdza. Tie vo vekej miere uruj i tematick vymedzenie

konkrtnych textov. Tematick zklada przy americkch autorov etnickch menn

je zko spojen prve s vvojom a vnmanm spoloenskho i literrneho kontextu

v Spojench ttoch americkch, ale i na celom svete, m poskytuje autorom nov

nmety a tmy pre ich tvorbu. Okruh tchto tm je spravidla vymedzen pecifickm

spoloensko-kultrnym pozadm autorov. Rozmanitmi spsobmi ho vak okrem

vonkajch okolnost dotvra prve autorova defincia vlastnej identity,

spolupatrinos i vzah k tej-ktorej kultre. Tak postupne zkladn aspekty akmi

s otzka kultrnej sebareprezentcie, vyjadrenie spolupatrinosti k istmu

kultrnemu spoloenstvu i odozvy voi predolmu stereotypnmu a jednosmernmu

zobrazovaniu kultrnych kontaktov a vzjomnho psobenia dopaj konkrtne

motvy spojen s hadanm domova, vyjadrenm vlastnch i kolektvnych pamt, i

osobitho systmu hodnt.

Kultrno-komunikan rozmer przy americkch autorov etnickch menn

bezpochyby napa i jazykov stvrnenie tchto diel. Juraj Dolnk v svislosti

s jazykom a prslunosou k istmu kultrnemu priestoru v monografii Jazyk lovek

kultra (2010) uvauje o recipronom psoben jazyka a kultry v intencich

identity modlnej osobnosti teda osobnosti, ktor sa vyznauje charakteristickmi

znakmi istej kultry. Tvrd, e modlna osobnos sa formuje aj pod vplyvom

jazykovch tandardizci (Dolnk, 2010: 28), o znamen, e jazyk, ktor pouva,

formuje jej kultrne vedomie. Dolnk alej pokrauje kontatovanm, e jednotlivec

si osvojuje zafixovan jazykovo-socilne tandardy, ie skonvencializovan

jazykov reakcie v rmci socilnych interakci v danom jazykovom

spoloenstve (ibid.). Tie v irom zmysle slova predstavuj ustlen interpretcie

viazan na vnmanie, hodnotenie, ctenie, myslenie, sprvanie a konanie, a teda

percepn a apercepn, evaluan, emocionlne, kognitvno-behaviorlne

tandardy (ibid.).42

Dolnkove chpanie vzahu jazyka a kultry zdrazuje recipron

psobenie oboch systmov a jazyk vnma nielen ako prostriedok kultrnej

reprezentcie, ale i nstroj, ktorm ju mono formova. Ke sa zamyslme nad

pozciou reflektovanej oblasti, ktorej vchodisko vyplva prve z prslunosti nie

k jednmu, ale minimlne dvom kultrnym systmom, musme sa pri uvaovan

o danej literatre bezpodmienene venova i jazykovmu stvrneniu tejto pecifickej

situcie.43 Ak sa toti priklonme k Dolnkovej tze, e jazyk a jeho nositelia s

sasou danho kultrneho sveta (Dolnk, 2010: 81), priom za dan kultrny

svet44 budeme poklada spoloensko-kultrny kontext, z ktorho autori vychdzaj,

je zrejm, e premyslene pouit jazykov materil bude odra prtomnos nie

jednej ale dvoch i viacerch kultr. Takto stratgia vedie k postupom vyuvajcim

zmiean formy jazyka, ktor umouj reflektova vpove o existencii na pomedz

viacerch kultrnych systmov.

Autori v tejto svislosti volia v rznych obdobiach odlin stratgie

a postavenie medzi viacermi kultrnymi celkami reflektuj na rovni tmy a jazyka

v rozlinch dimenzich. Vo veobecnosti vak mono poveda, e tieto stratgie

zaznamenvame a v textoch z neskorieho obdobia. Diela americkch etnickch

42 Tieto tandardy s bliie opsan aj v Dolnkovej publikcii Veobecn

jazykoveda. Opis a vysvetovanie jazyka (2009). 43 Tejto problematike sa venujeme i v monografii Literature and Culture (2010),

v kapitole The Immigrant Experience and its Representation in Literature (s. 61 - 85). 44 rozumej priestor;

23

XLinguae Journal, Volume 6 Issue 2, April 2013, ISSN 1337-8384

autorov z 50., 60. a 70. rokov 20. storoia sa vyuitiu jazyka ako nstroja na

explicitn vyjadrenie prtomnosti istho kultrneho systmu i multikultrneho

prostredia nevenuj a v takej miere a na vyjadrenie etnickho diskurzu vyuvaj

skr prostriedky tematickej vstavby textu. Prv novtorsk stratgie na rovine

jazykovej kompozcie textu vo vom rozsahu zaznamenvame v romne Alice

Walkerovej The Color Purple z roku 1982, v ktorom autorka vykresuje kolorit

kultrneho prostredia tak, e vyuva idimy a frazeologick zvraty z afroamerickho

prostredia a pohrva sa s dialektmi jazyka, ktor vyvolvaj autentick atmosfru.

plne nov rozmer monost prce s jazykom vak predstavuje v diele

Borderlands/La Frontera: The New Mestiza (1987) spisovateka Gloria E. Anzalda,

v ktorom striedanie sa dvoch jazykovch kdov anglitiny a panieliny vyvolva

pocit autorkinej spolupatrinosti k obom zobrazovanm kultram. Zaujmavm je fakt,

e Anzalda strieda jazykov kdy vone bez akhokovek vysvetovania i

pribliovania exotickch prvkov jednej alebo druhej kultre. Takto spsob psania

jej dva priestor pre adekvtne vyjadrenie svojej identity na pomedz dvoch

kultrnych systmov ako i na reprezentciu prostredia, z ktorho pochdza. Ako sama

pe:

Ak nebudem mc psa v oboch jazykoch a strieda jazykov kdy bez

toho, aby som nieo musela preklada a ak budem stle musie hovori po anglicky

alebo po panielsky, ke by som najradej hovorila zmieaninou tchto jazykov, a ak

sa budem musie prispsobi anglicky hovoriacim miesto toho, aby sa oni prispsobili

mne, moja vpove bude neplatn. (1991, 207).

Obdobn stratgie vyuva v romne Raining Backwards (1988) aj Roberto

G. Fernndez, ktor sa v prbehu niekokch generci kubnskej rodiny ijcej na

Miami venuje miere spolupatrinosti k americkej alebo kubnskej kultre. Pohyb na

osi medzi tmito dvoma kultrami prirodzene reflektuje jazyk, a preto podobne ako

Anzalda aj Fernndez vone strieda dva jazykov kdy. Zkladnm prvkom je ast

pouvanie slovnch hraiek, ktor medzi generciami spsobuj komick

nedorozumenia. Kombincia anglickch a panielskych vrazov toti nie je vdy

zrozumiten starej genercii, ktor lipne na tradinej kultre a preto jej je anglick

jazyk cudz. Naopak, mladej genercii, ctiacej spolupatrinos s novm prostredm v

ovea vej miere, zas spsobuje problmy panielina. Takto stratgie s vak pre

monolingvlneho itatea nezrozumiten a tak smevn situcie, zaloen na

nevedomom striedan jazykov v podan protagonistov romnu, nedoke takto

itate vdy identifikova. Tak sa zoveobecnene prjemca vinovej kultry dostva

v takejto komunikcii na okraj. Fernndez vak v tejto komunikanej situcii

vyjadruje svoju pozciu podobne ako Gloria E. Anzalda, ke v vode romnu cituje

kubnskeho spisovatea Gustava Preza Firmata:

U samotn skutonos, e tento prbeh pem po anglicky, skresuje to, o som vm

chcel poveda. Mil itate: ako vm vysvetli, e anglitina nie je mj jazyk, hoci, ak

teda nejak jazyk ma musm, bude to prve anglitina. (1988: 5)

Postupy Glorie E. Anzalda a Roberta G. Fernndeza, ktor vo svojich

dielach realizuj na jazykovom plne textov, vzbudili vek itatesk i literrno-

kritick pozornos. Rozmer exotizanch stratgi spsobuje, e sa pre itatea

vinovej kultry ktormu s uren stvaj nedeifrovatenmi a hoci reflektuj

multikultrny rozmer a konfrontciu odlinch spoloensko-kultrnych kontextov je

otzne, do akej miery sprostredkvaj priestor pre interkultrny dialg. Vina

autorov poslednej dekdy 20. storoia a prvej dekdy 21. storoia sa vak so zmerom

24

sprstupni svoju vpove prve itateovi vinovej kultry sna s jazykovmi

pecifikami narba tak, aby ich texty boli pre tohto itatea zrozumitenmi. asto

preto volia formu vyjadrenia, ktor odra prvky jazyka etnickej minority, z ktorej

autor pochdza alebo charakter ktorej vykresuje, avak snaia sa ich pouva v takej

miere, aby ich prjemca dokzal deifrova a interpretova.

V tomto obdob sa asto v textoch stretvame s modifikovanou formou

jazyka - tzv. Pidgin English. Horkov charakterizuje Pidgin English ako jazyk,

ktor nielene deformuje gramatick a syntaktick kontrukcie spisovnej anglitiny,

ale adaptuje i jej slov a vrazy tak ako s pouvan etnickou skupinou (Horkov,

2007: 242). Osobitos vpovede prslunkov jednotlivch kultr sa potom alej

manifestuje tm, e sa do nej vsvaj relie alebo tak vrazov prostriedky z

materinskho jazyka, ktor dan systm charakterizuj (ibid.). Prirodzene, tieto prvky

nie s vdy pre prjemcov zrozumiten a preto autori v snahe pomc itateovi

volia vo svojich dielach adaptan postupy, ktor medzi jednotlivmi prvkami

vytvraj aksi komunikan premostenie. Takto stratgie potom reflektuj kultrnu

prslunos jednotlivch charakterov, v prpade przy americkch autorov etnickch

menn prezentovanch optikou autora vyplvajcou z dvojdomovho charakteru jeho

identity. To by teoreticky mohlo uahi prcu potencilnemu prekladateovi, ktor

ak ju doke nleite identifikova m monos vyui ju v snahe zachova

kultrno-komunikan pecifik danho typu textov pri modelovan ich prekladovej

podoby.

4 Kultrno-komunikan charakteristiky przy americkch autorov etnickch

menn

Koncipovanie literrneho textu, jeho psobenie a nsledne jeho percepciu

vnma dnen literrna veda ako spsob komunikcie, v poslednch dekdach

rozirujc tento koncept o populrny rozmer kultry a teda kultrnej komunikcie.

S tmito tendenciami koreponduje i vnmanie literrneho textu v domcom prostred,

ktor proces literrnej komunikcie opisuje ako psobenie literatry v spolonosti,

motivovan spoloensky, ideologicky, esteticky a psychologicky. Slovensk myslenie

o literrnom texte takto komunikciu u tradine vnma ako obraz sveta

v texte (Popovi, 1983: 41), ktor predstavuje medzitextov vzah projektovan do

textu v zvislosti od autorovho individulneho postoja ku skutonosti (ibid.). Novie

domce myslenie o literrnom texte vak do tejto koncepcie vna kultrny rozmer

v ete vej miere, explicitne. Zaujmav tzy prina v ostatnom desaro najm

Juraj Dolnk. Ten chpe text ako kultrny obraz, ktor sa vzahuje na vsek sveta

chpan ako kultra (Dolnk, 2010: 124), ale ktor je zrove touto kultrou aj

utvran (ibid.), o znamen, e kultra je zobrazenm objektom aj determinantom

obrazu (ibid.).

Ke sa zameriame na objekt nho vskumu, z uvedench tz vyplva, e

prza autorov americkch autorov etnickch menn komunikuje s itateom o istej

kultrnej skutonosti, priom predmet tejto komunikcie ako i jej priebeh uruje dan

kultrna realita. Ak tto komunikciu vnmame ako podmienen nielen esteticky, ale i

spoloensky, ideologicky i psychologicky, jej vsledok je determinovan prve

pozciou autora v tomto systme ako i stanoviskom, ktor chce itateovi prezentova.

Ak teda tvrdme, e jednm z kovch vchodsk americkej etnickej meninovej

przy je prve autorov etnick pvod a jeho uvedomel sptos s danm kultrnym

kontextom, ktor autor vo svojich dielach konfrontuje s inmi kontextami (prevane s

kultrnym kontextom prijmatea tohto textu), je zrejm, e takto typ textu

sprostredkva nielen komunikciu medzi autorom a itateom, ale i medzi kultrnym

prostredm autora a prjemcu danho textu. Text koncipuje autor reakciami na

sociofakty, artefakty a mentafakty jeho ivotnej reality, ktormi uskutouje

25

XLinguae Journal, Volume 6 Issue 2, April 2013, ISSN 1337-8384

vyjadrovacie zmery navoden aktulnym stavom jeho motivanho sveta (Dolnk,

2010: 125). To znamen, e autor textu do istej miery reflektuje rozpoloenie, v akom

sa v priestore kultrnych kontaktov a konfrontcie nachdza, prpadne vyjadruje

v rmci interkultrnej komunikcie svoj postoj. Tu sa op mono prikloni

k Dolnkovmu veobecnmu chpaniu vstavby textu (2010), v ktorom tvrd, e

kultrny obraz textu, ktor autor kontituuje je svedectvom toho, ako sa jeho tvorca

prispsobuje danmu kultrnemu okoliu a sasne ako si ho prispsobuje pri

spracvan textu, v akom pomere nasadzuje tieto protichodn sily, t. j. toho, s akou

mierou modifikcie sa premietaj javy danej kultry do formovo-obsahovej

a komunikano-pragmatickej truktry textu (ibid.). Takto chpanie textu reflektuje

v spojitosti s przou americkch autorov etnickch menn i vvin a kontinuitu

kultrnych zmien, a to nielen v kontexte americkej literatry, ale i americkej

spolonosti.

Rozmer interkultrnej komunikcie v uvaovan o americkej etnickej

meninovej prze evidentne nemono opomna, kee tto tvorba predstavuje

osobit typ textov, poskytujci priestor pre vyjadrenie kultry, z ktorej autori

pochdzaj a taktie priestor, na ktorom prezentuj vlastn vnmanie spolonosti

v globalizovanom svete 21. storoia. Tak americk etnick meninov prza

reflektuje interkultrnu konfrontciu, priom sa autori v rznych obdobiach

zameriavaj na odlin aspekty vlastnej kultrnej identity i rozmanit aspekty

existencie v rmci multikultrnej spolonosti. Zatia o v minulom storo podvali

tieto diela vpove o kultrnych kontaktoch a vzjomnom psoben v relcich

binrnych opozci my oni, svoje cudzie, centrum perifria a sstredili sa na

formulciu opanej ako vinovej perspektvy, diela z obdobia poslednej dekdy

podvaj osobit vpove o pozcii jednotlivch kultr v rmci multikultrnej

spolonosti a snaia sa o nadviazanie vyvenej interkultrnej komunikcie.

Vyuvaj pri tom rzne adaptan i dokonca prekladov postupy, ktor sa

zmieavanm tematickch a jazykovch prvkov snaia o vyrovnanie ideologickho,

kultrno-spoloenskho a jazykovho naptia vymedzenho binrnymi opozciami na

rovni odlinch kultrnych kontextov. Horkov kontatuje, e prve takto

kreolizan postupy potom vytvraj priestor pre medzikultrny dialg, ktor sli

ako meditor recipronho priblenia a pochopenia tradci, zvykov, mravov

stretajcich sa kultr a nsledne i odovzdvania sksenost medzi nimi (Horkov,

2007: 423).

pecifikm tematickej a jazykovej kompozcie przy americkch autorov

etnickch menn preto treba venova dostaton pozornos. Voba tematickch

okruhov, ktor autor v texte vyuva alebo miera manipulcie s jazykovou

kompozciou na osi exotizcia naturalizcia vrazu prznane dokumentuje postoj

a pozciu autora v rmci interkultrneho dialgu, a preto neidentifikovanie alebo

nesprvna interpretcia mu v prpade tohto typu literatry vies k rozsiahlym

vznamovm a kultrno-komunikanm stratm. Repektovanie fundamentlnych

charakteristk tvorby je tu o to relevantnejie, nakoko osobitosti formlnej, jazykovej

a tematickej roviny textu s nositemi pecifickej kultrno-komunikanej situcie.

5 Tvorba americkch autorov etnickch menn v preklade

Po vymedzen kompozinch charakteristk a predstaven pozcie

a percepcie przy americkch autorov etnickch menn v jej domcom prostred

mono kontatova, e sa v tomto type przy stretvame s naozaj pecifickou

kultrno-komunikanou situciou. Kultrne pecifik a rozdiely kultrnych systmov

reflektovan na tematickom a jazykovom plne textu predstavuj jedny z

najmarkantnejch charakteristk tohto typu literatry a vytvraj signifikantn

interkultrne naptie, iniciujce v procese percepcie ist formu interkultrnej

26

komunikcie. V takom prpade je miera naplnenia interkultrneho dialgu

sprostredkovanho v podobe tchto diel podmienen mierou identifikcie a

adekvtnej interpretc