slovenskÁ poĽnohospodÁrska univerzita...
TRANSCRIPT
SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V
NITRE
FAKULTA ZÁHRADNÍCTVA A KRAJINNÉHO
INŢINIERSTVA
2117688
STABILIZÁCIA KORYTA TUHÁRSKEHO POTOKA
2010 Mária Ďurišková, Bc.
SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V
NITRE
FAKULTA ZÁHRADNÍCTVA A KRAJINNÉHO
INŢINIERSTVA
STABILIZÁCIA KORYTA TUHÁRSKEHO POTOKA
(Diplomová práca)
Študijný program: Krajinárstvo
Študijný odbor: 6.1.11. Krajinárstvo
Školiace pracovisko: Katedra krajinného inţinierstva
Školiteľ: Karol Kalúz, doc. Ing. CSc.
Nitra 2010 Mária Ďurišková, Bc.
Čestné vyhlásenie
Podpísaná Mária Ďurišková čestne vyhlasujem, ţe diplomovú prácu na tému
„Stabilizácia koryta Tuhárskeho potoka“ som vypracovala samostatne, a ţe som uviedla
všetku pouţitú literatúru súvisiacu so zameraním diplomovej práce.
Som si vedomá zákonných dôsledkov v prípade, ak uvedené údaje nie sú pravdivé.
V Nitre 15. Marca 2010
Mária Ďurišková
3
Poďakovanie
Touto cestou chcem vyjadriť vďaku svojmu vedúcemu diplomovej práce doc.
Ing. Karolovi Kalúzovi, CSc. za pomoc, odborné vedenie, poskytnuté rady
a pripomienky počas prípravy a spracovávania mojej diplomovej práce.
Takisto poďakovanie patrí pracovníkom správy povodia horného Ipľa Lučenec,
ktorí mi ochotne pomáhali a poskytli mi potrebné podklady, informácie a rady súvisiace
z danou témou. A ďakujem všetkým, ktorí mi poskytli podkladové materiály a pomohli
svojimi cennými radami pri písaní práce.
4
Abstrakt
V rámci tejto práce sme sa snaţili zhrnúť a aj nezainteresovaným zrozumiteľne
priblíţiť a objasniť problematiku, ktorá sa týka úpravy a stabilizácie koryta malého toku.
To znamená toku, ktorý je prirodzený, nikým neregulovaný a viac- menej divoký. Celú
problematiku začíname od základu a to od prúdenia vody v tokoch. Na vodu ako prírodný
ţivel pôsobí hlavne gravitácia, ktorá ju núti hľadať si rôzne cestičky, čím vznikajú rôzne
tvary korýt. Na tvar koryta má vplyv aj vodná erózia a s ňou súvisiace mnohé iné faktory
ktoré ju vyvolávajú. Vplyvom brehovej erózie dochádza k podmývaniu svahov, tvorbe
šmykových plôch a následne k ich postupným zosuvom. Ich stabilizovanie si vyţaduje
dôkladné zhodnotenie danej situácie. Ak je územie ohrozované aj vysokou hladinou
podzemnej vody alebo nadmerným úhrnom zráţok v časovom intervale a je značne
zamokrené, ako prvý krok musíme zvoliť jeho odvodnenie. Do úpravy tokov zahŕňame
samozrejme aj stabilizáciu a opevňovanie korýt, pričom si môţeme zvoliť buď vegetačné,
nevegetačné, alebo aj kombinované opevnenie. Častou otázkou v dnešnej dobe, kedy
príroda začína vo väčšej miere prejavovať svoju ničivú silu, býva aj problematika zosuvov
a ich stabilizácia. Zosuv, ktorý sa vytvoril na ľavom brehu Tuhárskeho potoka, je
výsledkom viacerých činiteľov. Za najzávaţnejšiu a prvotnú príčinu povaţujeme umelo
vytvorené koryto, ktoré privádzalo vodu do dediny na mlynské koleso a následné
melioračné zásahy odvodnenia lúky na pravej strane, kde sa po pretrhnutí mlynského
náhonu voda zarezala do porušeného hlavníka zberného drénu, čím si vyhĺbila nové koryto
so značným prehĺbením dna. Dosiahnutím šmykovej plochy sa celý ľavostranný svah dal
do pohybu. Stabilizácia takéhoto zosuvu si vyţaduje viacero opatrení. Prvý krok spočíva
v zamedzení prístupu povrchovým aj podzemným vodám na záujmové územie z území nad
danou lokalitou, ako aj prehĺbením a následnou pravidelnou údrţbou cestných priekop. Na
odvedenie podzemných a povrchových vôd sa vybuduje drén a rigol, ktoré budú spoločne
zaústené do starého koryta. Na stabilizáciu koryta, päty a svahu uvádzame tri varianty.
Stabilizácia kamennou nahádzkou, pomocou štetovníc a prenesenie koryta do pôvodného
stavu. Z ekonomického hľadiska najlacnejším riešením je návrh č.1, ktorého realizácia by
stála 54 431,677 €. Cena 2. návrhu je 66 385,683 € a 3. návrhu je 71 992,129 €. Môţeme
usúdiť, ţe najlacnejší, najekologickejší a najmenej technicky náročný je návrh č. 1 a to
vytvorenie kamennej pätky a kamenej nahádzky.
kľúčové slová: prúdenie vody, brehová erózia, zosuv, odvodnenie, stabilizácia.
5
Abstract
The main focus of this paper is to summarize and clearly explain the problem
regadening the reconstruction of the small flow. This means the flow which is natural,
unregulated and basically wild. We begin at the basis, which is the flow of the water in the
flow. This water is greakely affected by the gravity, which forces it to find various ways
for flow and this causes changes in the shape of scour. The shapes of scour also depends
on the water erosions and other factors that may cause it to happen. The bank erosion
influence causes underminning of the scour also comes about production of slide surfaces
as follows to them consecutive this place ments. Their stabilization needs careful appraise
in this certain situation. If the lend happends to experience high flows of water through rain
or high underground surface, the first step in such a situation must be to drain out some of
the water in the flow. The reconstruction of the flow also includes stabilisation and
strengthening of their scours, where we can choose either vegetation , nonvegetation, or
even combined fortification. Frequent question in present time, when nature begins at
bigger measure manifest one's destructive power, lives too problem landslide and their
stabilization. Landslide who come into existence on left bank Tuharsky stream, is result
several factor. The first and the weightiest cause consider created second river stream
trough after contour line, that are convey water in village on mill-wheel; concurrently land
hits on drainage meadowland, where was accident and mill flume was destroyed. Water
gone inside demaged accumulating drain and it started to formed new stream. Revelation
slip surface oneself entire left-hand slope move on. Stabilization such a landslide, has
various furnished. The first step is prevention before access strange water on spare-time
territory, it´s means created a depression and regular maintainance way channel. On
eduction underground and surface water will build up drain and channel, and this channels
will go into the old stream together. Stabilization of stream, heel of slope and landslide,
we created three variants. Stabilization stone heap up, through the medium sheet pile and
move present stream to the original place. Economic views says that the cheapest
solution is proposal number 1, whose realization could cost 54 431,677 €, the 2nd proposal
cost 66 385,683 € and the 3rd proposal cost 71 992,129 €. We can conclude, that the
cheapest, the most ekological and the last demanding on technology is proposal number 1-
which will be created with stone.
Keywords: flow of the water, bank erosion, landslide, drainage, stabilization.
6
Obsah
Obsah ...........................................................................................................................6
Zoznam skratiek a značiek ..........................................................................................8
Úvod .............................................................................................................................9
1. ŠTÚDIA O SÚČASNOM STAVE RIEŠENEJ PROBLEMATIKY DOMA
I V ZAHRANIČÍ .................................................................................................. 11
1.1 VODNÁ ERÓZIA ............................................................................................... 11
1.1.1 Výpočet vodnej erózie .................................................................................. 12
1.1.2 Faktory ovplyvňujúce intenzitu vodnej erózie .............................................. 12
1.1.3 Geologická činnosť povrchových vôd.......................................................... 15
1.1.4 Nestabilita korýt tokov a erózia brehov......................................................... 16
1.2 SVAHOVÉ POHYBY ......................................................................................... 19
1.2.1 Geologické štruktúry priaznivé pre vznik a rozvoj svahových pohybov ........ 19
1.2.2 Faktory spôsobujúce svahové pohyby ........................................................... 21
1.2.3 Klasifikácia svahových pohybov .................................................................. 24
1.2.4 Zosuvy pôdy a ich sanácie ............................................................................ 26
1.3 ODVODŇOVANIE PÔDY ................................................................................. 30
1.3.1 Príčiny zamokrenia ....................................................................................... 30
1.3.2 Odvodnenie zosuvných území ...................................................................... 31
1.4 STABILITA KORÝT VODNÝCH TOKOV ....................................................... 33
1.4.1 Splaveniny ................................................................................................... 33
1.4.2 Pohyb dnových splavenín ............................................................................. 34
1.5 OPEVŇOVANIE KORÝT VODNÝCH TOKOV ................................................ 35
1.5.1 Vegetačné opevnenie .................................................................................... 35
1.5.2 Nevegetačné opevnenie ................................................................................ 36
2. CIEĽ ...................................................................................................................... 37
3. METODIKA PRÁCE A MATERIÁL .................................................................. 38
3.1 METODIKA PRÁCE .......................................................................................... 38
3.2 MATERIÁL ........................................................................................................ 39
3.2.1 História ........................................................................................................ 39
3.2.2 Charakteristika územia ................................................................................. 41
3.2.3 Prehľad legislatívnych predpisov .................................................................. 47
7
4. VÝSLEDKY PRÁCE A DISKUSIA ..................................................................... 48
4.1 VÝSLEDKY ZRNITOSTNÉHO ROZBORU PÔDY .......................................... 48
4.2 PROTOKOL URČENIA SÚRADNÍC BODOV METÓDOU GPS V S-JTSK ..... 51
4.3 NÁVRHY RIEŠENIA ......................................................................................... 52
4.3.1 Odvodnenie územia ...................................................................................... 52
4.3.2 Stabilizácia päty svahu ................................................................................. 56
4.3.3 Stabilizácia svahu ......................................................................................... 60
4.4 POSÚDENIE HĽADISKA ................................................................................. 62
4.4.1 Ekonomické ................................................................................................. 62
4.4.1 Ekologické ................................................................................................... 68
4.4.1 Technické ..................................................................................................... 68
5. ZÁVER .................................................................................................................. 69
6. ZOZNAM POUŢITEJ LITERATÚRY ................................................................ 70
7. PRÍLOHY .............................................................................................................. 74
8
Zoznam skratiek a značiek
PPF Poľnohospodársky pôdny fond
Hg Ortuť
Pb Olovo
Cd Kadmium
Cr Chróm
Sp Intenzita vodnej erózie
R Faktor účinnosti daţďa
K Faktor náchylnosti pôdy na vodnú eróziu
L Faktor dĺţky svahu
S Faktor sklonu
C Faktor ochranného vplyvu vegetácie
P Faktor účinnosti protieróznych opatrení
F Plocha odvodňovacieho územia [ ha, km2]
i Intenzita daţďa [ l/s-1
/ha al. km2 ]
Ψ Bezrozmerný odtokový súčiniteľ
Q Objem odtoku povrchových vôd
9
Úvod
Voda ako súčasť ţivotného prostredia je základným predpokladom pre zachovanie
ţivota vo všetkých jeho formách. Je významnou časťou prírodného bohatstva Zeme. Aby
sa voda v budúcnosti nestala limitujúcim faktorom ďalšieho rozvoja ľudstva, je potrebné
s ňou účelne hospodáriť a zároveň ju chrániť pred nadmerným znečistením. Tak ako veľký
je jej význam a nenahraditeľnosť pre ľudskú spoločnosť a všetky ţivé organizmy, tak jej
nadbytok môţe mať neţiadúce, dokonca i škodlivé účinky. Preto sa ľudstvo uţ mnohé
stáročia snaţí eliminovať tak nadbytok, ako aj nedostatok vody. Najvýznamnejším
zdrojom vody pre územie Slovenska sú atmosferické zráţky, ktoré sú zo zemského
povrchu odvádzané povrchovými odtokmi, ktoré sú súčasťou obehu vody v prírode.
Pôsobenie povrchovej a podzemnej vody spolu s eróznou činnosťou vody v koryte môţe
pôsobiť škodlivo, hlavne keď sa dané faktory objavia na nevhodnom geologickom podloţí.
Výsledkom takéhoto spolupôsobenia sú svahové pohyby, ako napríklad zosuvy, ktoré
postupom času výrazne menia ráz krajiny. K svahovým pohybom dôjde vtedy, keď buď
príroda, alebo ľudia porušia ich stabilitu. Porušením šmykovej pevnosti v podloţí
horninového masívu sa celá masa dáva do pohybu. Svahové pohyby môţu byť uvoľnené
rôznym spôsobom. Na to, aby sanácie boli účelne a ekonomicky navrhnuté, je potrebné
územie podrobne preskúmať. Prieskum má byť komplexný. Pred realizáciou sanačných
opatrení je veľmi dôleţitý prieskum hydrogeologických pomerov. Zisťovanie prítomnosti
vody v horninovom prostredí je nesmierne dôleţité, pretoţe k nestabilite svahu prispievajú
aj pórové tlaky v pôde a zvýšený obsah vody v pôde. Voda vypĺňa póry a porušuje väzby
medzi zrnami. Preto prvou prevenciou by malo byť zachytenie a odvedenie vody.
Zamedzenie prítoku podzemnej vody sa zabezpečí pomocou podzemných odvodňovacích
zariadení. Medzi ďalšie faktory vyvolávajúce zosuv môţeme zaradiť zaťaţenie svahu,
oslabenie päty svahu, zvetrávanie, rozmočenie alebo silové otrasy, prípadne vznik klznej
plochy na nepriepustnom podloţí. Podzemná voda vzniká v našich podmienkach prevaţne
infiltráciou zráţkových vôd, príp. z povrchového odtoku do horninového prostredia.
V neposlednom rade treba prihliadať na súčasné geodynamické procesy, ktoré
rozoznávame ako endogénne, exogénne, prírodné a antropogénne. Medzi najvýznamnejšie
vzhľadom na konkrétnu situáciu Tuhárskeho potoka spomenieme zvetrávanie hornín,
vodná erózia, abrázia, svahové pohyby. Vodná erózia podmieňuje povrchový odtok po
sklonenom území. Odtekajúca voda nadobúda so zväčšovaním sklonu a dĺţky svahu, za
10
predpokladu trvania daţďa, väčšiu rýchlosť a väčšie tangenciálne napätia, čo má za
následok jej väčší deštrukčný účinok na pôdny povrch. Z priebehu eróznych procesov
vyplýva, ţe členitý reliéf územia eróznu činnosť vody zvyšuje, lebo podporuje
sústreďovanie povrchovo stekajúcej vody a spôsobuje jej rýchlejší odtok. Existuje mnoho
spôsobov ako tejto nepriaznivej činnosti predchádzať. Hrozbu brehovej erózie a zosuvu
pôdy je moţné obmedziť alebo eliminovať rôznymi vegetačnými úpravami tokov.
Vyţaduje si to však znalosť a odbornosť danej problematiky, aby dané úpravy boli
v súlade s ekologickými poţiadavkami.
11
1. ŠTÚDIA O SÚČASNOM STAVE RIEŠENEJ PROBLEMATIKY DOMA
I V ZAHRANIČÍ
1.1 VODNÁ ERÓZIA
Vodná erózia je taká činnosť prírodných a antropogénnych faktorov, ktorá spôsobuje
rozrušovanie vrchnej vrstvy pôdy, jej premiestňovanie (transport) a ukladanie
(akumuláciu) v niţších polohách. V súčasnosti postihuje veľkú výmeru
poľnohospodárskej pôdy, spôsobuje škody poľnohospodárskej výrobe a ďalším odvetviam
národného hospodárstva a to hlavne vodnému hospodárstvu. Vodnou eróziou je na
Slovensku potenciálne ohrozených 1,361 mil. ha poľnohospodárskej pôdy (57,5% PPF),
z toho aţ 450 tisíc ha (19% PPF) je ohrozených extrémnou vodnou eróziou. Priemerný
ročný odnos najúrodnejšej vrstvy pôdy (ornice) je 2,8-3,0 mil. ton, čo je uvedené
v tabuľke č. 1.
Tabuľka č. 1: Priemerný ročný odnos pôdy
(Tablet N0 1: Average annual soiltransport)
(www.sazp.sk)
Vyššiu koncentráciu ţivín, ťaţkých kovov (Hg, Pb, Cd, Cr) v produktoch eróznej
činnosti spôsobuje skutočnosť, ţe erózia pôdy je selektívny proces, ktorému podliehajú
predovšetkým najjemnejšie pôdne častice charakterizované okrem iného veľkým
špecifickým povrchom a s tým súvisiacou veľkou povrchovou aktivitou (absorpciou,
KRAJ ha %PPF
Bratislavský 92146 20
Trnavský 287854 23
Trenčiansky 177330 72
Nitriansky 451942 34
Ţilinský 248556 84
Banskobystrický 401531 77
Prešovský 384448 88
Košický 324493 43
Spolu SR 2368301 57
12
adsorpciou, desorpciou). Negatívny účinok produktov eróznej činnosti sa mimoriadne
výrazne prejaví vtedy, keď sa dostanú aţ do povrchových vôd. V takýchto prípadoch môţu
spôsobiť napr. problémy pri úprave povrchových vôd na pitnú vodu, alebo eutrofizáciu
povrchových vôd , t.j. vznik „vodného kvetu“, rias a rozmnoţenie ţivočíchov (Antal,
Fídler, 1989).
1.1.1 Výpočet vodnej erózie
V súčasnosti je najrozšírenejšia tzv. univerzálna rovnica straty pôdy Wischmeier-
Smithova rovnica v tvare:
Sp = R * K * L * S * C * P
Kde: Sp intenzita vodnej erózie
R faktor účinnosti daţďa
K faktor náchylnosti pôdy na vodnú eróziu
L faktor dĺţky svahu
S faktor sklonu svahu
C faktor ochranného vplyvu vegetácie
P faktor účinnosti protieróznych opatrení (Antal, Fídler, 1989).
1.1.2 Faktory ovplyvňujúce intenzitu vodnej erózie
Mechanizmus eróznych procesov sa riadi pôsobením a vzájomnou interakciou
rôznych faktorov, ktoré ovplyvňujú vznik a priebeh erózie.
Proces vodnej erózie ovplyvňujú najvýraznejšie faktory:
Klimatické
Topografické
Pôdne a geologické
Vegetačné
Antropogénne (Zachar, 1970).
13
KLIMATICKÉ FAKTORY:
Medzi najvýznamnejšie klimatické faktory patria zráţky, teplota a vlhkosť vzduchu,
vietor a slnečné ţiarenie.
TOPOGRAFICKÉ FAKTORY:
Vodná erózia podmieňuje povrchový odtok po sklonenom území. Stekajúca voda
nadobúda so zväčšovaním sklonu a dĺţky svahu, za predpokladu trvania daţďa, väčšiu
rýchlosť a väčšie tangenciálne napätie, čo má za následok jej väčší deštrukčný účinok na
pôdny povrch. Z priebehu eróznych procesov vyplýva, ţe členitý reliéf územia eróznu
činnosť vody zvyšuje lebo podporuje sústreďovanie povrchovo stekajúcej vody
a spôsobuje jej rýchlejší odtok. Topografický faktor môţe ovplyvniť vodnú eróziu
predovšetkým prostredníctvom:
- sklonu svahu
- dĺţky svahu
- tvaru svahu
- expozície svahu
- veľkosti a tvaru povodia (Antal, Fídler, 1989).
Hodnoty kritického sklonu svahu, t.j. takého sklonu, pri ktorom uţ nastáva nebezpečné
rozrušovanie pôdneho povrchu, sa uvádzajú v tabuľke č.2.
Tabuľka č. 2: Kritický sklon svahu
(Tablet N0 2: Critical gradient of slope)
(Zachar, 1970)
Odolnosť pôdy
1 2 3 4 5 6 7
Kritický sklon %
Malá (spraš) 1-2 3.2 2
Stredná (piesočnatá) 1.5 3-5 5 4.5 3 2-3 5
dobrá 6-7 7
14
PÔDNE A GEOLOGICKÉ FAKTORY:
Z pôdnych charakteristík majú pre vznik a priebeh erózie najväčší význam tie, ktoré
ovplyvňujú hlavne infiltráciu zráţkovej vody do pôdy, odolnosť pôdy proti deštrukčnej
činnosti vody a odolnosť pôdy proti transportnej činnosti vody. Pri skúmaní vplyvu
zrnitostného zloţenia pôdy na erózne procesy sa dokázalo, ţe najmenej náchylné na pôdnu
eróziu sú piesočnaté pôdy, ktoré majú veľkú infiltračnú schopnosť a vysoký obsah ťaţších
pôdnych častíc, odolávajúcich transportnej schopnosti vody. Na druhom mieste sú ílové
pôdy a to aj napriek tomu, ţe majú veľmi nízku infiltračnú schopnosť. Ich odolnosť voči
deštrukčnej a transportnej schopnosti vody vyplýva z vysokého obsahu koloidných častíc.
Menej odolné sú hlinité pôdy, ktoré majú priemernú vsakovaciu schopnosť, ale sú málo
súdrţné. Najnepriaznivejšie vlastnosti majú nehumózne spraše a sprašové hliny, lebo
obsahujú málo koloidných častíc a majú malú vsakovaciu schopnosť. Z hľadiska pôdnych
typov najlepšie erózii odoláva černozem, menej hnedozem a najmenej podzol (Antal,
Fídler, 1989).
VEGETAČNÉ FAKTORY:
Jedným z činiteľov vyvolávajúcich eróziu v korytách tokov sú aj nevhodne rastúce
alebo nevhodne druhovo zaloţené brehové porasty, poprípade nedostatočná starostlivosť
o ich stav. Práve cenná vlastnosť vŕb a jelší, ich regeneračná schopnosť, ktorá je príčinou
ich rozšírenia, sa môţe prejaviť nepriaznivo. Ľahko sa uchytia v nánosoch i vo vnútri
koryta, rýchlo rastú a behom 3 aţ 4 týţdňov tvoria odolné porasty, vyvolávajúce
nepriaznivý vývoj práve v zanedbaných korytách (Válek, 1982). Na druhej strane práve
tieto porasty dokáţu udrţiavať stabilnú a pevnú brehovú líniu.
ANTROPOGÉNNE FAKTORY:
Ľudská činnosť môţe v podstate ovplyvniť účinok všetkých faktorov, okrem
klimatických. Najviac sa však prejavuje pri úprave:
-dĺţky svahu
-sklonu svahu
-vegetačného krytu
-návrhu protieróznych opatrení (Antal, Fídler, 1989).
15
1.1.3 Geologická činnosť povrchových vôd
GEOLOGICKÁ ČINNOSŤ DAŽĎOVEJ VODY
Dáţď predstavuje veľmi dôleţitý reliéfotvorný činiteľ a to najmä v oblastiach, kde
chýba vegetačný pokryv. Daţďové kvapky dopadajúce na povrch územia spôsobujú:
- plošnú eróziu = kvapky rozrušujú a odnášajú jemné častice z povrchu pôdy na celej
ploche svahu
- struţkovú eróziu = daţďová voda sa sústreďuje do rýh (struţiek), ktoré vznikajú pri
intenzívnych zráţkach, alebo pri prudkom roztápaní snehu (Šajgalík, 1985).
- priečnu (brehovú) eróziu = podnet k jej rozvoju dávajú spravidla rôzne prekáţky
v profile koryta toku (Válek, 1982).
- výmoľovú (strţovú) eróziu = vzniká prehlbovaním existujúcich struţiek (rýh). Vývoj
strţí je veľmi intenzívny v piesčitých zeminách a pri prietrţi mračien (Šajgalík, 1985).
- chemickú koróziu vápencov = zráţková voda rozpúšťa povrch vápencov, vznikajú
škrapy (Šajgalík, 1985).
- zosuvy = zosuvy zemín vznikajú na úbočiach hromadným pohybom zeminy, ktorých
stabilita a súdrţnosť sa zníţila spolupôsobením povrchových a podzemných vôd, a to buď
vytvorením klznej vrstvy, alebo veľkého stupňa prevlhčenia (Válek, 1982).
GEOLOGICKÁ ČINNOSŤ VODNÝCH TOKOV
Najdôleţitejším tvorcom reliéfu na kontinentoch je voda tečúca vo vodných
tokoch. Kaţdý vodný tok zbiera svoje vody v určitom území, ktoré sa nazýva povodie.
Povrchová voda sa v koryte pohybuje vplyvom zemskej príťaţlivosti a tak nadobúda
kinetickú energiu, ktorú spotrebuje na prácu, ktorá pozostáva z prenosu materiálu, erózie
a akumulácie (Čabalová, Baliak, 1995). Ak má vodný tok takú rýchlosť, ţe je schopný
unášať horninový materiál, hovoríme o transportnej rýchlosti. Ak je rýchlosť menšia ako
transportná, časť neseného materiálu sa začne usadzovať- sedimentačná rýchlosť. Ale ak je
rýchlosť väčšia ako transportná, vodný tok prehlbuje svoje koryto, ide o eróznu činnosť
vodného toku. Z tohto vyplýva, ţe geologická činnosť vodných tokov pozostáva z činnosti
eróznej, transportnej a akumulačnej (Šajgalík,1985).
16
- erózna činnosť vodných tokov: Riečna erózia je prevaţne mechanické pôsobenie
tečúcej vody na brehy a dno koryta pomocou prenášaného materiálu- splavenín.
Rozlišujeme hĺbkovú (vertikálnu) a bočnú eróziu. Vertikálna erózna činnosť riek je
podmienená hlavne jej celkovým spádom, ktorý je daný výškovým rozdielom medzi
prameňom rieky a jej spodnou eróznou bázou (ústím). Pri vertikálnej erózii hrá veľkú
úlohu aj odolnosť hornín. Najmenší odpor erózii kladú vlastné riečne náplavy, ílové
bridlice, vápence, slabo spevnené pieskovce alebo tufy. Najodolnejšie sú kryštalické
horniny (granity, ruly, syenity), kremence a pod. Bočná erózia sa začne prejavovať po
skončení hĺbkovej erózie, alebo súčasne s ňou v procese hĺbenia koryta (Čabalová, Baliak,
1995).
- trasportná činnosť vodných tokov: Rieky prenášajú určité premenlivé mnoţstvo
materiálu v rôznej forme:
Ako rozpustné látky- roztoky
V suspenzii- plaveniny- ílové a prachové častice (Chuang-che- ţltá farba je od spraše)
Vlečením po dne- splaveniny- piesky, štrky, balvany
Zamrznuté v ľade- prenos ľadovými kryhami
Počas transportu dochádza v korytách vodných tokov k opracovaniu a triedeniu úlomkov.
Rýchlosť a forma opracovania závisí od petrografického zloţenia úlomkov.
- akumulačná činnosť vodných tokov: Ak vzhľadom na veľkosť zŕn transportovaného
materiálu poklesne rýchlosť v toku pod tzv. transportnú, ukladá sa časť materiálu v koryte.
V blízkosti prúdnice (spojnica miest s najrýchlejším prúdom) dochádza k usadzovaniu
hrubých pieskov a štrkov. Nánosy príbreţných plytčín sú zloţené prevaţne z čistých
pieskov. V najvyšších častiach príbreţných plytčín sa usadzujú jemné piesky a prach
(Šajgalík,1985).
1.1.4 Nestabilita korýt tokov a erózia brehov
Erózia riečnych brehov môţe spôsobiť váţne problémy inţinierom, ekológom
i farmárom. Nebezpečenstvu sú vystavené objekty vybudované v pririečnej zóne
a inundácii a aj samotné toky, ktoré sú vplyvom erózie ohrozené prúdovou sedimentáciou.
Erózia tieţ môţe podmieniť pomerne rozsiahlu nestabilitu koryta toku. Procesy erózie
brehov sú kľúčové pri vývoji meandrov a divočiacich riečnych systémov, zmien a aj
v systéme dynamiky transportu sedimentov v povodí (Zachar, 1970).
17
Terénne indikátory brehovej erózie. Postupovú rýchlosť brehovej erózie nie je
moţné vţdy reálne monitorovať. Hodnotenie rozsahu a intenzity brehovej erózie sa preto
často vykonáva na základe vizuálnej kvantitatívnej evidencie. Bloky rozrušeného materiálu
pozdĺţ brehovej línie alebo trhliny na povrchu inundácie indikujú moţnosti rozsiahleho
porušenia, pričom postup erózie môţe byť veľmi rýchly. Ďalším indikátorom je
kombinácia fluviálneho vznosu brehových sedimentov a premŕzanie hladiny v blízkosti
brehov, ktorá prispieva k zvýšeniu intenzity erózie brehov v období topenia ľadu.
Vonkajšie časti oblúkov strmých a vysokých brehov bez vegetácie sú tieţ náchylné
k fluviálnej erózii. Striedanie vrstiev kohéznych (íl, prach) a nekohéznych (štrk, piesok)
materiálov brehov je častou príčinou pomerne intenzívnej erózie, najmä v prípade, ak
kohézny materiál prekrýva nekohézny.
Postup erózie brehov. Pri rovnakých hydroklimatických podmienkach je erózia
brehov značne variabilná a v rámci riečneho systému sa mení v závislosti od geometrie
koryta, charakteru brehov, materiálu brehov a tieţ ako odozva na ďalšie zmeny koryta.
Kombinácia jednotlivých typov erózie je premenlivá v sezónnych i subsezónnych
časových obdobiach. Definovanie dominantného mechanizmu v procesoch erózie brehov
je pomerne obtiaţne.
Pri definovaní procesov brehovej erózie sa zdôrazňuje hlavne význam síl pôsobiacich
pri týchto procesoch a zmeny erodovateľnosti. Procesy spojené s posunom brehov sú
najčastejšie členené do troch kategórií: procesy uvoľňovania, priame rozrušovanie vodou
a masové zosuvy. Ani jeden z uvedených procesov brehovej erózie nemoţno označiť ako
dominantný, nakoľko ich rozsah závisí od miestnych charakteristík a obzvlášť od
vlastností brehového materiálu, výšky brehov a príbreţnej hydrauliky (Šíbl a kol., 2002).
1.1.4.1 Fluviálna erózia
Fluviálna brehová erózia pozostáva z procesu oddeľovania a separácie zŕn
z povrchu riečnych brehov, za ktorým nasleduje vznos. Sily zdvihu a unášania podmieňujú
oddeľovanie a vznos, ale obzvlášť pri kohéznych materiáloch, predtým ako dochádza ku
vznosu, čiastočky a menšie kúsky pôdy sú čiastočne alebo úplne oddeľované pôsobením
procesov oslabovania. Ku vznosu dochádza vtedy, keď je energia prúdiacej vody väčšia
ako sily súdrţnosti, ktoré pôsobia v kohéznych materiáloch. Charakter selekcie zŕn závisí
od vlastností brehového materiálu, a to najmä od toho, či brehy pozostávajú z kohézneho
alebo nekohézneho materiálu (Čabalová, Baliak, 1995).
18
Erózia kohéznych brehov: kohézny jemnozrnný materiál brehov je vo väčšej miere
erodovaný uvoľňovaním väčších, či menších čiastočiek pôdy, neţ procesom vznosu
individuálnych zŕn, ktoré drţia spolu vplyvom elektromechanických kohéznych síl. Ku
vznosu dochádza vtedy, keď fluviálne sily prevládajú nad odporovými silami trenia
a kohézie. Terénne i laboratórne experimenty potvrdili, ţe kohézne brehy sú v porovnaní
s brehmi, ktoré pozostávajú z nekohéznych materiálov, výrazne odolnejšie voči erózii.
Erózia nekohéznych brehov: nekohézny materiál brehov sa uvoľňuje a vznáša po
individuálnych zrnách. Stabilita brehov teda závisí na rovnováhe síl pôsobiacich na
jednotlivé zrná. Nekohézne brehy sa na prirodzených tokoch vyskytujú len pomerne
zriedkavo. I keď sú brehy formované v hrubozrnnom materiály, vykazujú určitý stupeň
súdrţnosti, a to v dôsledku prerastania profilu koreňovým systémom príbreţnej vegetácie
a kohéznym účinkom vzlínania pôdnej vody.
Vegetácia a procesy brehovej erózie: brehová vegetácia ovplyvňuje všetky aspekty
erózie a stability, avšak výsledok týchto účinkov nemusí vţdy viesť k úplnému zamedzeniu
negatívnych dôsledkov erózie brehov. Účinok vegetácie je významnejší najmä na menších
tokoch a potokoch (Šíbl a kol., 2002).
1.1.4.2 Mechanizmus zosuvov brehov
Keď sa odtrhne časť brehovej línie, pomerne veľké bloky brehového materiálu sa
zosúvajú alebo padajú k päte brehu. Tu môţu zostať aţ dovtedy, kým nie sú ďalej
postupne rozrušované vodným prúdom. Masové zosuvy môţu byť analyzované na základe
posúdenia pôdno-mechanických vlastností brehového materiálu, alebo na základe
posúdenia fluviálnych a gravitačných síl, ktoré prevyšujú odpor síl trenia a súdrţnosti
(kohézne sily). Tieto analýzy sú zaloţené na rovnováhe síl, ktoré podporujú pohyb časti
brehu smerom dolu a síl, ktoré tomuto pohybu odporujú. Bloky brehového materiálu sa
môţu zosunúť do tokov i v dôsledku prehĺbenia dna a dnových výmoľov alebo
podomieľaním brehov, ktoré zvyšuje strmosť brehov. Zvýšenie stupňa saturácie
brehového materiálu sa môţe vyskytnúť ako výsledok zvýšeného priesaku do brehov
počas povodňových prietokov, intenzívnych zráţok alebo topenia snehu. Toto zvyšuje
hmotnosť materiálu nad hodnotu potenciálneho porušenia povrchu a môţe byť dostatočné
k iniciácii porušenia dokonca aj pri absencii prehĺbenia dna alebo zvýšenej strmosti
brehov. Mechanizmus výsledného porušenia brehu závisí na veľkosti a geometrii brehov
a vlastnostiach brehového materiálu (Šíbl a kol., 2002).
19
1.2 SVAHOVÉ POHYBY
V tejto kapitole sa pokúsime odpovedať na otázku, prečo sa svahové poruchy
lokalizujú na určitých miestach. Prečo vlastne v prírode vzniká gravitačný pohyb
horninových más? Niekedy sa dá odpovedať veľmi jednoducho, napr. veľakrát sa môţeme
stretnúť s prípadom, kedy sa riečny meander zakrojil do svahu a úseky nad meandrom sa
začali zosúvať, alebo rúcať. Tento proces nastal aj preto, ţe pevnostné charakteristiky
horninového masívu neboli také, aby zniesli podomletie a strmší sklon svahu v nárazovom
brehu meandra (Nemčok, 1982). K svahovým pohybom dôjde vtedy, keď buď príroda,
alebo ľudia porušia stabilitu svahu. Sily drţiace pôdu alebo horninu pohromade začnú byť
v tom momente slabšie ako gravitačné a celá masa sa dáva do pohybu. Pôdy sa na svahoch
môţu pohybovať nepatrnou rýchlosťou alebo sa obrovské masy zrútia väčšou rýchlosťou
ako je rýchlosť expresu. Vznik a vývoj svahových pohybov sú teda v prvom rade
podmienené účinkom gravitačných síl na častice hornín, ktoré tvoria svah. Pomer medzi
silami, ktoré sa usilujú zabrániť pohybu (pevnosť hornín, trenie na vytvárajúcej sa
šmykovej ploche)- tzv. pasívnymi silami (P) a silami usilujúcimi sa uviesť svah do pohybu
(gravitácia, hydrodynamický tlak a pod.)- tzv. aktívnymi silami (A), sa nazýva stupeň
stability (F)
F = ƩP / ƩA
Z uvedeného vyplýva, ţe ak na svahu prevládajú účinky aktívnych síl (t.j. F<1,0),
horniny sa dajú do pohybu, vznikne svahový pohyb. Výslednou formou svahových
pohybov sú svahové poruchy- deformácie (Čabalová, 2004).
1.2.1 Geologické štruktúry priaznivé pre vznik a rozvoj svahových pohybov
Tejto problematike sa venoval Nemčok (1982), ktorý geologické štruktúry rozdelil
na povrchové a podpovrchové štruktúry a stručne ich zadefinoval.
20
1.2.1.1 Povrchové štruktúry
Sem zaraďujeme úseky svahov, hlavne svahové depresie. Svahové depresie sa
vytvorili dlhodobou modeláciou, kedy podklad hlboko zvetral a priťaţil sa svahovými
akumuláciami. Keďţe styčná plocha je vţdy sklonená smerom po svahu proti podkladu,
predurčuje vznik šmykových zón a konkrétne aj šmykovej plochy. Časovo by sme mohli
vymedziť vznik danej štruktúry na štvrtohory. Medzi povrchové štruktúry môţeme zaradiť
aj časti riečnych, jazerných, eolických, morských či ľadovcových kvartérnych akumulácií,
ktoré sú uloţené na mäkkých podkladoch a to konkrétne terciérnych výplní kotlín a níţin.
V tejto súvislosti môţeme hovoriť aj o kilometrových, či dokonca aţ desiatky kilometrov
širokých frontálnych svahových poruchách, ktoré vznikajú ako dôsledok zarezávania riek
a morí do danej štvrtohorne vzniknutej štruktúry. Z opísaných štruktúr vieme odvodiť fakt,
ţe svahové pohyby, spôsobené šmykovými silami odvodenými od gravitácie a od
klimatických sezónnych zmien, vznikajú práve na vyššie uvedených štruktúrach.
1.2.1.2 Podpovrchové štruktúry
Medzi najdôleţitejší typ zaraďujeme štruktúry s priaznivou orientáciou
a priaznivými kombináciami diskontinuít proti geometrii svahov a hrebeňov skalných
a poloskalných horninových masívov. Medzi horninové diskontinuity radíme napr. plochy
vrstevnatosti, bridličnatosti, systémy tektonických puklín a pod., ktoré reţú plochy
eróznych svahov, čím sa oslabujú a postupne oddeľujú celky, v ktorých sa začínajú
sústrediť šmykové sily a postupne sa začína gravitačný pohyb. Je však zrejmé, ţe na
oslabenie a oddelenie jednotlivých blokov zo svahu je potrebný popresekávaný materský
masív aspoň s dvoma vzájomne sa kriţujúcimi systémami diskontinuít, ľubovoľne
naklonených smerom do dolín. Čím viac je masív popresekávaný, tým viac moţností
poskytuje na tvorbu šmykových plôch a zón. Za takýchto podmienok je masív priaznivejší
pre vznik gravitačného pohybu.
Menej významná, ale nie nepodstatná, je štruktúra dvoch horninových komplexov
s rozdielnymi pevnostnými charakteristikami, ktoré sú porušené zlomovou tektonikou.
V danom prípade platí, ţe vrchný komplex má vyššie pevnostné charakteristiky ako dolný,
čiţe podloţný komplex. Ak by sme mali tieto dva komplexy porovnávať, z fyzikálneho
hľadiska nám vyplýva mnoţstvo rozdielov. Zatiaľ čo horný komplex je neplastický-
21
rigidný, čo znamená, ţe je rozlámaný zlomovou tektonikou, objemovo stály, odolný voči
zvetrávaniu, schopný udrţiavať strmé aţ kolmé sklony svahov a neporušené časti masívu
majú veľkú šmykovú pevnosť, o dolnom komplexe platí opak. Toto tvrdenie vyslovujeme
hlavne z toho dôvodu, ţe dolný komplex je pomerne mäkký, objemovo nestály, stlačiteľný
s malou šmykovou pevnosťou, je málo odolný voči zvetrávaniu a je schopný udrţať len
plytšie sklony svahu. Pre vodu sú málo alebo celkom nepriepustné, kým horný komplex
vodu úplne prepúšťal. Tieto fakty hovoria o tom, ţe prejavy zlomovej tektoniky pri
dolných komplexoch nemajú osobitný význam z hľadiska svahových porúch.
Horný komplex zvyčajne zastupujú subhorizontálne uloţené vápence, dolomity, pieskovce,
zlepence, čadiče, andezity a pod., dolný komplex mäkké, často plastické ílovité, prachovité
a piesčité bridličnaté, tufitické a podobné horniny (Nemčok, 1982).
1.2.2 Faktory spôsobujúce svahové pohyby
Svahové pohyby sa vytvárajú v určitých prírodných podmienkach, ktoré sú dané
klimatickými, hydrogeologickými a geomorfologickými pomermi. Tieto predstavujú
základné predpoklady, v rámci ktorých sa pohyb vyvíja a ktoré buď pohyb podporujú,
alebo ho znemoţňujú. Preto určité podmienky sú buď priaznivé, alebo nepriaznivé pre
vznik svahových pohybov (Čabalová, 2004). Svahové pohyby môţu byť uvoľnené rôznym
spôsobom. Zemský povrch sa skladá väčšinou zo svahov. Niektoré sú stabilné, iné sa za
rôznych okolností stávajú nestabilné (Kukal, 1982). Počas štúdia svahových pohybov je
veľmi dôleţité rozpoznať podmienky, ktoré spôsobujú náchylnosť územia k zosúvaniu,
a faktory, ktoré pohyb bezprostredne vyvolávajú. Náchylnosť svahu k zosúvaniu je daná
geologickou štruktúrou, vlastnosťami hornín, hydrogeologickými pomermi a stavom
morfologického vývoja územia (Záruba, 1987).
Klimatické pomery prispievajú k vzniku svahových pohybov reţimom zráţok
a teplôt. Vo všeobecnosti platí, ţe čím je klíma vlhkejšia, tým rýchlejšie prebiehajú
procesy degradácie vlastností hornín na svahu (Čabalová, 2004).
Hydrogeologické pomery, t.j. pomery podzemných vôd, úzko súvisia
s klimatickými pomermi. Priaznivé podmienky pre vznik svahových pohybov sú
v prípadoch, keď hladina podzemnej vody je blízko pod povrchom, miestami je napätá, jej
spád je po svahu a nie je moţný rýchly odtok povrchovej i podzemnej vody zo svahu.
22
Geomorfologické pomery priaznivé pre vznik svahových pohybov sú v prípadoch,
keď reliéf (tvar) svahov má nevyrovnaný pozdĺţny profil s premenlivým spádom, veľkou
členitosťou a vcelku je konvexne vyklenutý.
Geologické pomery svahov tvorí určitý sled horninových komplexov s ich určitým
tektonickým porušením, t.j. kaţdý svah je charakterizovaný určitou geologickotektonickou
stavbou. Geologickotektonická stavba ovplyvňuje geomorfologické a hydrogeologické
pomery daného svahu, je teda určujúcou podmienkou vzniku svahových pohybov
(Čabalová, 2004). Nemčok (1982) vyčlenil nasledovné typy geologickotektonických
stavieb (štruktúr), ktoré sú beţne na našom území a ktoré sú priaznivé pre vznik svahových
pohybov:
1. Ak svah tvoria horniny, v ktorých pevnostné charakteristiky smerom do podloţia
klesajú, podlieha erózii nerovnomerne. Mäkké podloţie odoláva menej, rozkladá sa
rýchlejšie ako tvrdé, odolné nadloţie. Takto vzniká na svahu trvale nerovnováţny stav.
Tvrdé rozpukané horniny hornej časti svahu sú priepustné, podzemná voda sa sústreďuje
na povrch spodného komplexu, kde rozmáča zvetraninový plášť, ktorý je potom vystavený
intenzívnym pohybom.
2. Ak sa na svahu mnohonásobne striedajú vrstvy alebo polohy hornín pevnejších a menej
odolných. Typický príklad je flyš (striedanie sa pieskovcov a bridlíc). Takáto štruktúra je
náchylná na intenzívne pohyby najmä tam, kde doliny reţú celé vrstvy.
3. Ak sú svahy tektonicky intenzívne porušené. Svahové pohyby vznikajú po tektonických
poruchách, zlomoch, trhlinách a pod.
Faktory svahových pohybov moţno definovať ako procesy zmeny daných
podmienok. Kaţdý svah vykazuje určitý stupeň stability, ktorý je väčší ako 1. Jeho zmena
v čase je zapríčinená pôsobením niektorého faktora. Faktor, ktorý sa v okamihu vzniku
svahového pohybu najvýraznejšie uplatnil, sa nazýva príčinou svahového pohybu. Ako
uvádzajú autori Záruba (1987) a Nemčok (1982), jedná sa hlavne o nasledujúce faktory:
1) Zmena sklonu svahu, ktorá môţe byť spôsobená prirodzenou cestou podmývaním päty
svahu a to eróznou činnosťou vodného toku alebo umelo podkopaním svahu. Na zmenu
svahu môţe pôsobiť aj tektonika a to buď pokles alebo zdvih. Vzrast sklonu svahu
spôsobuje v horninách zmenu napätia a rovnováha býva porušená vzrastom napätia
v šmyku. Ako hovorí Kukal (1982), nedá sa presne určiť uhol svahu, kedy hovoríme
o stabilnom a kedy uţ o nestabilnom svahu. Niekedy sa ako kritický uhol udáva 25°
a svahy strmšie sú uţ nestabilné.
23
2) Zväčšenie výšky svahu v dôsledku riečnej erózie alebo hĺbenia zárezov. Prehlbovanie
údolia spôsobuje uvoľňovanie bočného napätia v svahoch, čo vedie ku vzniku puklín
rovnobeţných s povrchom svahu, do ktorých voda vteká bez akýchkoľvek ťaţkostí.
3) Uvoľnenie horizontálnych napätí. Pašek (1977) vo svojej publikácii uvádza, ţe vo
svahoch v dôsledku vyhĺbenia údolia, popr. odoberania hornín výkopom, vzniká zóna
zvýšených napätí, ktorá dosahuje hodnotu aţ 101
MPa. Pri prekročení pevnosti sa
horninový masív poruší vznikom puklín paralelných s údolím.
4) Otrasy a vibrácie zeme. Zemetrasením vznikajú v horninách kmity rôznej frekvencie,
čím vznikajú v horninách dočasné zmeny napätia, ktoré môţu porušiť rovnováhu svahu.
U spraší a málo spevnených pieskov vplyvom otrasov môţe dôjsť k porušeniu
intergranulárnej väzby a tým k zmenšeniu súdrţnosti. U zvodneného jemného piesku
a citlivých ílov môţu byť otrasy podnetom k premiestneniu alebo pootočeniu zrna; to môţe
spôsobiť náhlu tekutosť zemín.
5) Zrážkové a teplotné anomálie; čím rozumieme napr. extrémne premŕzanie a rozmŕzanie,
vysušovanie a zavodňovanie, jarné topenie snehu a ľadu a ich súvis s tvorbou svahových
porúch. Zráţkové a teplotné kolísania postupne utvárajú ustálený reţim erozívno-
akumulačného vývoja svahu. Týmito anomáliami sa do svahu dostávajú zvýšené mnoţstvá
vody, čo v ustálenom odtokovom reţime svahu spôsobí nerovnováţny stav. V miestach
nezvyčajne zvýšeného zavodnenia svahov sa intenzívne rozrušuje horninový masív,
abnormálne sa zvýši váha zavodnenej zóny a hydrodynamický tlak v dolných častiach
zavodnených svahov. Voda tým spôsobí degradáciu šmykovej pevnosti, ako aj vzrast
šmykových napätí, čo zapríčiní vznik svahových pohybov v takejto zóne. Najvypuklejšie
sa prejavujú účinky zráţkových a teplotných anomálií pri reaktivácii existujúcich
svahových porúch, najmä zosuvov (Nemčok, 1982).
6) Medzi ďalší faktor Záruba (1987) radí pôsobenie podzemnej vody. Tlak prúdiacej
podzemnej vody, ktorý pôsobí na častice, zhoršuje stabilitu svahu. Podzemná voda
vyplavuje tmeľ, čím klesá pevnosť zemín. K činnosti mrazu je potrebné doplniť to, ţe
mrznutím sa zväčšuje objem vody v trhlinách a puklinách, staré trhliny sa rozširujú a tvoria
sa nové. Dochádza k zmene súdrţnosti, ktorý vznikne zamrznutím vody v puklinách,
pôsobí na svoje okolie aţ 10 MPa. V ílovitých a ílovito-piesčitých zeminách sa tvoria
ľadové vrstvičky a pri ich topení sa zväčšuje obsah vody v povrchových vrstvách.
7) Zvetrávanie hornín, ktoré môţe byť buď chemické alebo mechanické, spôsobuje
porušenie ich súdrţnosti. Taktieţ chemické zmeny spôsobované presakujúcou vodou
(hydratácia), zapríčiňujú zmeny mechanických vlastností zemín (Húska, 1981).
24
8) Zmena vo vegetačnom kryte. Ako je dobre známe, stromy a iná vegetácia svojimi
koreňmi stabilizuje svah mechanickým spôsobom a prispievajú aj k vysušovaniu svahu
tým, ţe časť podzemnej vody spotrebúvajú. Z týchto faktov vieme vyvodiť tvrdenie, ţe
akékoľvek odlesňovanie svahov pôsobí negatívne a mení sa tým aj vodný reţim
v povrchových vrstvách.
9) Ako Pašek (1977) ďalej uvádza, pri problematike faktorov, ktoré pôsobia na vznik
svahových pohybov, je potrebné spomenúť aj úbytok hmoty v podloží, čo je spôsobené
vylúhovaním ľahko rozpustných látok. Ako následok úbytku hmoty v podloţí je zmena
mechanických charakteristík a tým aj napätie v masíve, porušenie jeho primárnej štruktúry,
čo sa neskôr prejavuje aţ na povrchu deformáciami, ktoré sú priaznivým predpokladom
pre vznik blokových svahových pohybov.
1.2.3 Klasifikácia svahových pohybov
Záruba a Mencl (1987) v svojej publikácii uvádzajú zloţitejšiu klasifikáciu
svahových pohybov, ako Kukal (1982). Vyplýva to predovšetkým z ich skúseností a so
štúdia stoviek prípadov. Preto svahové pohyby rozdelili podľa toho, či sa pohybuje suť
alebo pevné horniny, podľa tvaru zosúvaných telies, podľa toho, či šmyková plocha bola
uţ aj na začiatku, alebo sa vytvorila počas pohybu. Definovali aj zvláštne prípady, ako
zosuvy citlivých ílov, soliflukciu a podvodné sklzy. Tieto delenia sú významné pre
odborníkov v danej oblasti, my však spomenieme len niektoré z nich a skôr sa zameriame
na delenie, ktoré pouţil Kukal (1982), podľa spôsobu a rýchlosti pohybu, podľa priebehu
šmykových plôch, podľa veku a štádia vývoja alebo podľa materiálu, ktorý bol zosúvaním
postihnutý.
Podľa priebehu šmykových plôch rozoznávame zosuvy ansekventné, konsekventné
a insekventné.
a) ansekventné zosuvy sa tvoria v rovnorodých súdrţných zeminách. K zosuvu dochádza
po zakryvených šmykových plochách pribliţného tvaru ako je rotačný valec.
b) ku konsekventným typom zosuvu patria zosuvy, pri ktorých nastáva pohyb po plochách
vrstevnatosti alebo po iných predisponovaných plochách naklonených po svahu (napr. po
puklinách alebo plochách bridličnatosti).
25
c) insekventné zosuvy prebiehajú naprieč vrstvami, spravidla sú veľkých rozmerov
a šmykové plochy zasahujú hlboko do svahu. Medzi tieto zosuvy môţeme zaradiť napr.
hlboké zosuvy na nárazových brehoch riek.
Podľa rýchlosti pohybu poznáme 3 kategórie zosuvov a to pohyby pomalé, stredne rýchle
a rýchle.
a) pomalé pohyby, ktoré nie sú ţiadnou katastrofou, pretoţe sa jedná naozaj o pomalý
pohyb niekoľko desiatok cm za rok. Ale v čom skvie nebezpečenstvo pomalých pohybov
je fakt, ţe postupne môţu zmeniť pomalý pohyb na rýchly a tým spôsobiť katastrofu.
b) stredne rýchle pohyby sú pohyby s rýchlosťou niekoľko metrov za hodinu alebo za deň.
Do tejto kategórie je moţné zaradiť väčšinu zosuvov.
c) rýchle pohyby sa vyznačujú rýchlosťou pohybu niekoľko desiatok km za hodinu, alebo
aj viac a po začiatku zosuvu niet úniku. Do tejto kategórie môţeme zaradiť rútenie skál,
prívalové prúdy, či lavíny.
Podľa vývojového štádia môţeme rozlišovať zosuvy v počiatočnom, pokročilom
a finálnom štádiu.
Podľa veku poznáme zosuvy súčasné, staré a fosílne.
a) súčasné ( väčšinou aktívne) zosuvy dokáţeme rozpoznať celkom jednoducho a to podľa
morfológie, pretoţe ich tvary sú čerstvé, výrazné, doteraz neporušené daţďovým ronom
a eróziou. Môţeme to pozorovať aj na stromoch, ktoré tam rastú a to tak, ţe sú vychýlené
z pôvodnej polohy do rôznych smerov. Takýto stav voláme „ opitý les“. Ďalší sprievodný
jav ktorý je moţné na týchto súčasných zosuvoch pozorovať, je prerušenie ciest,
stromoradia vedúceho cez dané zosuvné územie.
b) dočasne pokojné zosuvy veľakrát bývajú zarastené alebo porušené eróziou a preto stopy
posledných pohybov bývajú málo badateľné. Príčiny vzniku však stále pretrvávajú, takţe
pohyb sa môţe znovu obnoviť.
c) fosílne zosuvy sú väčšinou pleistocenného veku alebo aj staršie a vznikli za takých
morfologických a klimatických podmienok, ktoré sa nemôţu v súčasnosti opakovať, ako
o tom hovorí aj Záruba a Mencl (1987).
Nemčok, Pašek a Rybář (1974) uvádzajú delenie podľa mechanizmu pohybu a rýchlosti
pohybu na štyri skupiny a to: plazenie, zosúvanie, stekanie a rútenie.
a) plazenie je dlhodobý, zvyčajne nezrýchľujúci sa pohyb horninových hmôt, pričom ich
hranica vzhľadom na pevné podloţie je vo väčšine prípadov nezreteľná. Výsledné formy
sú vo väčšine prípadov málo výrazné. Výnimkou sú tvrdé komplexy na mäkkom podloţí,
26
ktoré sa plazením rozlámu na morfologicky kontrastné blokové polia. Rýchlosť je rádovo
mm aţ cm za rok.
b) zosúvanie je relatívne rýchly (m za deň) krátkodobý pohyb horninových más pozdĺţ
jednej alebo viacerých šmykových plôch, ktoré oddeľujú pohybujúce sa hmoty od pevného
podkladu. Výslednou formou- svahovou poruchou vzniknutou pri zosúvaní sú zosuvy.
c) stekanie je rýchly (m. h-1
, km.h-1
) krátkodobý pohyb horninových hmôt vo viskóznom
svete. Stekajúce hmoty sú ostro oddelené od neporušeného podloţia. Najčastejšie sa jedná
o zemné prúdy a kamenné prúdy.
d) rútenie je náhly krátkodobý (m.s-1
) pohyb horninových hmôt na strmých svahoch,
pričom sa postihnutý materiál uvoľní a aspoň časť pohybu prekoná voľným pádom.
Základnými typmi svahových porúch danej skupiny sú odvalové zrútenie a planárne
zrútenie (Čabalová, 2004).
1.2.4 Zosuvy pôdy a ich sanácie
Zosuvy sú výslednou formou svahových porúch, ktoré vznikajú pri zosúvaní. Na
strmších, niekedy však i na miernejších svahoch dochádza k pôdnym zosuvom, ktoré
podľa plošného rozsahu môţu zaberať od niekoľko m2 aţ po niekoľko desaťtisíc m
2
územia. Taktieţ rýchlosť zosuvu môţe prebiehať rozdielne. Niekedy sa pôda zosúva tak
pomaly, ţe len podľa vedľajších znakov je moţné usudzovať na jej pohyb, inokedy sa
masy zeminy zosunú do údolia behom niekoľkých hodín aţ minút. Polohy trpiace
pôdnymi zosuvmi, tzv. zosuvné územia sa vyznačujú zvlneným aţ rozorvaným povrchom.
Stromy, ktoré na týchto plochách rastú, majú šikmo rastúci kmeň, prípadne sú vyvrátené.
Je moţné ich rozdeliť podľa tvaru šmykovej plochy, plošného tvaru a aktivity, ako uvádza
Čabalová (2004) a Malgot s Kopeckým (2003).
Podľa tvaru šmykovej plochy rozoznávame:
a) Rotačné zosuvy, ktorých šmyková plocha má tvar valca a vznikajú v homogénnych
ílovitých horninách.
b) Planárne zosuvy, ktorých šmyková plocha má rovinný tvar. Šmyková plocha je
predurčená. Vyuţíva rozhranie medzi podkladom a pokryvnými útvarmi, medzivrstvové
plochy alebo tektonické plochy.
c) Rotačno- planárne zosuvy, ktoré majú zloţené (niekedy nepravidelné) šmykové plochy.
d) Zosuvy translačné vznikajú na horizontálne vytvorenej šmykovej ploche.
27
Podľa plošného tvaru rozoznávame:
a) Plošné (areálne) zosuvy. Majú pribliţne rovnakú dĺţku ako šírku. Vznikajú na plošných
svahoch. Majú obyčajne menšie rozmery a hĺbku iba niekoľko metrov, výnimočne
dosahujú hrúbku 10 m.
b) Prúdové zosuvy majú pretiahnutý tvar (výška viacnásobne prevyšuje šírku). Dosahujú
dĺţku aţ niekoľko kilometrov a hrúbku 30-40 m.
c) Frontálne zosuvy. Pri frontálnych zosuvoch šírka prevyšuje dĺţku. Vznikajú obyčajne na
nárazových brehoch riek vplyvom ich bočnej erózie.
Podľa stupňa aktivity rozoznávame zosuvy:
a) živé (aktívne), kde povrch je intenzívne rozčlenený a nesie stopy čerstvých pohybov.
Pohyb sa periodicky opakuje vplyvom prírodných faktorov.
b) dočasne pokojné. Povrch je nerovný bez čerstvých tvarov. Môţu sa aktivizovať
intenzívnym pôsobením prírodných faktorov (erózia, zráţky).
c) trvale pokojné (stabilizované). Povrch je zväčša zarovnaný, preto sa nedá ohraničiť.
Identifikácia je ťaţká. Aktivácia nastáva len vplyvom antropogénnych faktorov, napr.
nevhodným podrezaním svahu.
Problematike zosuvov sa v jednej kapitole venoval aj Húska (1981), ktorý popísal
príčiny vzniku ako aj následné sanácie a rôzne stabilizačné opatrenia. K zosuvu dôjde
vtedy, keď sa naruší stabilita svahu. Narušenie môţe nastať buď prirodzeným spôsobom
alebo vplyvom človeka. Takţe aj zosuvy je podľa toho moţné rozdeliť na prirodzené, ktoré
vznikli v priebehu formovania zeme a sú závislé na geologickej stavbe územia a zosuvy,
ktoré sú výsledkom inţinierskej činnosti v krajine. Hlavný účinok zosuvov sa prejavuje pri
ohrození sídlisk, poľnohospodárskej a lesnej pôdy, budovaní tunelov, na diaľkových
vedeniach plynu, vody, telefónnych káblov, elektrickom vedení, na hydrotechnických
stavbách, hlavne priehradách a na rôzne upravených sklonitých plochách.
1.2.4.1 Príčiny vzniku zosuvov
Húska (1981) uvádza, ţe svahové zosuvy sú spôsobované pohybom vrstiev pôdy
v svahových územiach. Príčinou je porušenie rovnováhy medzi stabilizačnými silami
(súdrţnosťou) a gravitáciou. Zmeny v rovnováţnom stave môţu spôsobiť zmenu sklonu,
zaťaţenie povrchu svahu, porušenie úpätia svahu, zvýšený obsah pôdnej vody, zvýšenie
mnoţstva presakujúcej vody po nepriepustnom podloţí. Kabina (1980) dopĺňa príčiny a to
v dôsledku oslabenia päty svahu, rozmočením, zmenšovaním súdrţnosti svahovej zeminy
28
a vznikom klznej plochy na nepriepustnej spodine. Zosuvy často vznikajú pri
dlhotrvajúcich lejakoch, prívalových daţďoch a po účinku víchric, ktoré spôsobia
vyvrátenie lesných porastov. Medzi základné faktory spôsobujúce zosuvy, Húska (1981)
zaradil zmeny v obsahu vody v pôde, vplyv podzemnej vody, vplyv mrazu, vplyv
zvetrávania hornín a vplyv zmien vegetačného krytu. Teraz uţ však vieme povedať, ţe sa
jedná o rovnaké príčiny ako pri svahových pohyboch, ktoré opisoval Záruba (1987),
Nemčok (1982), Pašek (1977), Kukal (1982) aj Malgot a Kopecký (2003).
Uvedené príčiny sa kombinujú, pričom však vţdy spolupôsobí činnosť vody, ktorá vniká
do priepustných vrstiev svahu, rozmáča zeminu a vytvára na nepriepustnom podloţí klznú
plochu, po ktorej nadloţné vrstvy vlastnou váhou skĺzajú. Základ sanácie zosuvných území
je preto ich odvodnenie, po ktorom nasledujú ustaľovacie a zabezpečovacie práce (Kabina,
1980).
1.2.4.2 Spôsoby stabilizácie zosuvov
Stabilizácii zosuvov a následných úprav sa venuje Húska (1981), Záruba, Mencl
(1987), Kabina (1980), Macura (2002) a ďalší. V kaţdej z uvedených publikácií
sa stretávame s logickým poradím prác zoradených podľa naliehavosti. Na to, aby
stabilizačné práce boli účinné, je potrebné dokonale spoznať a oboznámiť sa s príčinami
zosuvu, premyslieť si následné kroky úpravy a navrhnúť sústavu opatrení pre trvalé
zabezpečenie územia. Pred samotným riešením je potrebné vykonať prvotné zásahy, ktoré
zahŕňajú:
- zachytenie a odvedenie povrchových vôd pritekajúcich na zosuvné územie,
- čerpanie vody zo všetkých existujúcich studní a z terénnych depresií bez odtoku,
- zasypanie a upchatie všetkých otvorených trhlín a prasklín, ktorými môţe do telesa
zosuvu vnikať povrchová aj podzemná voda. Zaplnenie hĺbkových trhlín v odlučnej
oblasti je dôleţité aj preto, ţe sa ním zamedzí uvoľňovaniu telesa a zabráni sa tak
rozširovaniu zosuvu vyššie do svahu. Tento krok je potrebný hlavne pri prasklinách, ktoré
dosahujú šmykovú plochu, nakoľko tým by sa zvyšovalo nebezpečenstvo ďalšieho pohybu
zemín. Aţ po ukončení týchto zásahov je moţné pristúpiť k podrobnej sanácii zosuvných
území. Po odvodnení je potrebné na zosuvnom území ešte zabezpečiť podomleté alebo
zosuté päty svahov a nakoniec urovnať povrch pôdy spôsobom, ktorý umoţní na ploche
vytvoriť súvislý vegetačný kryt. Stabilita svahu sa dá zvýšiť dvomi spôsobmi. Zníţiť
29
zaťaţenie svahu na jeho hornej časti, čo značí odľahčenie a zmenšenie výslednice síl
spôsobujúcich zosuv. V druhom prípade môţeme zvýšiť stabilitu päty a svahu násypom.
Pri úpravách zváţnych území sa navrhuje sklon 1:2, aby bolo moţné počas celej úpravy
vyuţívať vhodnú mechanizáciu. Zalesňovanie zosuvných území patrí k posledným štádiám
sanačných prác a robí sa aţ po stabilizácii zosuvu. Má význam len v prípadoch, keď sa
jedná o mäkké zosuvy, pretoţe zosuvy, kde šmyková plocha je hlboko poloţená, nejde
zastabilizovať. Ale aj v takýchto prípadoch môţe vhodný porast čiastočne obmedziť
prenikanie povrchovej vody do hĺbky a tým nepriamo prispieť k stabilizácii zosuvu. Pri
výbere drevín je potrebné prihliadať na to, či dané dreviny sú plytko alebo hlboko
koreniace. V takýchto prípadoch je vhodné pouţiť dreviny, ktoré sú hlboko koreniace.
Všeobecne sa uvádza, ţe lesný porast má dve funkcie a to vysušiť povrchové vrstvy
a následne ich mechanicky upevniť sústavou hlboko koreniacich koreňov. Stromy pre rast
potrebujú vodu, ktorú čerpajú z povrchových vrstiev a tým ju vysušujú. Z tohto hľadiska sa
dá usúdiť, ţe vhodné dreviny určené k výsadbe zosuvných území sú tie, ktoré majú
najväčšiu spotrebu vody a najväčší výpar. Nie sú to ihličnaté dreviny, ktoré majú nízke
vyparovanie. Vhodnejšie sú listnaté dreviny, ako napríklad jelše, topole, vŕba, jaseň
a breza. Ďalším kritériom, ktoré je popri transpiračnej veľkosti potrebné zhodnotiť, je ich
vplyv na štruktúru pôdy a je potrebné vyberať také dreviny, ktorým sa za daných
stanovištných podmienok bude dariť. Medzi hlavné dreviny Sýkora (1961) In Záruba a
Mencl (1987) uvádza duby s prímesou hrabov, jasene, jelše s vŕbami, topole a osiky.
30
1.3 ODVODŇOVANIE PÔDY
Významným regulačným, stabilizačným a intenzifikačným prvkom v podmienkach
nadmerného zásobovania pôdy vodou je odvodňovanie pôdy. Je to súbor opatrení, ktorý
v sebe zahŕňa zbieranie a odvádzanie vody zo zamokrených a zaplavovaných území,
ochranu územia pred záplavami. Súhrn všetkých zariadení určených na zber vody zo
zamokreného alebo zaplavovaného územia, jej odvedenie do recipientu, je odvodňovacie
zariadenie. Člení sa na hlavné (odvodňovacia kostra) a podrobné (odvodňovací detail)
odvodňovacie zariadenie. Hlavné a podrobné odvodňovacie zariadenie tvorí odvodňovaciu
sústavu (Benetin a kol., 1987). Odvodňovanie pôd ( často nesprávne označované ako
meliorácie) sa obvykle vykonáva pomocou odvodňovacích (otvorených) kanálov,
sporadickou alebo plošnou systematickou drenáţou (pod zemou uloţenými rúrami-
drénmi). Sporadická drenáţ je vedená len k jednotlivým zamokreným miestam,
prameniskám a pod. Pri systematickej drenáţi sa podzemná voda odvádza sústavou
perforovaných rúr (zberných drénov) do hlavnej zbernej rúry (zvodný drén), ktorá je
zaústená do otvoreného odvodňovacieho kanála alebo do regulovaného toku. Samotný
agrotechnický účinok odvodňovania spočíva v zníţení hladiny podzemnej vody, resp.
v zníţení pôdnej vlhkosti a v zrýchlení priesaku infiltrovanej zráţkovej vody pôdnym
profilom (Šíbl a kol., 2002).
1.3.1 Príčiny zamokrenia
Nutným predpokladom správneho návrhu pre realizáciu odvodňovacích úprav je
rozbor príčin zamokrenia a časového charakteru zamokrenia, ktoré môţu byť z hľadiska
trvania buď stále, alebo periodické, prípadne občasné, podľa vývoja faktorov, ktoré
zamokrenie vyvolávajú. Jednotlivé príčiny zamokrenia rozlišujeme na základe celkového
posúdenia vzájomne pôsobiacich klimatických, geomorfologických a hydrologických
činiteľov a botanických, hydrogeologických a pedologických znakov, ktoré sa podieľajú
na vytváraní vodného reţimu pôd záujmového územia. Podľa pôvodu prebytočnej vody
môţe byť zamokrenie vyvolané vonkajšími alebo vnútornými vodami.
Zamokrenie vonkajšími vodami je vţdy nutné riešiť ako prvé. Toto zamokrenie má
často periodický charakter a je spravidla spôsobované veľkým objemom pritekajúcej vody.
Odstránenie tejto príčiny zamokrenia je často zloţitou a nákladnou investíciou. Pritom
31
vonkajšie vody môţu byť tvorené zráţkami mimo záujmového územia, pritekajúcimi na
riešenú plochu z vyššie poloţených území priamym povrchovým odtokom, vo forme
inundačných záplav alebo priesakových vôd z recipientu.
Zamokrenie vnútornými vodami riešime vtedy, keď je uţ vyriešená ochrana
záujmového územia pred vonkajšími vodami. Pod pojmom vnútorné vody rozumieme tie
vody, ktoré sa vytvorili zo zráţok na záujmovom území.
Jůva (1957) delí podrobne príčiny zamokrenia takto:
a) oblastné (zonálne) príčiny, ktoré vyplývajú hlavne z klimatických pomerov a je ich
moţné hodnotiť na základe výrazných meteorologických činiteľov, hlavne
zráţkových a teplotných,
b) miestne (lokálne) príčiny, ktoré sú spravidla dôsledkom orografických,
geologických, hydrologických, hydropedologických, agrobiologických
a technických pomerov záujmového územia,
c) kombinované príčiny, ktoré sú kombináciou zonálnych a miestnych príčin,
vzájomne sa dopĺňajú a sú najčastejším prípadom pri riešení odvodňovacích
investícií (Benetin a kol., 1987).
1.3.2 Odvodnenie zosuvných území
Keďţe odvodnenie územia je jeden z najdôleţitejších krokov úpravy a stabilizácie
zosuvného územia, patričnú pozornosť mu venovali aj Jůva (1978), Kabina
(1980), Húska (1981), Záruba a Mencl (1987), Kabina (2006). Povrch terénu oblasti
postihnutej zosuvom býva zvlnený, prerušovaný prasklinami a hlbokými trhlinami,
vyskytujú sa na ňom depresie, kde sa zdrţuje voda a dochádza k premočeniu terénu.
Z týchto dôvodov sa jedná o prvoradý zásah na postihnutých plochách. Spôsob
odvodnenia zosuvných území sa riadi hlavne príčinou zamokrenia a pedologickými
pomermi. Jedným z prvých zásahov je zachytenie dočasných pramienkov a potôčikov
pritekajúcich na zosuvné územie. Takisto vývery vody a pramene v zosuvnom území sa
musia zachytiť. Ak je plocha zamokrená vsakujúcou vodou zo zráţok, alebo pritekajúcou
vodou z vyššie poloţeného územia, je vhodné priekopové odvodnenie, resp. záchytný
kanál. Priekopy a kanále sa budujú vodotesné, aby voda nemohla presakovať do podloţia.
Svahy a dno sa musia opevniť tak, aby odolávali účinkom prúdiacej vody a zároveň boli
nepriepustné. Pre opevnenie profilu sa pouţívajú všetky beţné spôsoby opevňovania.
32
Rozmery priekop sa určujú podľa mnoţstva zachytávanej vody. Pri väčšej hrúbke
rozmočených vrstiev alebo pri väčšej hĺbke klznej plochy, pôdu odvodňujeme drenáţou,
ktorá musí byť zaloţená tak, aby dno drenáţnej ryhy zasahovalo aţ do nepriepustného
podloţia. Drenáţované územie je stabilnejšie aj pri vyšších sklonoch. Výstavbu
systematickej drenáţe je moţné uskutočniť aţ po dôkladnom geologickom
a hydrologickom prieskume. Drenáţ navrhujeme maximálne do hĺbky 8 m. Pouţívame
drenáţne rúrky flexibilné z PVC, ktoré sa neporušia pri menšom pohybe zeminy, alebo
tzv. kamenné drény, zloţené buď z kamennej výplne, alebo vybudovaného kamenného
kanála o priereze 30x30 cm. Ak je klzná plocha vo väčšej hĺbke ako 8 m, navrhujeme
štólové drény o profile širokom 1,2 aţ 1,5 m a vysokom 1,8 aţ 2,0 m, v ktorom sa
v spodnej časti vybuduje kamenný alebo betónový kanálik. Vlastné drenáţne teleso má
byť chránené vţdy drenáţnym filtrom. Drény sa zakladajú buď ojedinele ako tzv. čelné
alebo obvodové drény alebo v sústave zloţené zo zberných paralelných drénov, ktoré sú
zaústené do zvodného drénu vyústeného do údolia. Zosuvné územie sa môţe odvodňovať
systematickou drenáţou, galériami alebo horizontálnymi vrtmi. V súčasnosti sa na
hĺbkové odvodnenie zosuvných území pouţívajú častejšie horizontálne vrstvy. Dĺţka
týchto vrtov nepresahuje 200 m. Pre porovnanie môţeme spomenúť, ţe náklady na
výstavbu odvodňovacích vrtov sú pribliţne 5-krát niţšie a čas potrebný na zriadenie
jedného vrtu je podstatne kratší ako pri výstavbe galérií. Na druhej strane je však ťaţko
zabezpečiť, ţe vŕtaný otvor narazí na nepriepustné podloţie, ktoré zachytáva presakujúcu
vodu a spôsobuje porušenie stability svahu. Toto riešenie je vhodné tam, kde zvodnelá
vrstva štrku alebo piesku je pomerne nízka.
33
1.4 STABILITA KORÝT VODNÝCH TOKOV
Tvar a kapacita koryta toku sa vytvára v procese vzájomného pôsobenia koryta
a vodného prúdu. Vplyvom tohto vzájomného pôsobenia sa vytvorí v dlhom časovom
období konkrétny tvar (forma) priečneho profilu. Na niektorých miestach sa táto forma
udrţí dlhší čas, na iných podlieha zmenám vplyvom premenlivosti prietokov v koryte.
Koryto, ktoré vykazuje len malé alebo ţiadne zmeny (má ustálený tvar), je výsledkom
práce určitého intervalu prietokov. Pri stabilnom stave koryta sú prietoky vody a splavenín,
sklon hladiny, plocha a tvar priečneho profilu, rozdelenie rýchlostí v profile, veľkosť
dnových usadenín v určitom vzájomnom vzťahu. V prírodných podmienkach na tento
vzťah vplýva mnoho faktorov. Tieto pôsobia v rôznom smere, v rozličných kombináciách
a s rôznou pravdepodobnosťou výskytu. Jeden faktor ovplyvňuje ostatné, ktoré spätne
vplývajú na prvý. To je jedna z hlavných príčin, prečo sa ani doposiaľ nepodarilo tieto
vzťahy vyjadriť uspokojivou matematickou formuláciou, v ktorej by boli zahrnuté všetky
faktory vplývajúce na formovanie koryta (Stančík, 1974). Základnou podmienkou stability
koryta je schopnosť plynulo transformovať splaveniny z vyššie leţiaceho úseku do niţšie
leţiaceho úseku. Prirodzene nestabilné sú zväčša horské a podhorské toky, na ktorých
často dochádza v dôsledku nestability k degradácii dna a brehových línií. Na takýchto
tokoch moţno pozorovať i vývoj štrkových lavíc a úseky divočenia rieky. Činiteľmi v toku
sú hlavne- prietok, pozdĺžny sklon, šírka a hĺbka koryta, tvar jeho priečneho profilu,
rýchlosť vody, unášacia sila, veľkosť a množstvo unášaných splavenín- sú vo vzájomnom
zákonitom vzťahu. Úpravu tokov je potrebné navrhovať tak, aby upravené koryto zostalo
stabilné. Stabilným dnom sa rozumie stav, kedy nánosy a výmole vzniknuté po úprave
nepresiahnu očakávanú mieru. Cieľom je zaistiť, aby sa splaveniny v toku trvale neukladali
a aby nedochádzalo ani k trvalému vymieľaniu jeho dna, poprípade svahu. Sklon dna
koryta, ktorý takémuto stavu odpovedá je tzv. kompenzačný sklon (Šíbl a kol., 2002).
1.4.1 Splaveniny
Splaveniny sú tuhé častice rôznej veľkosti a rôzneho tvaru, minerálnych
a organických látok, ktoré pochádzajú z povodí tokov alebo z vlastného koryta. Sú
premiestňované prúdiacou vodou. Ich mnoţstvo závisí od geologických, pedologických,
morfologických a iných podmienok v povodí a vo vlastnom koryte, ale aj od hydraulických
34
vlastností toku. Splaveniny sú jedným s hlavným faktorov, ktoré ovplyvňujú reţim toku pri
všetkých vodohospodárskych zásahoch, či majú funkciu ochrannú, plavebnú, energetickú
alebo melioračnú a celkovo spôsobujú rôzne nepríjemnosti. Podľa druhu pohybu vo vode
sa splaveniny rozdeľujú na plaveniny a dnové splaveniny.
Plaveniny sú jemné tuhé častice organického pôvodu, ktoré sú zvislou zloţkou
turbulentného prúdenia vznášané a prenášané vodou v daných podmienkach prúdenia
v suspenzii (Patočka, 1989). Sú rozmiestnené v celom profile a pohybujú sa pribliţne
rovnakou rýchlosťou ako rýchlosť vody. Sedimentácia plavenín nastáva pri výraznom
zníţení rýchlosti (v < 0,3 m.s-1
– zjednodušujúci predpoklad) (Šíbl a kol., 2002).
Dnové splaveniny sú v trvalom alebo v prerušovanom kontakte s dnom koryta. Sú
to teda tuhé častice pohybujúce sa sunutím, valením po dne, poskakovaním alebo
v pohyblivých dnových útvaroch. Keď pohyb splavenín na určitú dobu skončí, začnú sa
vytvárať nánosy (miestne zvýšenie dna koryta, inundačného územia a pod.) (Patočka,
1989).
1.4.2 Pohyb dnových splavenín
V prirodzených tokoch prebieha pohyb splavenín hlavne počas povodní, pričom sa
jednotlivé zrná pohybujú po pruhu dna alebo pri vyšších vodných stavoch po celom dne.
V miestach priečneho profilu, kde v dôsledku veľkej unášacej sily eroduje dno zvlášť
intenzívne, nastáva jednak prehlbovanie dna a jednak postupné triedenie materiálu, a to
tak, ţe veľké zrná odolávajúce vymieľaniu tvoria vzdorujúcu vrstvu, tzv. dnovú dlažbu.
Ku koncu povodne sa ukladajú najskôr najväčšie zrná splavenín, zatiaľ čo drobnejšie zrná
unáša voda ďalej. Preto je po povodni časť dna pokrytá splaveninami väčšieho priemeru,
ako je priemerná veľkosť zrna splaveninového materiálu celého dna. Tak vznikne vrstva,
ktorá pri najbliţšej povodni dobre odoláva odplaveniu, hlavne vtedy, keď sa zrná vo vrstve
uloţia šupinovite. Usadená krycia vrstva (tzv. prirodzená dnová dlažba) niekedy
v priebehu povodne zabráni erózii dna a pohybu splavenín, a keď existuje, pohybujú sa len
splaveniny, ktoré sú jemnejšie ako materiál, ktorý tvorí dno koryta. Keď unášacia sila
a rýchlosť vody presiahne určitú hodnotu, pohnú sa z miesta najskôr niektoré vyčnievajúce
časti a za nimi potom ďalšie. Keď sa pohne krycia vrstva, dá sa do pohybu aj drobnejší
spodný materiál a z miesta sa pohne väčšie mnoţstvo splavenín. Unášané splaveniny sa
v oblúkoch a na štrkových laviciach pretriedia. Pri pohybe splavenín v koryte vznikajú
rôzne tvary dnových útvarov ako sú vrásky, duny a antiduny (Patočka, 1989).
35
1.5 OPEVŇOVANIE KORÝT VODNÝCH TOKOV
Keď sme zistili, v ktorých častiach nie je koryto odolné, musíme rozhodnúť o druhu
a spôsobe opevnenia. Toto rozhodnutie je také dôleţité, ako výpočet nutného rozsahu
opevnení, pretoţe na ňom závisí stabilita, ako aj hospodárenie celej úpravy. Náklady na
zemné práce a opevnenie tvoria najväčšiu časť nákladov na úpravu. Z dôvodu tvorby
a ochrany krajiny, biologických a technicko-ekonomických dôvodov je potrebné
uprednostniť vegetačné opevnenie alebo kombináciu s opevnením nevegetačným (Šíbl
a kol., 2002).
1.5.1 Vegetačné opevnenie
Brehové porasty, ako časti krajiny, plnia svoju funkciu voči krajine alebo priamo
voči človeku tak, ţe ovplyvňujú mikroklímu, erózne procesy na brehoch, vzhľad krajiny
a podobne (Valtýni, 1974). Brehové porasty ako významný prvok stabilizácie brehov v
súčasnosti nenachádzajú uplatnenie pri rekonštrukcii drobných porúch brehov – eróziách.
Práve neopravenie drobnej poruchy neskôr vedie k vzniku rozsiahleho poškodenia s
nutnosťou breh opevniť „tvrdým“ opevnením. Pritom výsadba vegetácie pozdĺţ vodných
tokov nie je len vodohospodárska otázka, ale aj otázka tvorby krajiny a biológie. Názory
vodohospodárskych odborníkov sú rôzne, pričom sa často preceňuje potreba
pestovateľských zásahov do vegetácie a náročnosť manuálnej práce, príp. nemoţnosť
pouţitia ťaţkej mechanizácie (Pado, 2006). Vegetácia sa môţe podieľať na zvýšení ale aj
na zníţení stability brehov, a to od závislosti typu vegetácie, geometrie koryta a materiálu
brehov. Koreňový systém brehovej vegetácie má významný vplyv na mechanické
vlastnosti brehového materiálu. Pôda je dostatočne odolná voči tlaku, ale veľmi slabá
v ťahu, u koreňového systému je táto situácia opačná. Koreňový systém zabezpečuje
vystuţenie pôdneho profilu dodatočnou pevnosťou v ťahu. Sieťový účinok koreňového
systému môţe prispieť k zvýšeniu celkovej stability brehov iba okrajovo. Negatívne
vplýva napr. sila vetra pôsobiaca na vyvrátenie stromov. Korene vytvárajú aj línie
oslabovania v brehoch, obzvlášť, ak rastliny vysychajú a odumierajú (Šíbl a kol., 2002).
36
1.5.1.1 Výhody a nevýhody brehových porastov
Výhody sú v : stabilizácii brehov,
zatienení dna a brehov a tým zmenšenom zarastaní vodnou flórou,
zvýšení stupňa drsnosti brehu a tým zníţení prietočnej rýchlosti,
zníţení výparu z hladiny,
zvýšení samočistiacej schopnosti toku,
význame pre chov rýb, vodnú faunu, vtáctvo, zver,
estetickej a krajinnotvornej funkcii,
zníţení účinku vetrov, prašnosti, hluku,
poskytovaní drevnej hmoty.
Nevýhody sú v : zábere poľnohospodárskej pôdy,
neprístupnosti k toku,
zhoršení údrţby a čistení koryta mechanizmami,
zatienení priľahlých pozemkov a opadávaní listov na ich plochu,
koreňovej konkurencii a odčerpávaní ţivín poľnohosp. plodinám,
neţiadúcom rozrastaní výmladkov a náletov,
zarastaní koreňov do drenáţe,
nebezpečie ľadových zápch pri väčších prietokoch. (Pado, 2006)
1.5.2 Nevegetačné opevnenie
Nevegetačné opevnenie sa navrhuje len vtedy, keď nie je moţné pouţiť vegetačné
opevnenie. Býva to najčastejšie tam, kde je napätie väčšie ako dovolené napätie pre
vegetáciu alebo tam, kde vplyvom objektov v koryte vznikajú makroturbulentné javy
(mostné piliere, odbery vody, zaústenie prietokov odpadov). Nevegetačné opevnenie je
nutné navrhnúť vtedy, keď pre vegetačné opevnenie nie sú vhodné podmienky z hľadiska
splaveninového reţimu (obrus, zanášanie, vymývanie) a z hľadiska silného znečistenia
vody, alebo tam, kde je potrebné navrhnúť čo najhladšie koryto (priemyselné odpady,
priemyselné privádzače vody, prívodné kanály k elektrárňam atď.) (Šíbl a kol., 2002).
37
2. CIEĽ
Cieľom diplomovej práce je navrhnúť opatrenia na úpravu a stabilizáciu koryta
toku a svahu Tuhárskeho potoka.
K tomu, aby sme dosiahli daný cieľ, je potrebné stanoviť si čiastkový cieľ a to zistiť
príčiny zosuvu ľavostranného svahu Tuhárskeho potoka v katastrálnom území Stará Halič
(okres Lučenec). A aţ keď zistíme príčiny a eliminujeme ich, budú návrhy na stabilizáciu
účinné.
38
3. METODIKA PRÁCE A MATERIÁL
3.1 METODIKA PRÁCE
Základom kaţdej realizácie je zvolenie správneho postupu a dobrá organizácia práce.
Ako prvé bolo potrebné získať čo najviac informácii o danej lokalite. Týkalo sa to
vyuţívania územia v minulosti (viď. kapitola 3.2.1 história), potrebné boli hydrologické
údaje, geologické údaje, geodetické údaje, pedologické údaje, vlahové pomery, klimatické
pomery, spádové krivky, fotografické zábery, letecké snímky a v neposlednom rade
mapové podklady súčasného ale aj minulého stavu, na základe ktorých sme danú situáciu
zakresľovali podľa stanovených nových dát a návrhov. Všetko má svoju príčinu a práve to
bolo cieľom daného prieskumu; zistiť, čo zapríčinilo tak markantný zosuv ľavostranného
svahu Tuhárskeho potoka. Ďalším krokom bolo oboznámenie sa s lokalitou, a to formou
obhliadky s pracovníkmi správy povodia Horného Ipľa, ktorí počas nej robili výklad
o hydrologických a klimatických pomeroch záujmového územia (viď. kapitola 3.1.2.1
Hydrogeologická charakteristika). Pedologický prieskum bol vykonaný dňa 26.3.2010 a to
odobraním vzoriek z jednotlivých horizontov, päty svahu a aj šmykovej plochy koryta,
ktoré boli v laboratórnych podmienkach zomleté a vyhodnocované. Zrnitostné zloţenie
uvedenej záujmovej plochy bolo urobené pipetovacou metódou podľa Nováka (Fiala a kol.
1999) a vyhodnotenie stanovených výsledkov je prevedené podľa Textúrneho trojuholníka
(Kolektív, 2000), ktorý hodnotí zrnitostné zloţenie na základe obsahu troch základných
frakcií – piesku, prachu a ílu. Keďţe sa robil len rozbor zrnitostného zloţenia, nebola
podmienka, aby odobraté vzorky boli v neporušenom stave. Geologický prieskum bol
realizovaný 31.3.2010 formou obhliadky územia za prítomnosti geológa RNDr. K. Bertu,
ktorý popísal danú lokalitu a určil parciálne faktory, zapríčiňujúce daný zosuv (viď.
kapitola 3.1.2.1 Geologická charakteristika a kapitola 3.1.2.1 Pedologická charakteristika).
Meranie polohových bodov bolo uskutočnené 26.3.2010 metódou RTK pomocou GPS-1,
TOPCON a následne boli spracované a pouţité pri vytváraní základnej mapy záujmového
územia, ale taktieţ aj mapy povrchových odtokov, sklonitosti, geologického podloţia a
pôdnych typov, pomocou ktorých sme sa pokúsili priblíţiť k skutočnosti. Na výpočet
povrchového odtoku sme pouţili metódu intenzívnych návrhových daţďov pre 15 min.
dáţď. Výsledné 3D mapy sú zapracované do práce pri jednotlivých kapitolách
zaoberajúcimi sa danou problematikou.
39
3.2 MATERIÁL
3.2.1 História
Na základe písomných záznamov, starých máp a z rozprávania starších ľudí,
pamätajúcich si udalosti, ktoré sa stali počas ich detstva, sme sa dopátrali k cenným
informáciám, ktoré nám pomohli pri hľadaní príčiny zosuvu.
Po zaloţení a osídlení obce Stará Halič a rozvojom remesiel bol vybudovaný aj
mlyn, ktorý v minulosti za čias grófov slúţil ako cukrovar. Tento pokrok si vyţadoval
zabezpečiť dostatočný prívod vody. Tuhársky potok tečúci v päte pomerne prudkého
ľavostranného svahu z názvom „Stráň“ v lokalite, kde sa odklonil vpravo do Ţiarskeho
potoka bol umelo nasmerovaný v pomerne priamej trase po vrstevnci smerom do obce
Stará Halič, tak aby svojou trasou priviedol vody do predmetného mlyna. V tejto lokalite
sa jednoduchým haťovým zariadením rozdelili vody Tuhárskeho potoka do mlynského
náhonu (umelého koryta) a prebytok prietokov vrátane minimálnych zostatkových
prietokov pretekali pôvodným korytom do Ţiarskeho potoka. Takto upravené vody
pomerne dlhé roky slúţili pre funkciu vodného mlyna. V jarných mesiacoch pri daţďoch
alebo pri odmäku v zime sa občas voda prirodzene vybreţila na pravostrannú lúku, po
ktorej plošne voľne pretekala do Ţiarskeho potoka, čo nebolo prekáţkou ani problémom,
pretoţe počas toho zaplavovania voda prinášala na lúku ţiviny a tieţ zásobovala pôdny
podklad a kryt potrebnou vlhkosťou. V letných produkčných mesiacoch, aby nedošlo pri
prívalových vodách k vybreţovaniu na lúky, prebytky prietokov sa usmerňovali pôvodným
korytom cez lúky do Ţiarskeho potoka. Tento stav bol aţ do obdobia, kedy sa dané lúky
začali vyuţívať na iné účely. V rokoch 1965-1970 boli na uvedenej lokalite zvanej „Horné
lúky“, na ploche cca 39 ha realizované rozsiahle melioračné práce formou systematickej
drenáţe. Hlavné drenáţne hlavníky odvádzali vody do koryta Ţiarskeho potoka naprieč
pravostrannej lúky, nakoľko to umoţňovali spádové pomery územia. Pribliţne v roku 1965
došlo k havárii na koryte a to konkrétne k pretrhnutiu „zungova“ (drevené koryto), ktorým
bola voda privádzaná na mlynské koleso. Pre nedostatok finančných prostriedkov majiteľa
mlynu sa oprava porušenej časti náhona neuskutočnila a voda uţ nebola privádzaná na
mlyn. A keďţe prietok v koryte bol pomerne veľký, voda si začala hľadať inú cestu.
Z údajov o odvodňovaní okolitého územia sme sa dozvedeli aj to, ţe drenáţne rúrky boli
poškodzované, čo malo za následok rôzne priesaky a spätné zamokrenia. V rokoch 1988-
1989 pri vyšších vodných stavoch, keď voda pravostranne vybreţovala došlo k situácii,
40
keď voda vyuţila cestu najmenšieho odporu a vymlela si trasu zrejme vo vykopanom
a prevaţne piesčitom zasypanom rigole hlavníka drenáţneho potrubia, ktorý bol kopaný do
hĺbky cca 110 cm. Voda sa postupne zahlbovala do podloţia smerom k Ţiarskemu potoku.
Korytotvorným procesom a značnou kinetickou energiou vody sa aj spätne dozadu
prehlbovalo dno Tuhárskeho potoka v úseku „Stráň“ pod prudkým ľavostranným svahom.
Tým sa výškový rozdiel dna obidvoch tokov prirodzene upravoval do optimálneho sklonu
nivelety dna. Tento nový stav vodohospodárskych pomerov spôsobil následne terénnu
deštrukciu ľavostranného svahu „Stráne“. Zahĺbenie koryta Tuhárskeho potoka (aţ do 300
cm) odkrylo šmykovú plochu svahu, zmenili sa tlakové pomery v podloţí ľavostranného
svahu a časť tohoto svahu sa ušmykla do prúdiacej vody koryta. Unášané mnoţstvo
zeminy bolo následne akumulované aţ vo Vodnej nádrţi Ľadovo pri Lučenci, vzdialenej
pribliţne 14 km, kde bolo v roku 1990 postupne vyťaţené po jej vypustení. Tento proces
sa ešte v menšom rozsahu konsolidoval aj v ďalších rokoch aţ sa postupne zastabilizoval
vytvorením 2-3 m hrubej čelnej zemitej lavice od brehu koryta v šírke 15-20 m, na ktorej
sa samonáletom zachytil porast prevaţne jelše lepkavej a rôzneho krovitého porastu.
V sučasnosti moţno konštatovať, ţe tento porast a zemitá lavica čiastočne stabilizuje túto
deformáciu. Malé priesaky vody moţno pozorovať pri vyšších zráţkach nad pätou svahu
koryta toku. Konsolidácia v súčasnosti doznieva padaním malých previsov horného
trávnatého krytu svahu, čím sa postupne splošťuje zbytok okraja svahovej nátrţe.
Obr. č. 1: Záujmové územie na základe ortofotomapy (© EUROSENSE, s.r.o.)
(Ďurišková, 2010)
(Pict. N0 1: spare-time area following orthophotograph map)
41
3.2.2 Charakteristika územia
3.2.2.1 Geografická charakteristika
Geomorfologická jednotka danej oblasti je nasledovná:
Sústava: Alpsko-himalájska
Podsústava: Karpaty
Provincia: Západné Karpaty
Subprovincia: Vnútorné Západné Karpaty
Oblasť: Lučensko-košická zníţenina (Miklósz, 2002).
Lokalizácia zosuvu:
KÚ: Stará Halič
Lokalita: ľavostranný svah Tuhárskeho potoka z názvom „Stráň“ aj podľa katastrálnej
mapy
Rozsah zosuvu svahu: Ø dĺţka 78-80 m
Ø šírka 35 m
Objem odplaveného zosuvu cca 6000 m3
Oblasť: Lučensko-košická zníţenina
Priemerný ročný úhrn zráţok 700-800 mm.
Tuhársky potok je vodný tok na juhu stredného Slovenska, na území okresu Lučenec. Je to
najvýznamnejší pravostranný prítok Krivánskeho potoka, a ten je pravostranným prítokom
rieky Ipeľ. Má dĺţku 27,8 km a plochu povodia 59 km². Pramení v pohorí Ostrôţky na
juhovýchodnom upätí Fekiačovho vrchu (773,7 m n. m.) v nadmorskej výške cca 650 m n.
m. Tečie juhovýchodným smerom, pri osade Mlyn priberá ľavostranný prítok z doliny
Tuhárce, dva ďalšie ľavostranné prítoky v nadmorskej výške 445,6 m n. m. (z oblasti
Chmelinského), resp. 414,7 m n. m. (z oblasti Brezín). Pred obcou Tuhár priberá sprava
prítok z oblasti Kolibového vŕšku a následne preteká touto obcou. Pri osade Tuhársky mlyn
priberá ďalší prítok z pravej strany a koryto potoka sa výraznejšie horizontálne vlní. Pri
rekreačnej osade Poľana Opatová priberá pravostranný prítok (295,3 m n. m.) z oblasti
Kríţov, následne výraznejšie rozširuje svoje koryto a opúšťa Ostrôţky. Vstupuje do
Juhoslovenskej kotliny, do podcelku Lučenská kotlina, kde preteká najprv obcou Stará
Halič (tu priberá pravostranný prítok spod Ţiaru (639,7 m n. m.) a vzápätí okrajom
42
susednej obce Halič, tu sa na krátkom úseku vetví na dve ramená, pričom do bočného
ramena ústi sprava potok pritekajúci z oblasti obce Lupoč. Pokračuje okolo osád Dolná
Telka a Ľadovo, vteká do Vodnej nádrţe Ľadovo a vstupuje na územie mesta Lučenec.
Mestom preteká východným smerom a na juhovýchodnom okraji jeho intravilánu ústi do
Krivánskeho potoka (www.wikipedia.org). Geograficky záujmové územie Starej Haliče je
súčasťou Lučenskej kotliny. Tuhársky potok preteká ľudovým zauţívaným názvom
„Tuhárska dolina“. Podľa katastrálnej mapy je názov doliny Úzka. Táto dolina je naozaj
pomerne úzka a tok má bystrinné prúdenie. V lokalite pod názvom „Štíbrava“ sa úzka
dolina otvorí do pravostrannej údolnej nivy. Do tejto údolnej nivy priteká z pravostrannej
doliny od obce Políchno Ţiarsky potok. Z dostupných máp je moţné predpokladať, ţe cca
200 m nad obcou sa Tuhársky potok spojil s korytom Ţiarskeho potoka pretečením cez
pravostrannú lúku ako ľavostranný prítok a pokračuje ako Tuhársky potok.
3.2.2.2 Geologická charakteristika
Nasledujúce údaje sú výsledkom geologického prieskumu robeného 31.3.2010 za
prítomnosti geológa RNDr. K. Bertu, spresnené a obohatené o informácie z publikácie od
Nemčoka (1982) a vypísané z Atlasu krajiny, Miklós (2002).
Po geologickej stránke záujmové územie spadá do oblasti Ipeľskej kotliny. Zo
západu sem zasahuje Kremnicko-štiavnické vulkanické pohorie. Na vybudovaní tejto
oblasti sa zúčastňujú treťohorné a štvrtohorné geologické útvary, podloţie ktorých tvoria
fylitické a profyroidové horniny gelnickej série Spišsko-gemerského Rudohoria. Lučenská
kotlina je súčasťou Juhoslovenskej kotliny, ktorej rozloha je 1782,8 km2. Typická je tým,
ţe je tu najviac vyvinuté lučenské súvrstvie v podloţí kvartéru. Hlboký podklad lučenskej
kotliny tvoria hlavne súvrstvia chatu- akvitánu zo slienitých ílov a slienitých prachovcov
s polohami pieskov a pieskovcov. Nad nimi leţí súvrstvie pieskov a pieskovcov,
prachovcov a ílovcov s polohami zlepencov. Na tomto podklade leţia sporadicky tufitické
pieskovce s polohami slienitých ílov, ďalej ryodacitové tufy a tufity (Halič), štrky,
pieskovce a pestré íly burdigalu. Územie budujú odspodu nahor piesky, íly a štrky
s uhoľnými slojmi (produktívna séria), lupenité íly, slienité piesky a pieskovce a šlírové
súvrstvie slienitých ílov a pieskovcov. Vyvýšeniny záujmového územia sú tvorené svormi,
bridlicami, rulami a fylitmi, miestami v severnej časti aj metamorfovanými vápencami,
pozostatkami prvohôr. Z druhohôr je zastúpený trias a z treťohôr niocén. Treťohory sú
43
zastúpené oligocénom, ktorý je vyvinutý v šlírovom vývoji a tvorí piesčitú formáciu
s neogénom. Zrnitosť týchto sedimentov je veľmi rozdielna a ich vrstvenie nepravidelné.
Záujmové územie tvorí miernu pahorkatinu s dokonale zaoblenými pahorkami a má
priemernú nadmorskú výšku 250 m.n.m.
Morfologický stupeň - Poriečna roveň. Bola to erózna báza kedysi medzi plyocénom
a pleistocénom. To, čo je teraz aluviálna niva (dole pri toku), kde je miestna erózna báza, v
minulosti to bolo na jednej výškovej úrovni. Potom prišli doby ľadové a terén sa začal
formovať a vytvárali sa tu riečne terasy. Sedimenty, ktoré formujú daný kopec nad
Tuhárskym potokom, sú jazerno-riečneho pôvodu. Jedná sa o tzv. poltársku formáciu,
vekove je to pond - najmladší treťohôrny tercient. Územie, v ktorom leţí koryto toku, je
kvartér. Jedná sa o štvrtohory. Poltárska formácia obsahuje pestré íly, ţiaruvzdorné íly,
hliny, piesky, štrky. Poltárska štrková formácia má takú sedimentáciu, ţe tie jednotlivé
litologicky odlíšiteľné vrstvy majú veľmi veľkú variabilitu laterálne aj vertikálne. Veľmi
rýchlo prechádza štrk do ílu, prakticky bez prechodu, čo nie je celkom normálne z hľadiska
sedimentácie. Je to dosť chaoticky, takţe vodná sedimentácia bola nekľudná, nevyrovnaná.
Takisto aj vodné pomery museli byť nevyrovnané. Je to vodná sedimentácia. Síce
suchozemský sediment, ale uloţený v subakvatickom prostredí- jazernom a riečnom. Tam
nie sú viate, či sprašové sedimenty, vyslovene len subakvatické sedimenty. Na danej
lokalite sú štrky dosť balvanité, pretoţe sa jedná o okrajovú časť. Poltárske štrky majú
celkovú mocnosť 60-80 m, ale v okrajových častiach menej. Sú poloţené na staršom
podklade, pretoţe sa jedná o normálny vrstevný sled, t.j. čo je dole je staršie a čo je hore je
mladšie. Posttektonická výplň sa volá molasa, ktorá sa delí na rannú, hlavnú a neskorú
(pozdná). Ranná- lučenské súvrstvie; hlavná- fiľakovské súvrstvie (hl. Cerova vrchovina,
Mučín, Hajnačka); neskorá- poltárske súvrstvie (začína v týchto miestach a pokračuje cez
Poltár, Kalinovo aţ po Tornaľu). Poltárska pahorkatina je tvorená zväčša poltárskym
súvrstvím, ktoré je jazerno-riečne. Tuhársky potok je zarezaný pod svojimi vlastnými
würmskými kvartérnymi zárezmi, čo je najmladší pleistocén. Nie je tam normálne
alúvium, ako má Kriváň a Ipeľ. Mocnosť alúvia vţdy závisí od toho, ţe aká je aj
neotektonika. Tu sa môţe vyskytovať aj mladší zlom. Toky sú zaloţené na mladých
zlomoch, nie puklinách (tie sú menšieho rázu a sú v skalných horninách). Zlomy porušujú
všetky druhy hornín (nie len skalných hornín aj zemín). Nie je to alkuminotypná tektonika,
ale germanotypná tektonika.
44
Obr. č. 2: Geologicé podloţie (Ďurišková, 2010)
(Pict. N0 2: Geological floor )
3.2.2.3 Pedologická charakteristika
Koryto aj pri priemerných vodách odnáša materiál so stabilizujúcej časti päty
svahu, tým pádom sa naruší stabilita svahu a svah sa zatrháva stále ďalej a ďalej. Samotná
voda na zosuve je vţdy negatívna, a to v tom zmysle, ţe pri hlave zosuvu neeroduje
natoľko, ţe odnáša zeminu ako pri päte. Tam saturuje zeminu a zniţuje prirodzenú pevnosť
(šmyková alebo súdrţná). Lebo zemina nasýtená vodou má podstatne niţšiu pevnosť, či uţ
totálnu alebo efektívnu, ako zemina v suchom stave a má pevnú konzistenciu.
V záujmovom území nie je veľmi veľká súdrţnosť, pevnosť tvorí skôr uhol vnútorného
trenia, lebo sa tu vyskytujú dosť hrubozrnné, balvanité materiály v horných častiach
a v dolnej časti sú jemnozrnné materiály. Pri kaţdom zosuve, keď uţ pominú prvotné
faktory, ktoré ho vyvolajú a zmenia sa trochu podmienky, t.j. zníţi sa vlhkosť, zmení sa
konfigurácia, má tendenciu sa dočasne ustáliť. Vtedy sa uplatňujú tzv. reziduálne pevnosti
daného horninového materiálu. Pretoţe pri šmykovej pevnosti existuje tzv. vrcholová
pevnosť, ktorá je v neporušenom materiáli a reziduálna pevnosť, ktorá je menšia a ktorá sa
uplatňuje neskôr po narušení materiálu. To znamená, ţe keď sa jedná o horninu, ktorá sa
niekde poruší na šmykovej ploche, vieme povedať, ţe na tej šmykovej ploche pôvodne
existovala jedna pevnosť neporušenej horniny, čo bola vrcholová pevnosť. Keď došlo
45
k porušeniu horniny, pevnosť na šmykovej ploche uţ nikdy nie je taká ako bola pôvodná,
vţdy je menšia a vtedy hovoríme o reziduálnej pevnosti. To sa potom zisťuje krabicovým
šmykom odvodneným, alebo neodvodneným.
Čo je pravdepodobné a vieme to určiť z vizuálneho rozboru, ţe vrchná štrková vrstva je
poloţená na menej priepustnej vrstve. Voda cez štrkovú vrstvu infiltruje a zachytí sa na
menej priepustnej, kde vytvára potenciálnu šmykovú plochu. Dochádza k zmene
konfigurácie terénu aţ do takej miery, ţe podmienka na zosúvanie je splnená a dochádza k
zosuvu. Ďalej vieme povedať, ţe sa jedná o piesčité íly, t.j. obsahuje 50-60% piesku. Daný
materiál pochádza z okolitých vrchovín. Tok je pomerne starý a jedná sa o jazerno-riečny
sediment poltárskej formácie. Priamo v zosuve je moţné pozorovať materiál ako
kremence, ţilný kremeň alebo modifikácie kremeňa. Sedimentácia poltárskej formácie je
pomerne nevyrovnaná, hlavne kde bola riečna sedimentácia, ktorá je pomerne „splašená“,
preto sa tu usadili väčšie kamene. Jazerná sedimentácia je kľudná v stojatých vodách,
prevládajú íly. V svahu nie sú sedimenty koryta, čo znamená, ţe sa nejedná o prirodzenú
sedimentačnú polohu koryta.
3.2.2.4 Klimatická charakteristika
Nasledujúce informácie sú vypísané z Atlasu krajiny a na základe teplotných
pomerov môţeme zaradiť danú oblasť do klimatickej oblasti T5- teplý, mierne suchý
s chladnou zimou, január ≤ -3. Priemerný ročný úhrn aktuálnej a potenciálnej
evapotraspirácie je 550-600 mm. Počet dní so snehovou pokrývkou je 80-100. Rýchlosť
vetra je 5 m.s-2
s prevládajúcim smerom SV. Ide o priemerne inverzné územie. Priemerná
relatívna vlhkosť vzduchu v júli je 70% .
3.2.2.5 Hydrogeologická charakteristika
Prírodné pomery na záujmovom území sú rovnakého charakteru, preto
vodohospodárske pomery sú rovnakej povahy. Uvádzaná oblasť podľa zistených hodnôt sa
javí ako oblasť vlahove vyrovnaná. Táto vlahová vyrovnanosť sa prejavuje jedine pri
posudzovaní dlhodobého priemeru. Keď posudzujeme len vlahové pomery z krátkodobého
hľadiska, vystupuje do popredia oblastný činiteľ prechodného zamokrenia pôd záujmového
46
územia- skutočná krátkodobá zráţková intenzita. Vodohospodárske pomery sú vyvolané
týmito nepriaznivými okolnosťami:
- pôdnymi pomermi a konfiguráciou terénu,
- zráţkovými, povrchovými a prívalovými vodami
- vysokou hladinou spodnej vody.
Na škodlivom zamokrením uvaţovanej plochy sa podieľa voda lokálnych
a kombinovaných príčin, z ktorých najdôleţitejšie sú:
- miestne vody zráţkové a podzemné,
- cudzie vody zráţkové a podzemné,
- ojedinelé vývevy,
- orografické príčiny,
- hydropedologické príčiny.
Miestne vody zráţkové spolupôsobením orografických a hydrologických príčin,
nenachádzajú dostatočný povrchový a podzemný odtok. Ich škodlivý účinok sa prejavuje
hlavne po výdatnejších daţďoch a po jarnom topení snehu. Na niektorých miestach
gravitačné vody vytvárajú nad nepriepustnou spodinou hladinu podzemnej vody, ktorej
výška aj v suchých obdobiach škodlivo zamokruje vegetačne účinný profil.
Cudzie vody, ktoré pritekajú povrchovo a podzemne z vyššie poloţených miest
zhoršujú a zintenzívňujú škodlivosť účinkov miestneho zamokrenia. Prejavuje sa to
predovšetkým po krátkodobých zráţkových prívaloch a po jarnom topení snehu. Cudzie
vody podzemné vyúsťujú na svahoch, ktoré rozbahňujú a spôsobujú dočasné miestne
zamokrenia. Orografické pomery záujmového územia vytvárajú priaznivé podmienky pre
akumuláciu povrchových a podzemných vôd. Ťaţké a málo priepustné pôdy záujmovej
plochy sa veľmi ľahko nasycujú, potom aj presycujú vodou. Aj reliéf terénu, ktorý je
značne členitý (terénne depresie, preliačiny, vyvýšeniny) má značný vplyv na zamokrenie
pôdy (Slobodníková, 1966).
Z Atlasu krajiny (Miklós, 2002) vieme určiť nasledovné parametre pre záujmové územie:
- priemerný ročný úhrn zráţok je 700-800 mm,
- absolútne max. mesačných a denných úhrnov zráţok je 200-250 mm,
- priemerný ročný špecifický odtok je 10-15 l.s-1
.km-2
,
- minimálny špecifický odtok je 0,5-1,0 l.s-1
.km-2
364-denný,
- maximálny špecifický odtok je 1,0-1,4 m3.s
-1.km
-2 s pravdepodobnosťou raz za 100
rokov,
47
- najvýznamnejší hydrogeologický kolektor je íl. Daná oblasť má miernu prietočnosť
a hydrogeologickú produktivitu.
3.2.3 Prehľad legislatívnych predpisov
Inţinierskogeologický, geodetický a hydrogeologický prieskum pre stavebné účely
sa riadi všeobecnými ustanoveniami Zákona o geologických prácach (Geologický zákon)
č. 313/1999 Z. z. a vyhláškou Ministerstva ţivotného prostredia SR č. 141/2000 Z. z., ktorá
presnejšie špecifikuje vykonávanie prieskumu. V týchto podkladoch sú definované
všeobecné úlohy prieskumu, otázka zodpovedného riešiteľa prieskumu a určenia odbornej
spôsobilosti na vykonávanie prieskumných prác. Pri stavebných prácach je potrebné
pridŕţať sa Stavebného zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom
poriadku v znení neskorších predpisov a zákona č. 218/2007 Z. z.. Základným a dôleţitým
zákonom je zákon 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č.
372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (Vodný zákon). Ďalej je to
Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 296/2005 Z. z., ktorým sa ustanovujú poţiadavky
na kvalitu a kvalitatívne ciele povrchových vôd a limitné hodnoty ukazovateľov
znečistenia odpadových a osobitných vôd. O ochrane pred povodňami hovorí zákon
7/2010. Všeobecne o ochrane ţivotného prostredia a povinnosti právnických a fyzických
osôb pri ochrane a zlepšovaní stavu ţivotného prostredia a pri vyuţívaní prírodných
zdrojov hovorí Zákon č. 17/1992 Zb. o ţivotnom prostredí v znení zmeny 332/2007 Z. z.
48
4. VÝSLEDKY PRÁCE A DISKUSIA
4.1 VÝSLEDKY ZRNITOSTNÉHO ROZBORU PÔDY
Tabuľka č. 3: Výsledky rozboru zrnitostného zloţenia pôdy
Miesto odberu: Stará Halič
Dátum odberu: 26.3.2010
Frakcie : < 0,001 mm - íl, 0,001-0,01 mm - jemný a stredný prach, 0,01-0,05 mm -
hrubý prach, 0,05-0,25 mm - jemný piesok, > 0,25 mm - stredný piesok
(Tablet N0 3: Results analyse of grains soil compostion )
Zrnitostné zloţenie uvedenej záujmovej plochy bolo urobené pipetovacou metódou podľa
Nováka (Fiala a kol. 1999) a vyhodnotenie stanovených výsledkov je prevedené podľa
Textúrneho trojuholníka (Kolektív, 2000), ktorý hodnotí zrnitostné zloţenie na základe
obsahu troch základných frakcií – piesku, prachu a ílu.
Podľa tohto vyhodnotenia sú jednotlivé vzorky :
sonda 1. = piesočnatohlinitá (sp) – 20 % a menej íl, prach a dvojnásobok ílu
presahuje 30 % a 52 % a viac piesok alebo < 7 % íl, < 50 % prach, 43 – 52 %
piesok
sonda 2. = ílovitolinitá (si) = 27 – 40 % íl a 20 – 45 % piesok
sonda 3. = piesočnatoílovitohlinitá (spi) = 20 – 35 % íl, < 28 % prach a 45 %
a viac piesok
49
šmyk. plocha = piesočnatohlinitá (sp) – 20 % a menej íl, prach a dvojnásobok ílu
presahuje 30 % a 52 % a viac piesok alebo < 7 % íl, < 50 % prach, 43 – 52 %
piesok
päta = piesočnatohlinitá (sp) – 20 % a menej íl, prach a dvojnásobok ílu presahuje
30 % a 52 % a viac piesok alebo < 7 % íl, < 50 % prach, 43 – 52 % piesok
2. odval = ílovitolinitá (si) = 27 – 40 % íl a 20 – 45 % piesok
Vlastnosti jednotlivých frakcií (Zaujec a kol., 2009) :
1. Piesok (2-0,05 mm) spôsobuje vysokú priepustnosť vody a vzduchu v pôde a tým aj
jej silné vysušovanie. Zrná piesku pri navlhčení kvapalinou nenapučiavajú a zvyšujú
náchylnosť k erózii. Obrábanie piesočnatých pôd je síce ľahké, ale nedokonalé.
2. Prach (0,05-0,002 mm) umoţňuje lepšie prijímanie vody a vzduchu do pôdy a ich
premiestňovanie. Voda dobre zasakuje a udrţuje sa dlhší čas, ale aj pomerne rýchlo
vzlína a do značnej výšky. Zadrţanú vodu pomerne ľahko odovzdáva rastlinám. Pôdy
s vyšším obsahom prachových častíc (hlinité) majú veľmi priaznivé fyzikálno-
chemické a biologické vlastnosti a taktieţ dobrý vodný, vzdušný a tepelný reţim.
3. Íl (<0,002 mm) obmedzuje prevzdušnenie pôdy, príjem i pohyb vody. Za sucha je
súdrţný, za vlhka lepkavý, pri zmene vlhkosti mení aj svoj objem - napučiava a
usádza sa a prejavuje plastičnosť a väzkosť. Pôdy, v ktorých prevládajú ílové častice,
majú veľký merný odpor a ťaţko sa obrábajú. Po navlhčení sa zlievajú a pri
vysýchaní tvoria hrudy a hlboké pukliny, čím sa zhoršuje štruktúrny stav pôdy.
Dosiahnuté výsledky, na základe obsahu jednotlivých frakcií v príslušných hĺbkach,
umoţňujú vysloviť niekoľko predpokladov a domnienok:
Prvotnou zvláštnosťou je, ţe zrnitostné zloţenie, a teda obsahy jednotlivých frakcií, je
mimoriadne rozdielne. Dominantné je to najmä v povrchovej časti plochy – v hĺbke 0,30
m, nakoľko vrstva 0,0 – 0,30 m je piesočnatohlinitá a teda priepustná pre zráţkovú vodu,
ktorá do nej bez problémov infiltruje, zatiaľ čo vrstva 0,3 – 0,5 m je ílovitohlinitá a táto
prenikajúcej vode kladie podstatne väčší odpor. Zráţková voda, ktorá natečie do profilu
a narazí na takúto menej priepustnú (v obdobiach zvýšeného sucha aţ nepriepustnú) vrstvu
začína v dôsledku gravitácie po nej stekať do niţšie poloţených častí svahov (laterárny
pohyb vody) a po uplynutí určitého času naruší prepojenie medzi týmito dvomi vrstvami.
V dôsledku toho môţe potom prísť ku kompletnému zosuvu celej vrchnej časti profilu –
v tomto prípade od povrchu do hĺbky 0,30 m.
50
Pod touto časťou profilu sa potom nachádzajú zase vrstvy priaznivejšieho zloţenia, ktoré
majú väčšiu stabilitu a priaznivejšie vlastnosti voči prenikajúcej vode. Ďalším javom, ktorý
môţe nastať je to, ţe dôjde k zosuvu a odvaleniu celej časti svahu. Tento jav môţeme
pozorovať v období zvýšenej vlhkosti, kedy ílovitohlinitá vrstva naberá veľké mnoţstvo
vody, keďţe íly majú veľkú kapacitu ju prijímať a napučiavajú.
Vrstva pôdnej vzorky odoberaná z 2. odvalu je opäť ílovitohlinitá, ale v tomto prípade
môţe ísť o výsledok zmiešania zosúvanej časti jednotlivých vrstiev.
To, ţe v pôdnom profile tejto lokality existuje laterárny pohyb zráţkovej vody
(pohyb vody po nepriepustnej vrstve), dokumentuje aj skutočnosť, ţe celý pôdny
predstaviteľ vytvorený v záujmovom území je klasifikovaný ako pseudoglej (PG), pre
ktorý je táto skutočnosť charakteristická. Jedná sa o pseudoglej typickú na sprašových
a polygénnych hlinách. Na povrchu stredne ťaţké aţ ťaţké. Pseudogleje sú pôdy
s tenkým svetlým humusovým horizontom, pod ktorým je vylúhovaný eluviálny horizont
a hlboký B horizont s výrazným oglejením, ktoré sa vyskytuje aj v eluviálnom horizonte.
Vzniká pôsobením zráţkovej vody, ktorá sa po infiltrácii dostane na nepriepustnú vrstvu,
kde začína redukcia. Keď je pôda dlhodobo vystavovaná pôsobeniu vody, začne blednúť-
vybielenie. Tento proces sa nazýva glejovatenie. Celý profil je sezónne výrazne
prevlhčený v dôsledku nízkej priepustnosti B horizontu pre vodu. Keď dôjde k pohybom
a priesakom tejto vody do niţších vrstiev, začne oxidácia a dochádza k zafarbeniu
horizontu na hnedo aţ hrdzavo. Svahové hliny sú zafarbené na šedohnedo, hrdzavohnedo
aţ hrdzavo. Toto zafarbenie zemín je spôsobené oxidáciou ţeleza. Tieto dosiahnuté
výsledky, ktoré hovoria o tom, ţe sa jedná o pseudoglej modálny potvrdzuje aj mapa, ktorá
bola vytvorená na základe ortofotomapy a pôdnej mapy Slovenska, viď. obr. č. 3.
Obr.č. 3: Pôdne typy a subtypy (Ďurišková, 2010)
(Pict. N0 3: Types of soil)
51
4.2 PROTOKOL URČENIA SÚRADNÍC BODOV METÓDOU GPS V S-JTSK
Typ pouţitej metódy – RTK
Označenie prijímača TOPCON GPS GRS-1
Názov prijímača TOPCON GRS-1
Typ antény PG-A1
Výrobné číslo 596 - 0244
-Údaje o umiesnení referenčnej stanice
SKPOS-Slovenská priestorová observačná sluţba GNSS
Sluţba- SKPOS_CM_3.0 vo formáte RTK(RTCM 3.0)
Dátum merania metódou RTK 26.3.2010
Zoznam súradníc určených/zameraných/ bodov je uvedený v prílohe danej práce.
Výsledkom podrobného merania bodov sú mapy:
Záujmové územie na základe ortofotomapy viď. obr. 1
Geologicé podloţie viď. obr. 2
Pôdne typy a subtypy viď. obr. 3
Povrchový odtok viď. obr. 4
Povrchový odtok zachytený priekopami viď. obr. 8
Sklon územia (vrstevnice ZMSR 1:10 000) viď. obr. 13
Sklon územia (vrstevnice ZMSR 1:10 000 spresnené s GPS) viď. obr. 14
52
4.3 NÁVRHY RIEŠENIA
4.3.1 Odvodnenie územia
Sondy, ktoré boli robené na danej lokalite, poukazujú na skutočnosť, ţe zamokrenie
brehu Tuhárskeho potoka je spôsobené cudzími povrchovými vodami, ktoré stekajú
z priľahlých vyvýšených pozemkov. Ďalšie sondy poukazujú na zamokrenie spôsobené
spodnými vodami, vývermi a poškodenou drenáţou, ako sme sa dočítali v technickej
správe z roku 1966 (Veverka, 1966). Na základe tohto faktu je potrebné, ako prvé zbaviť
sa cudzích vôd pritekajúcich na dané územie z vyšších území nad hlavnou štátnou cestou.
Pomocou mapy povrchových odtokov, viď. obr. č.4, sme vymedzili vody, ktoré pritekajú a
ovplyvňujú daný zosuv a určili sme plochu daného povodia na 3,2 ha. Pomocou metódy
intenzívnych návrhových daţďov sme vypočítali objem odtoku povrchových vôd a to
nasledovne:
Pre výpočet objemu odtoku povrchových vôd platí základný výpočtový vzťah:
Q = F . i . Ψ [ l/s-1
] [ m3/s
-1 ]
Kde F- plocha odvodňovacieho územia [ ha, km2]
i- intenzita daţďa [ l/s-1
/ha al. km2
]
Ψ- bezrozmerný odtokový súčiniteľ
Príklady odtokových súčiniteľov:
0,95 - strechy z plechov, alebo škridiel
0,50 – 0,70 - iné druhy striech
0,85 – 0,90 - cesty z betónu alebo z asfaltu
0,75 – 0,85 - cesty z kameňa, zámkovej dlaţby sa zaliatými špárami
0,05 – 0,25 - parky, záhrady, lúky
0,10 – 0,30 - nespevnené plochy – športové ihriská
0,01 – 0,20 - les.
Ako návrhová zráţka sa spravidla uvaţuje maximálna intenzita v 15 – minútovom
intervale s pravdepodobnosťou prekročenia za 1 rok (prípadne za 2 roky).
53
V našom prípade uvaţujeme s plochou 3,2 ha pred úpravou a s plochou 0,83 ha po
navrhovanej úprave odvodnenia územia. Intenzitu 15 min. daţďa sme odčítali z tabuľky
pre lokalitu Lučenec, ktorú uvádzame v prílohe danej práce. Jedná sa o hodnotu 133 l/s
s periodicitou 1,0. Odtokový súčiniteľ je Ψ1 = 0,90, Ψ2 = 0,1, Ψ3 = 0,2.
Najskôr je potrebné určiť priemerný odtokový súčiniteľ Ψ, ktorý dosadíme do rovnice pre
výpočet objemu odtoku povrchových vôd.
Priemerné Ψ3,2 = (3,2 . 0,90 + 3,2 . 0,1 + 3,2 . 0,2) / Ʃ F
Ψ3,2 = 2,88 + 0,32 + 0,64 / 3,2
Ψ3,2 = 3,84 / 3,2 = 1,2
Ψ0,83 = (0,83 . 0,90 + 0,83 . 0,1 + 0,83 . 0,2) / Ʃ F
Ψ0,83 = 0,74 + 0,08 + 0,16 / 0,83
Ψ0,83 = 0,98 / 0,83 = 1,18
Za návrhovú 15 min. zráţku sme určili hodnotu 133 l/s s periodicitou opakovania 1x za
rok. Po dosadení všetkých známych hodnôt dostávame nasledujúce výsledky:
Q3,2 = 3,2 . 133 . 1,2 = 510,72 [ l/s-1
]
Q0,83 = 0,83 . 133 . 1,18 = 130,34 [ l/s-1
]
Obr.č. 4: Povrchový odtok (vrstevnice ZMSR 1:10 000 spresnené s GPS)
(Ďurišková, 2010)
(Pict. N0 4: Surface run-off; contur line 1:10 000 improved by GPS )
54
Zachytenie a bezpečné odvedenie týchto vôd sa zabezpečí prehĺbením existujúcej
cestnej priekopy a jej následnou pravidelnou údrţbou. To znamená, ţe pôvodná hĺbka
0,38 m by sa menila na 0,58 m, čiţe by došlo k prehĺbeniu o 0,20 m. Táto úprava by bola
realizovaná na dĺţke 200 m, čo by znamenalo v praxi aj to, ţe pôvodný objem 94,24 m3 by
sa zmenil na 187,92 m3. Ďalším uţitočným opatrením by bola aj úprava a pravidelná
údrţba novej cestnej priekopy. Daná situácia je zobrazená na obr. č. 5. a obr. č. 6.
Obr. č. 5: Prehĺbená cestná priekopa (Ďurišková, 2010)
(Pict. N0 5: Depression road drain)
Obr. č. 6: Úprava a údrţba cestnej priekopy (Ďurišková, 2010)
(Pict. N0 6: Modification and maintainance way trenches)
55
Ďalším krokom je odstránenie podzemných vôd drenáţou, ktorá bude vybudovaná
po obvode zosuvu cca 16-20 m od hlavy zosuvu. Drén by mal rozmery 0,6 x 0,3 a dĺţka
120 m a jednalo by sa o drenáţne rúry z flexibilného PVC D 65 mm, ktoré by boli obalené
netkanou polypropylénovou geotextíliou Tatratex pp 400. Bol by zakončený drenáţnou
jimkou z betónových prefabrikátových dielcov, osadenou ľavostranne do povrchovej
priekopy, kde by bolo moţné merať mnoţstvo presakovanej vody. Na odvedenie
povrchových vôd, uţ zo zmenšenej plochy povodia, (keďţe uvaţujeme s faktom, ţe nová
prehĺbená cestná priekopa plní svoju funkciu), na 0,83 ha nám bude slúţiť obvodová
priekopa dĺţky 120 m z betónových tvárnic TBM 2-50, 50x50x10, ktorá bude vybudovaná
pribliţne 8-10 m od hlavy zosuvu. Zaústenie priekopy by bolo do starého uţ nefunkčného
koryta.
Obr. č. 7: Obvodová priekopa (Ďurišková, 2010)
(Pict. N0 7: Ditch around landslide)
Týmito opatreniami by sme zabezpečili odstránenie povrchových aj podzemných vôd,
ktoré pritekajú do záujmového územia. Z nasledujúcich výsledkov môţeme určiť záver, ţe
priemerný odtok sa výrazne zmenší z hodnoty 510,72 l/s-1
na 130,34 l/s-1
, čo nám
znázorňuje obr. č. 4 a obr. č. 8.
56
Obr. č. 8: Povrchový odtok zachytený priekopami (vrstevnice ZMSR1:10 000
spresnené s GPS) (Ďurišková, 2010)
(Pict. N0 8: Surface run-off trapeed by gutter; contur line 1:10 000 improved by GPS )
4.3.2 Stabilizácia päty svahu
Ďalším krokom by bola stabilizácia päty svahu, koryta a následne aj zosuvu. Pri
tomto kroku existuje viacero moţností realizácie. Je potrebné zváţiť viacero hľadísk ako
ekonomické, ekologické, technické a pod.
Pri kaţdom jednom návrhu však uvaţujeme z odvodnením, ktoré sme spomenuli a opísali
v kapitole 4.3.1. Pomocou neho by sme zabezpečili zmiernenie povrchových
a podzemných prítokov. V nasledujúcich statiach by sme spomenuli a opísali návrhy na
stabilizáciu päty svahu a koryta.
1. návrh hovorí o stabilizácii päty svahu kamennou pätkou a kamennou nahádzkou
z veľkosťou kameniva do 200 kg, viď. obr. č. 9, ktorá by zasahovala do šmykovej plochy,
svojou váhou by prirodzene stabilizovala pätu svahu a zároveň by stabilizovala aj svah.
Kamenivo, ktoré by sa na to pouţívalo, by bolo dovezené z okolia a boli by to balvany,
ktoré voda nie je schopná unášať. V najniţších miestach zosuvného územia by boli
umiestnené kamenné rebrá rozmerov 1,0 x 0,5 m rôznej dĺţky prispôsobenej terénu, ktoré
57
by sa vo vyšších polohách rozvetvovali. Ich úloha by spočívala v zachytávaní
a sústredenom odvádzaní presakovaných vôd zo zosuvu. Vrchná časť zosuvu by sa
zmiernila na sklon 1:2 a to navezením zeminy. Následne by sa zahumusovala a zatrávnila.
Výsadba stromov na stabilizáciu by uţ nebola potrebná do takej miery, pretoţe počas
rokov došlo k náletom a stromy, ktoré sa tam uchytili dostatočne stabilizujú časť svahu.
Skôr by sa jednalo len o doplnenie drevín, ktoré by počas úpravy boli odstránené. Jedná sa
prevaţne o jelšu lepkavú a dub letný. Kamennou nahádzkou by sa nedalo stabilizovať
koryto naraz, ale vyţaduje si to postupnú úpravu. Pri tomto návrhu je moţná aj kombinácia
kamennej pätky, kamennej nahádzky a gabiónov. Jedná sa o pomerne nové prvky
v súčasnej architektúre. Gabióny predstavujú pravouhlé drôtené kontajnery, ktoré sú
naplnené kamením. Výber kamenia by sme nemali podceniť, keďţe gabióny budú neustále
vystavované vplyvom vonkajších faktorov, preto musí byť neštiepivé a tvrdé. Aby sa
docielila dlhšia ţivotnosť, pletivo gabiónov predstavuje diferencovanú ochranu, pri ktorom
je ochranná zinková vrstva pokrytá špeciálnou PVC vrstvou v hrúbke 0,4 – 0,6 mm.
Výhodou gabiónov je ich technická variabilita, krátka doba realizácie, suchá montáţ
prírodný vzhľad a prirodzené začlenenie do krajiny. Medzi výhody sa uvádza aj ich dlhá
ţivotnosť, ktorá sa odhaduje na 70 – 100 rokov, lenţe všetko závisí od toho, aké kvalitné
pletivo sa pouţije na drôtené koše a akým kamenivom sa naplnia. Keď sa tieto parametre
nedodrţia dôjde k postupnému rozpadu drôtených košov a k vypadávaniu kameniva, ako je
to zobrazené v obrázkoch prílohe danej práce, kde ţivotnosť gabiónov bola len 13-16
rokov. Pri nevhodnej voľbe kamenia dôjde k vyplavovaniu a vyprázdňovaniu drôtených
košov, ako to môţeme vidieť na ďalšom z obrázkov v prílohe z hraničného úseku rieky
Ipeľ. Ich ďalšou nevýhodou sú vysoké realizačné náklady. Z tohto dôvodu sme gabióny
nezaradili do návrhov riešenia, ale uprednostnili sme kamennú pätku s kamennou
nahádzkou, ako je zobrazené na obrázku č. 9.
58
Obr. č. 9: Návrh č. 1- kamenná nahádzka (Ďurišková, 2010)
(Pict. N0 9: Proposal N
0 1- stone heap up)
2. návrh je trochu tvrdší ako návrh č. 1, a to z toho dôvodu, ţe kamennú nahádzku
by nahradili štetovnice, viď. obr. č. 10, výšky 2,5 m a typu Larsen 10370 III n. Ako pri
návrhu č. 1, tak aj pri tomto riešení by sme uvaţovali s kamennými rebrami, ktoré by
zachytávali vodu a zabezpečovali by sústredený odtok z územia vytvorenými otvormi
v štetovnicovej stene. Taktieţ aj zmiernenie a upravenie sklonu na 1:2 by bolo
nevyhnutným krokom, ktorý by sme zavŕšili zatrávnením a výsadbou drevín.
Obr. č. 10: Návrh č. 2- štetovnice (Ďurišková, 2010)
(Pict. N0 10: Proposal N
0 2 - sheet piles)
59
3. návrh spočíva v prenesení koryta do pôvodného stavu, viď. obr. č. 11. To
znamená, do údolnice kde bolo aj pôvodné koryto situované. Koryto, v ktorom tok preteká
práve teraz by sa zasypalo (balvanmi a zeminou), viď. obr. 12, a tým by sa stabilizoval
celý zosuv a moţno by ani neboli potrebné iné opatrenia. Priečny profil novo
vybudovaného koryta by mal v dne šírku 2 m, sklon svahov 1:2 a hĺbku 1,5 m. Budované
by bolo s opevnením svahov z kamennej nahádzky na kamennú pätku 0,60 x 0,50 m.
Svahy nad kamennou nahádzkou budú ohumusované a osiate. Uţ teraz môţeme
konštatovať, ţe koryto sa snaţí prirodzeným spôsobom priblíţiť k pôvodnému smeru
a moţno sa mu to aj za pár rokov podarí, ale zrejme to bude trvať veľmi dlho. Proti prírode
sa nedá bojovať a preto by sme sa s ňou mali len stotoţniť a nasledovať ju.
Obr. č. 11: Návrh č. 3- nové koryto toku v údolnici (Ďurišková, 2010)
(Pict. N0 11: Proposal N
0 3- new stream-bed in thalweg)
Obr. č. 12: Zasypanie a zatrávnenie pôvodného koryta (Ďurišková, 2010)
(Pict. N0 12: Regaling and put on grass weed original trough)
60
4.3.3 Stabilizácia svahu
Posledným krokom by bola stabilizácia svahu. Ako sme uţ viackrát spomenuli,
jedná sa o mladý, aktívny zosuv, situovaný na pomerne strmom území, ktorý má tendenciu
neustále sa zarezávať do svahu, čím dochádza k odtrhávaniu častí svahu. Jednalo by sa
o zmiernenie sklonu, t.j. na sklon 1:2, čím by sme zabránili zosúvaniu a postupnému
odtrhávaniu svahu. Zatrávnením by sme zabezpečili lepšiu stabilizáciu, ktorú by sme
zakončili výsadbou drevín. Jednalo by sa prevaţne o jelšu lepkavú alebo dub letný, či dub
zimný, ktoré sú v danej lokalite najrozšírenejšie, keďţe sa jedná o dubovo-jelšové pásmo.
Keď porovnáme obr. č. 13, kde sa jedná o sklon územia, ktorý sme vygenerovali na
základe vrstevníc na podkladovej mape M 1:10 000, a obr. č. 14, kde je zobrazený tieţ
sklon územia vygenerovaný na základe vrstevníc na podkladovej mape M 1:10 000, ale
spresnený meraním s GPS-1 TOPCON, môţeme vidieť patričný rozdiel. Na základe tejto
skutočnosti sme sa presvedčili o tom, aké je dôleţité poznať jednotlivé body podrobného
merania na to, aby aj nami navrhované opatrenia sa čo najviac pribliţovali k skutočnosti.
Obr. č. 13: Sklon územia (vrstevnice ZMSR 1:10 000) (Ďurišková, 2010)
(Pict. N0 13: Inclination are; contur line 1:10 000 )
61
Obr. č. 14: sklon územia (vrstevnice ZMSR 1:10 000 spresnené s GPS)
(Ďurišková, 2010)
(Pict. N0 14: Inclination are; contur line 1:10 000 improved by GPS)
Obr. č. 15: Zmiernenie sklonu, zatrávnenie a výsadba (Ďurišková, 2010)
(Pict. N0 15: Relaxation inclination, grassing and outplanting)
62
4.4 POSÚDENIE HĽADISKA
4.4.1 Ekonomické
Podľa rozpočtu, ktorý bol spravený pre kaţdý jeden návrh vyplynuli nasledovné
ceny realizácie 1. návrhu (kamenná nahádzka) - 54 431,677 €
2. návrhu ( štetovnice) - 66 385,683 €
3. návrhu ( nové koryto) - 71 992,129€
Ceny boli vyrátané podľa aktuálneho cenníka, ktorý uvádzame ako obr. č. 16, 17 a 18.
Môţeme usúdiť, ţe najlacnejší je návrh č. 1 a to vytvorenie kamennej pätky a kamenej
nahádzky.
Obr. č. 16: Rozpočet s výkazom výmer- návrh č. 1 (Ďurišková, 2010)
(Pict. N0 16: Budget with reort of assessment- proposal number 1)
ROZPOČET S VÝKAZOM VÝMER
Stavba: STARÁ HALIČ - stabilizovanie zosuvu svahu - VAR č.1 - kamenná pätka
Objekt: JKSO:
EČO:
Objednávateľ: Spracoval: Bc. Mária Ďurišková
Zhotoviteľ: Dátum: 9.4.2010
P.Č. KCN Kód položky Popis MJ Množstvo
celkom
Cena jednotk
ová
Cena
celkom
1 2 3 4 5 6 7 8
HSV Práce a dodávky HSV
54 431,677
1 Zemné práce
8 730,679
1 001 111201101
Odstránenie krovín a stromov s koreňom s priemerom
kmeňa do 100 mm, do 1000 m2 m2 450,000 1,232 554,400
2 001 111201401
Spálenie krovín a stromov s priemerom kmeňa do 100
mm na hromadách pre plochu do 100 m2 m2 450,000 0,269 121,050
3 001 121101111 Odstránenie ornice s vodor. premiestn. na hromady, so zložením na vzdialenosť do 100 m a do 100m3 m3 21,600 1,278 27,605
120*0,6*0,3 21,600
4 001 125203101 Výkop melioračného kanála pre poľnohospodárske meliorácie v hornine 3 m3 172,800 3,640 628,992
(3+0,6)/2*0,8*120 172,800
5 001 125703301 Čistenie melioračného kanála hr.napl.vrst.,do 250mm s nesp.dnom m3 92,000 7,680 706,560
63
"dĺžka cestnej priekopy 200m, v profile nános 0,46" 0,46*200 92,000
6 001 127701101 Výkop pod vodou horn.1-4, hr.do 0,5 m,do 1000 m3 m3 172,800 13,264 2 292,019
"profil výkopu 2,16m2, dĺžka 80m" 2,16*80 172,800
7 001 132201101 Výkop ryhy do šírky 600 mm v horn.3 do 100 m3 m3 106,500 18,353 1 954,595
"stabilizačné rebrá, priemerný profil 1,0*0,5m" 1,0*0,5*(10+8+8+15+5+8+10+5) 34,500
"drenáž dl. 120m, profil bez ornice" 1,0*0,6*120 72,000
Súčet 106,500
8 001 132203322
Výkop ryhy pre dreny zberné aj zvodné hĺbky 1, 3-2,0m
horn.3 m 120,000 2,235 268,200
9 001 162301101 Vodorovné premiestnenie výkopku tr.1-4 do 500 m m3 544,100 1,577 858,046
172,8+172,8+106,5+92 544,100
10 001 171201101
Uloženie sypaniny do násypov s rozprestretím sypaniny
vo vrstvách a s hrubým urovnaním nezhutnených m3 544,100 1,010 549,541
11 231 180401212
Založenie trávnika lúčneho výsevom na svahu nad 1:5
do 1:2 m2 216,000 0,398 85,968
12 005 0057211100 Trávové semeno kg 6,674 7,434 49,615
216*1,03*0,03 6,674
13 001 182201101 Svahovanie trvalých svahov v násype m2 216,000 1,249 269,784
14 001 182301121 Rozprestretie ornice na svahu so sklonom nad 1:5, plocha do 500 m2,hr.do 100 mm m2 216,000 1,399 302,184
15 232 184601211 Výsadba sadenice rýchlorastúcej dreviny bez vykopania jamky priemeru 0, 70 m, hĺbky 0,70 m ks 20,000 1,070 21,400
16 026 0265430400 Vŕba - Salix elaeagnos Angustifolia, krík bal, d40 - 60 cm ks 20,000 2,036 40,720
2 Zakladanie
2 137,738
17 002 211521111 Výplň odvodňovacieho rebra alebo trativodu do rýh kamenivom hrubým drveným frakcie 16-125 m3 50,400 30,544 1 539,418
120*0,7*0,6 50,400
18 002 211571111 Výplň odvodňovacieho rebra alebo trativodu do rýh s úpravou povrchu výplne štrkopieskom m3 21,600 27,700 598,320
120*0,3*0,6 21,600
4 Vodorovné konštrukcie
32 774,866
19 321 451561111 Lôžko pod dlažby z kameniva drveného drobného hr.vrstvy do 100 mm m2 30,000 3,594 107,820
"melioračný kanál dl.120m" 0,1*120*(1+0,5+1) 30,000
20 321 457971111
Zriadenie vrstvy z geotextílie s presahom, so sklonom do
1:5, šírky geotextílie do 3 m m2 300,000 0,904 271,200
"melioračný kanál dl.120m" 120*(1+0,5+1) 300,000
21 693 6936651400 Geotextílie netkané polypropylénové Tatratex pp 400 m2 315,000 1,361 428,715
300*1,05 315,000
22 321 462511270 Zahádzka z lomového kameňa bez preštrkovania z terénu, hmotnosti jednotlivých kameňov do 200 kg m3 552,900 40,554 22 422,307
"profil pozdĺžnej pätky 6,48m2, dĺžka 80m" 6,48*80 518,400
"stabilizačné rebrá, priemerný profil 1,0*0,5m"
1,0*0,5*(10+8+8+15+5+8+10+5) 34,500
Súčet 552,900
23 321 462519001 Príplatok za urovnanie viditeľných plôch zahádzky z kameňa, s hmotn.kameňov do 200kg z terénu m2 272,000 4,692 1 276,224
"úprava líca pozdĺžnej pätky v profilie dl.2,9+0,5m, dĺžka 80m" (2,9+0,5)*80 272,000
64
24 321 465921212 Ukladanie dlažby z bet. dosiek a tvárnic na sucho, hmot. do 90kg, hr.dosiek do 150 mm m2 300,000 5,650 1 695,000
25 592 5922763000 Tvárnica -betónová doska obklad. TBM 2-50 50x50x10 ks 1 200,000 5,478 6 573,600
"bet. doska - spotreba 10ks/bm" 120*10 1 200,000
8 Rúrové vedenie
256,387
26 321 862238111 Drenáže a rúrky pre meracie zariadenia z rúrok oceľ. bezšvových hrdlových hr.steny 3, 5 mm, DN 70mm m 1,500 8,239 12,359
27 311 871218113 Ukladanie drenážneho potrubia do pripravenej ryhy z flexibilného PVC priemeru do 65 mm m 120,000 0,512 61,440
28 286 2861121800 Rúrka drenážna z PVC D 65 mm m 120,000 0,620 74,400
29 311 895641112
Zhotovenie drenážneho vyústenia typového z
betónových prefabrikovaných dielcov päťdielne ks 1,000 18,562 18,562
30 311 899661313 Zhotovenie filtračného obalu drenážnych rúrok proti zarastaniu koreňmi DN do 130 zo sklennej tkaniny m 120,000 0,333 39,960
31 693 6936651400 Geotextílie netkané polypropylénové Tatratex pp 400 m2 36,492 1,361 49,666
"omotanie drenážnych rúr" (2*3,14*0,0325+0,1)*120 36,492
99 Presun hmôt HSV
10 532,007
32 321 998332011
Presun hmôt pre úpravy vodných tokov a kanály dĺžky do
7000 m, hrádze ochranné, rybničné a ostatné t 1 359,144 7,749 10 532,007
Celkom
54 431,677
Obr. č. 17: Rozpočet s výkazom výmer- návrh č. 2 (Ďurišková, 2010)
(Pict. N0 17: Budget with reort of assessment- proposal number 2)
ROZPOČET S VÝKAZOM VÝMER
Stavba: STARÁ HALIČ - stabilizovanie zosuvu svahu - VAR č.2 - štetovnice
Objekt: JKSO:
EČO:
Objednávateľ: Spracoval: Bc. Mária Ďurišková
Zhotoviteľ: Dátum: 9.4.2010
P.Č. KCN Kód položky Popis MJ Množstvo celkom
Cena jednotková
Cena celkom
1 2 3 4 5 6 7 8
HSV Práce a dodávky HSV
66 385,683
1 Zemné práce
5 991,626
1 001 111201101 Odstránenie krovín a stromov s koreňom s priemerom kmeňa do 100 mm, do 1000 m2 m2 450,000 1,232 554,400
2 001 111201401 Spálenie krovín a stromov s priemerom kmeňa do 100 mm na hromadách pre plochu do 100 m2 m2 450,000 0,269 121,050
3 001 121101111
Odstránenie ornice s vodor. premiestn. na hromady, so
zložením na vzdialenosť do 100 m a do 100m3 m3 21,600 1,278 27,605
120*0,6*0,3 21,600
4 001 125203101 Výkop melioračného kanála pre poľnohospodárske meliorácie v hornine 3 m3 172,800 3,640 628,992
65
(3+0,6)/2*0,8*120 172,800
5 001 125703301 Čistenie melioračného kanála hr.napl.vrst.,do 250mm s nesp.dnom m3 92,000 7,680 706,560
"dĺžka cestnej priekopy 200m, v profile nános 0,46" 0,46*200 92,000
6 001 132201101 Výkop ryhy do šírky 600 mm v horn.3 do 100 m3 m3 106,500 18,353 1 954,595
"stabilizačné rebrá, priemerný profil 1,0*0,5m"
1,0*0,5*(10+8+8+15+5+8+10+5) 34,500
"drenáž dl. 120m, profil bez ornice" 1,0*0,6*120 72,000
Súčet 106,500
7 001 132203322 Výkop ryhy pre dreny zberné aj zvodné hĺbky 1, 3-2,0m horn.3 m 120,000 2,235 268,200
8 001 162301101 Vodorovné premiestnenie výkopku tr.1-4 do 500 m m3 371,300 1,577 585,540
172,8+106,5+92 371,300
9 001 171201101 Uloženie sypaniny do násypov s rozprestretím sypaniny vo vrstvách a s hrubým urovnaním nezhutnených m3 371,300 1,010 375,013
10 231 180401212 Založenie trávnika lúčneho výsevom na svahu nad 1:5 do 1:2 m2 216,000 0,398 85,968
11 005 0057211100 Trávové semeno kg 6,674 7,434 49,615
216*1,03*0,03 6,674
12 001 182201101 Svahovanie trvalých svahov v násype m2 216,000 1,249 269,784
13 001 182301121
Rozprestretie ornice na svahu so sklonom nad 1:5,
plocha do 500 m2,hr.do 100 mm m2 216,000 1,399 302,184
14 232 184601211 Výsadba sadenice rýchlorastúcej dreviny bez vykopania jamky priemeru 0, 70 m, hĺbky 0,70 m ks 20,000 1,070 21,400
15 026 0265430400 Vŕba - Salix elaeagnos Angustifolia, krík bal, d40 - 60 cm ks 20,000 2,036 40,720
2 Zakladanie
37 514,136
16 002 211521111 Výplň odvodňovacieho rebra alebo trativodu do rýh kamenivom hrubým drveným frakcie 16-125 m3 50,400 30,544 1 539,418
120*0,7*0,6 50,400
17 002 211571111
Výplň odvodňovacieho rebra alebo trativodu do rýh s
úpravou povrchu výplne štrkopieskom m3 21,600 27,700 598,320
120*0,3*0,6 21,600
18 002 233943122 Zhotovenie štetovnicových stien z oceľ. štetovníc, výška steny od 0 do 2,5 m m2 200,000 40,079 8 015,800
"výška štetovnice 2,5m" 80*2,5 200,000
19 134 1344212000 Štetovnice typu Larsen 10370 III n t 24,400
1
121,336 27 360,598
"hmotnosť m2 štetovnice typu II n - 122kg/m2, hrúbka steny 9,5mm " 200*0,122 24,400
4 Vodorovné konštrukcie
17 793,086
20 321 451561111 Lôžko pod dlažby z kameniva drveného drobného hr.vrstvy do 100 mm m2 30,000 3,594 107,820
"melioračný kanál dl.120m" 0,1*120*(1+0,5+1) 30,000
21 321 457971111 Zriadenie vrstvy z geotextílie s presahom, so sklonom do 1:5, šírky geotextílie do 3 m m2 300,000 0,904 271,200
"melioračný kanál dl.120m" 120*(1+0,5+1) 300,000
22 693 6936651400 Geotextílie netkané polypropylénové Tatratex pp 400 m2 315,000 1,361 428,715
300*1,05 315,000
23 321 462511270 Zahádzka z lomového kameňa bez preštrkovania z terénu, hmotnosti jednotlivých kameňov do 200 kg m3 188,100 40,554 7 628,207
66
"prísyp štetovnicových stien" (2,4*1,6/2)*80 153,600
"stabilizačné rebrá, priemerný profil 1,0*0,5m"
1,0*0,5*(10+8+8+15+5+8+10+5) 34,500
Súčet 188,100
24 321 462519001 Príplatok za urovnanie viditeľných plôch zahádzky z kameňa, s hmotn.kameňov do 200kg z terénu m2 232,000 4,692 1 088,544
"úprava líca pozdĺžnej pätky v profilie dl.2,9m, dĺžka 80m" 2,9*80 232,000
25 321 465921212
Ukladanie dlažby z bet. dosiek a tvárnic na sucho, hmot.
do 90kg, hr.dosiek do 150 mm m2 300,000 5,650 1 695,000
26 592 5922763000 Tvárnica -betónová doska obklad. TBM 2-50 50x50x10 ks 1
200,000 5,478 6 573,600
"bet. doska - spotreba 10ks/bm" 120*10 1
200,000
8 Rúrové vedenie
256,387
27 321 862238111 Drenáže a rúrky pre meracie zariadenia z rúrok oceľ. bezšvových hrdlových hr.steny 3, 5 mm, DN 70mm m 1,500 8,239 12,359
28 311 871218113 Ukladanie drenážneho potrubia do pripravenej ryhy z flexibilného PVC priemeru do 65 mm m 120,000 0,512 61,440
29 286 2861121800 Rúrka drenážna z PVC D 65 mm m 120,000 0,620 74,400
30 311 895641112
Zhotovenie drenážneho vyústenia typového z betónových
prefabrikovaných dielcov päťdielne ks 1,000 18,562 18,562
31 311 899661313 Zhotovenie filtračného obalu drenážnych rúrok proti zarastaniu koreňmi DN do 130 zo sklennej tkaniny m 120,000 0,333 39,960
32 693 6936651400 Geotextílie netkané polypropylénové Tatratex pp 400 m2 36,492 1,361 49,666
"omotanie drenážnych rúr" (2*3,14*0,0325+0,1)*120 36,492
99 Presun hmôt HSV
4 830,448
33 321 998332011
Presun hmôt pre úpravy vodných tokov a kanály dĺžky do
7000 m, hrádze ochranné, rybničné a ostatné t 623,364 7,749 4 830,448
Celkom
66 385,683
Obr. č. 18: Rozpočet s výkazom výmer- návrh č. 3 (Ďurišková, 2010)
(Pict. N0 18: Budget with reort of assessment- proposal number 3)
ROZPOČET S VÝKAZOM VÝMER
Stavba: STARÁ HALIČ - stabilizovanie zosuvu svahu - VAR č.3 - odklonenie toku
Objekt: JKSO:
EČO:
Objednávateľ: Spracoval: Bc. Mária Ďurišková
Zhotoviteľ: Dátum: 9.4.2010
P.Č. KCN Kód položky Popis MJ Množstvo celkom
Cena jednotková
Cena celkom
1 2 3 4 5 6 7 8
HSV Práce a dodávky HSV
71 992,129
1 Zemné práce
19 030,170
67
1 001 111201101
Odstránenie krovín a stromov s koreňom s priemerom
kmeňa do 100 mm, do 1000 m2 m2 450,000 1,232 554,400
2 001 111201401
Spálenie krovín a stromov s priemerom kmeňa do 100
mm na hromadách pre plochu do 100 m2 m2 450,000 0,269 121,050
3 001 121101112
Odstránenie ornice s premiestn. na hromady, so
zložením na vzdialenosť do 100 m a do 1000 m3 m3 600,000 1,159 695,400
"nové koryto" 600 600,000
4 001 122101101 Odkopávka a prekopávka nezapažená v horninách 1-2 do 100 m3 m3 480,000 2,453 1 177,440
"odkopávky svahu pre opevnenie toku kameňom" 480 480,000
5 001 124203102 Výkop vodotoku do 3 m horn. 3 1000-10000 m3 m3
2
250,000 2,771 6 234,750
6 001 125703301
Čistenie melioračného kanála hr.napl.vrst.,do 250mm
s nesp.dnom m3 92,000 7,680 706,560
"dĺžka cestnej priekopy 200m, v profile nános 0,46" 0,46*200 92,000
7 001 162301101 Vodorovné premiestnenie výkopku tr.1-4 do 500 m m3
2
342,000 1,576 3 690,992
2250+92
2
342,000
8 001 171201203 Uloženie sypaniny na skládky nad 1000 do 10000 m3 m3 2
342,000 0,681 1 594,902
9 231 180401211 Založenie trávnika lúčneho výsevom v rovine alebo na svahu do 1:5 m2 600,000 0,240 144,000
10 005 0057211100 Trávové semeno kg 18,360 7,434 136,488
11 231 180401212 Založenie trávnika lúčneho výsevom na svahu nad 1:5 do 1:2 m2
1 390,000 0,398 553,220
840+550 1
390,000
12 005 0057211100 Trávové semeno kg 42,951 7,434 319,298
1390*1,03*0,03 42,951
13 001 181301111 Rozprestretie ornice v rovine, plocha nad 500 m2,hr.do 100 m m2 600,000 0,386 231,600
14 001 182101101 Svahovanie trvalých svahov v zárezoch v hornine triedy 1-4 m2 840,000 1,415 1 188,600
15 001 182201101 Svahovanie trvalých svahov v násype m2 550,000 1,249 686,950
16 001 182301131 Rozprestretie ornice na svahu so sklonom nad 1:5, plocha nad 500 m2,hr.do 100 mm m2 840,000 1,110 932,400
17 232 184601211 Výsadba sadenice rýchlorastúcej dreviny bez vykopania jamky priemeru 0, 70 m, hĺbky 0,70 m ks 20,000 1,070 21,400
18 026 0265430400 Vŕba - Salix elaeagnos Angustifolia, krík bal, d40 - 60 cm ks 20,000 2,036 40,720
4 Vodorovné konštrukcie
39 884,550
19 321 462511270 Zahádzka z lomového kameňa bez preštrkovania z terénu, hmotnosti jednotlivých kameňov do 200 kg m3 810,000 40,555 32 849,550
20 321 462519001 Príplatok za urovnanie viditeľných plôch zahádzky z kameňa, s hmotn.kameňov do 200kg z terénu m2
1 500,000 4,690 7 035,000
99 Presun hmôt HSV
13 077,409
21 321 998332011 Presun hmôt pre úpravy vodných tokov a kanály dĺžky do 7000 m, hrádze ochranné, rybničné a ostatné t
1 688,279 7,746 13 077,409
Celkom
71 992,129
68
4.4.1 Ekologické
Za ekologické sa povaţuje to, ţe stabilizácia bude realizovaná pouţitím hlavne
prírodných materiálov a pomocou materiálu, ktorý je k prírode najbliţší. Uţ teraz na
začiatku môţeme povedať, ţe najviac ekologické by bolo, keby sme tok ponechali tak ako
je, aby sa s tým problémom vyrovnala príroda sama. Lenţe tým by sme nesplnili stanovený
cieľ a taktieţ by sme nezabezpečili patričnú ochranu územia. Z návrhov, ktoré sme opísali
v predchádzajúcej kapitole 4.3, by sme mohli povedať, ţe najviac ekologické riešenie by
mohol byť návrh č. 1, čo je stabilizácia pomocou kamennej pätky a kamennej nahádzky.
Pri návrhu č. 2- stabilizácia pomocou štetovníc, by sme sa mali pridŕţať aj skutočnosti, ţe
záujmové územie sa nachádza v extraviláne a ţe sa jedná o malý tok. Čím menší tok, tým
by tam malo byť menej umelých zásahov a opatrení. Pôvodné koryto kedysi tieklo
v údolnici a do súčasného stavu, kde tečie takmer po vrstevnici, bolo umelo privedené
z dôvodu mlynského náhonu. Teraz však uţ neplní túto funkciu. Ďalším hodnotiacim
faktom je to, ţe v minulosti sa ľudia prikláňali k myšlienke meliorácii, čiţe vysušovania
území. Dnešný trend je iný. Dnes sa snaţíme o opak, zadrţať v prírode čo najviac vody.
Zasypaním pôvodného koryta a prenesením ho do údolnice, by sme sa priblíţili
k minulému stavu, čo by aj pre okolité lúky bolo opäť len výhodné z hľadiska občasného
vybreţovania vôd, čím by sme zachovali aj malý hydrologický cyklus vody v prírode,
pretoţe pri záplavách voda zostáva v prírode a má čas vsiaknuť. Tým pádom nedochádza
k zmene hydrologického cyklu z malého na veľký. Práve na základe týchto skutočností, by
sme sa ďalej rozhodovali uţ len medzi návrhom č. 1- kamenná pätka a kamenná nahádzka
a návrhom č. 3- prenesenie koryta a zasypanie pôvodného koryta.
4.4.1 Technické
Pri technickom posúdení hodnotíme hlavne dostupnosť materiálu, manipuláciu, čo
by v tomto prípade znamenalo, ţe toto kritérium by spĺňal návrh č. 1, kde by sa jednalo
o balvany a kamene z okolia. Ďalej je to prístup ťaţkej techniky na dané územie, čo by pri
daných návrhoch bolo na jednej úrovni, to znamená, ţe by nebol problém dostať sa na
územie. Problém sa však vynára pri majetkovoprávnom vysporiadaní, čo by v návrhu č. 3
zohrávalo zrejme rozhodujúcu úlohu, pretoţe nie jeden návrh zlyháva práve na tomto
bode. Z technického hľadiska za najlepší povaţujeme návrh č. 1.
69
5. ZÁVER
Voda ako ţivel, ktorý si hľadá cestu za kaţdých okolností a v kaţdých podmienkach,
je dominantným faktorom aj pri vytváraní riečnej siete a tvarov korýt riek a potokov.
V priebehu času si voda vytvára svoju trasu a hlavne neupravené korytá menia svoje
pôdorysné usporiadanie, ktoré je charakterizované častou zmenou smeru, čiţe vytváraním
zákrut a meandrov. V strednom a hlavne v dolnom toku rieka vytvára ramená, ostrovčeky
a pri zaústení charakteristickú deltu. Pozdĺţny sklon dna v týchto korytách nezostáva bez
zmeny. Je to vyvolané hlavne eróziou, transportom a sedimentáciou zemín a hornín,
v ktorých tok prúdi. Spolupôsobením antropogénneho a prírodného faktora vznikol zosuv
na ľavom brehu Tuhárskeho potoka, ktorý je uţ dlhé roky aktívny. Aj keď sa moţno
v tomto čase zdá byť bezvýznamný, pretoţe nijakým spôsobom priamo neohrozuje obytnú
zónu, obyvateľov, či komunikáciu a poľnohospodárska pôda stráca v danej dobe svoj
pôvodný význam a funkčnosť, je potrebné mu venovať dostatočnú pozornosť. Keďţe sa
jedná o pomerne mladý, recentný a evidentne aktívny zosuv, môţeme predpokladať, ţe
v priebehu nasledujúcich rokov sa bude neustále zarezávať do svahu a pomaly sa
pribliţovať k štátnej ceste. Moţno aţ vtedy si ho niekto všimne a začne sa mu klásť
dostatočná váţnosť na to, aby sa podnikli opatrenia na záchranu krajiny. Je pravda, ţe
sanácia nie je jednoduchá a lacná investícia, ale prvoradá by mala byť záchrana krajiny pri
zachovaní pôvodného krajinného rázu. A mali by sme sa snaţiť o nápravu čím skôr, kým je
ešte v počiatkoch a nenechávať to na chvíle, keď uţ bude neskoro a aj následná sanácia
bude oveľa drahšia, ako by bola teraz.
70
6. ZOZNAM POUŢITEJ LITERATÚRY
1. ANTAL, Jaroslav. 2003. Agrohydrológia. Nitra : SPU, 2003. 168 s. ISBN 80-
8069-141-X.
2. ANTAL, Jaroslav - IGAZ, Dušan. 2008. Aplikovaná agrohydrológia. Nitra : SPU,
2008. 210 s. ISBN 978-80-552-0079-8.
3. ANTAL, Jaroslav, FÍDLER, J. 1989. Poľnohospodárske meliorácie. Bratislava :
Príroda, 1989. 463 s.
4. BEDRNA, Zoltán a kol. 1989. Pôdne režimy. Bratislava : Veda, 1989. 222 s. ISBN
80-224-0028-9.
5. BENETIN, J. a kol. 1987. Odvodňovanie. Bratislava : Príroda, 1987. 574 s. ISBN
064-024-87-04.
6. ČABALOVÁ, Darina – BALIAK, František. 1995. Geológia, Bratislava : STU,
1995. 153 s.
7. ČABALOVÁ, Darina – BALIAK, František - KOEPCKÝ, Miloslav. 2004.
Geológia. Bratislava : STU, 2004. 206 s. ISBN 80-227-2012-7.
8. ČURLÍK, J.- ŠURINA, B. 1998. Príručka terénneho prieskumu a mapovania pôd.
Bratislava : VÚPÚ, 1998. 134 s. ISBN 80-85361-37-4.
9. DÚBRAVA, L.- VAJCÍK, S. 1987. Energetická bilancia turbulentného prúdenia.
Bratislava : VEDA, 1987. 110 s. ISBN 071-022-88-05.
10. FEDA, Jaroslav. 1986. Interakce piloty a základové půdy. Praha : Academie, 1986.
228 s. ISBN 21-044-86.
11. FEKETE, Š. 1972. Úpravy rieky Ipľa v strede záujmov ochrany prírody. Bratislava
: Príroda, 1972. 212 s. ISBN 3049-64-013-72.
12. FIALA, K. a kol. 1999. Záväzné metódy rozborov pôdy. Čiastkový monitorovací
systém – pôdy, Bratislava : VÚPOP, 1999. 142 s. ISBN 80-85361-55-8.
13. FULAJTÁR, Emil – JANSKÁ, Libor. 2001. Vodná erózia pôdy a protierózna
ochrana. Bratislava : VÚPOP, 2001. 305 s. ISBN 80-85361-85-X.
14. HARTON, W. 1980. Prielomové vlny- Operačné pokyny pre používanie programu.
Bratislava : VÚVH, 1980. 186 s.
15. HOLUBOVÁ, K. 1992. Drsnostné a odporové vzťahy v aluviálnych korytách.
Bratislava : Výskumný ústav vodného hospodárstva, 1992. 73 s.
16. HÚSKA, Dušan. 1981. Lesotechnické meliorácie. Nitra : SPU, 1981. 172 s.
71
17. JURČA, Jan a kol. 1986. Biotechnika účelových lesů. Praha: Státní zemědělské
nakladateství, 1986. 368 s. ISBN 07-088-86-04.
18. JURÍK, Ľuboš – MEDOVIČOVÁ, Monika – PALŠOVÁ, Lucia. 2009. Krajinné
inžinierstvo a právo. Nitra : SPU, 2009. 126 s. ISBN 978-80-552-0216-7.
19. JŦVA, Karel – TLAPÁK, Václav. 1978. Odvodňování a úpravy toků, I.-
odvodňování. Brno, 1978. 145 s. ISBN 55-913-78.
20. KABINA, Pavol. 1980. Odvodňovanie pôd II. Nitra : SPU, 1980. 165 s. ISBN 64-
094-80.
21. KABINA, Pavol - HALAJ, Peter. 2006. Návody na cvičenia z odvodňovania pôd.
Nitra : SPU, 2006. 151 s. ISBN 80-8069-667-5.
22. KOBZA, J. 2003. Textúrne diferencované pôdy ako indikátor antropogénnej
záťaže v podmienkach Slovenska. Bratislava : VÚPOP, 2003. 143 s. ISBN 80-
89128-08-4.
23. KOLÁŘ, V. - PATOČKA, C.- BRÉM, J. 1983. Hydraulika. Praha : SNTL, 1983.
205 s.
24. KOLEKTÍV autorov. 2000. Morfogenetický klasifikačný systém pôd Slovenska.
Bratislava : VÚPOP, 2000. 76 s. ISBN 80-85361-70-1.
25. KUKAL, Zdeněk. 1982. Přírodní katastrofy. Brno, 1982. 252 s. ISBN 40-008-82.
26. LINKEŠ, V.–PESTÚN, V.–DŢATKO, M. 1996. Príručka pre používanie máp
BPEJ. Príručka pre bonitáciu poľnohospodárskych pôd. Bratislava : VÚPÚ, 1996.
103 s. ISBN 80-85361-19-1.
27. MACURA, Viliam – SZOLGAY, Ján – KOHNOVÁ, Silvia. 2002. Úpravy tokov.
Bratislava: STU, 2002. 267 s. ISBN 85-225-2002.
28. MALGOT, Jozef – KOPECKÝ, Miroslav. 2003. Inžinierska geológia
a hydrogeológia. Bratislava : STU, 2003. 215 s. ISBN 80-227-1912-9.
29. MÄSIAR, E.- KAMENSKÝ, J. 1989. Hydraulika pre stavebných inžinierov II.
Bratislava : ALFA, 1989. 309 s. ISBN 80-05-00085-1.
30. MIKLÓS, László - IZAKOVIČOVÁ, Zita a kol. 2006. Atlas reprezentatívnych
geoekosystémov Slovenska. B. Štiavnica : Slovenská akadémia vied, MŢP, MŠ,
2006. 123 s. ISBN 80-969272-4-8.
31. MIKLÓS, László a kol. 2002. Atlas krajiny Slovenskej republiky. Bratislava :
Ministerstvo ţivotného prostredia, 2002. 342 s. ISBN 80-88833-27-2.
72
32. NARIADENIE vlády Slovenskej republiky č. 296/2005 Z. z., ktorým sa
ustanovujú poţiadavky na kvalitu a kvalitatívne ciele povrchových vôd a limitné
hodnoty ukazovateľov znečistenia odpadových a osobitných vôd.
33. NEMČOK, Arnold. 1982. Zosuvy v Slovenských Karpatoch. Bratislava : VEDA,
1982. 319 s. ISBN 71-043-82.
34. PADO, Rudolf. 2006. Obnova a údrţba brehových porastov. In electronic
document : Toky nie sú stoky. [online, cit. 2008-03-25]. Dostupné na internete :
<http://www.biospotrebitel.sk/clanok/1046-obnova-a-udrzba-brehovych-porastov-
v-obciach-toky-nie-su-stoky-69.htm>.
35. PATOČKA, C.- MACURA, L. a kol. 1989. Úpravy toků. Praha : SNTL, 1989.
397 s. ISBN 80-03-00203-6.
36. PAŠEK, Jaroslav- KOŠŤÁK, Blahoslav. 1977. Svahové pohyby blokového typu.
Rozpravy Československé akademie věd, Řada matematických a přírodných věd.
Praha : Academia, 1977. 58 s.
37. RAPLÍK, M.- SZOLGAY, J. 1987. Kvantitatívna hydromorfológia. Bratislava :
SVŠT, 1987. 257 s.
38. SLOBODNÍKOVÁ, 1966. Odvodnenie pozemkov ŠM Stará Halič : technická
správa. Lučenec : ŠÚTV, 1966.
39. STANČÍK, A. 1974. Určovanie stability koryta pomocou samočinných počítačov.
Bratislava : Výskumný ústav vodného hospodárstva, 1974. 102 s. ISBN 71-061-
745.
40. ŠAJGALÍK, J. 1985. Geológia a hydrológia. Bratislava : STU, Stavebná fakulta,
1985. 128 s.
41. ŠÍBL, J. a kol. 2002. Revitalizácia vodných tokov, Nitra : SPU, 2002. 240 s. ISBBN
80-8069-024-3.
42. ŠKOPEK, Václav – NOVÁK, Ladislav. 1977. Hradenie bystrín a strží. Praha,
1977. 88 s. ISBN 05-32-5.
43. TURČEK, Peter – SLÁVIK, Ivan. 2002. Zakladanie stavieb. Bratislava : STU,
2002. 281 s. ISBN 80-227-1699-5.
44. VALTÝNI, J. 1974. Vegetačné úpravy tokov. Bratislava : Príroda, 1974. 174 s.
ISBN 64-004-74-04.
45. VÁLEK, Z. 1982. Lesní dřeviny jako vodohospodářský a protieózní činitel. Praha :
Státní zemědělské nakladatlství, 1982. 203 s. ISBN 07-034-77-04.
73
46. VEVERKA. 1966. Odvodnenie pozemkov ŠM Stará Halič : investičná úloha.
Lučenec : ŠÚTV, 1966.
47. ZACHAR, Dušan a kol. 1984. Lesnícke meliorácie. Bratislava : Príroda, 1984. 485
s. ISBN 64-013-84.
48. ZACHAR, Dušan. 1960. Erózia pôdy. Bratislava : SAV, 1960. 307 s.
49. ZAUJEC, Anton - CHLPÍK, Juraj – NÁDAŠSKÝ, Ján a kol. 2009. Pedológia
a základy geológie. Nitra : SPU, 2009. 399 s. ISBN 978-80-552-0207-5.
50. ZÁRUBA , Quido - MENCL, Vojtěch. 1987. Sesuvy a zabezečování svahů. Praha :
Academia, 1987. 338 s. ISBN 21-033-87.
51. ZÁKON č. 313/1999 Z. z. o geologických prácach (Geologický zákon).
52. ZÁKON č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení
neskorších predpisov a zákona č. 218/2007 Z. z.
53. ZÁKON č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č.
372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (Vodný zákon).
54. ZÁKON č. 7/2010 Z.z. . o ochrane pred povodňami.
55. ZÁKON č. 17/1992 Zb. o ţivotnom prostredí v znení zmeny 332/2007 Z. z.
56. http://www.sazp.sk/slovak/periodistika/sprava/rio10/sk_html/poda/erozia/Image
175.gif [online, cit. 2007-11-06].
57. http://sk.wikipedia.org/wiki/Tuh%C3%A1rsky_potok [online, cit. 2008-03-25], čas
poslednej úpravy tejto stránky je 22:46, 3.2.2008.
74
7. PRÍLOHY
75
Zoznam súradníc určených/zameraných/ bodov :
č. b. Y X Z
000000000001 389943.803 1270890.002 256.97
000000000002 389942.890 1270888.031 257.22
000000000003 389942.826 1270883.441 257.76
000000000004 389943.861 1270881.436 257.89
000000000005 389941.083 1270876.984 258.86
000000000006 389937.573 1270873.704 260.19
000000000007 389936.950 1270864.217 262.18
000000000008 389940.466 1270853.603 263.70
000000000009 389947.621 1270839.489 264.88
000000000010 389957.349 1270829.207 265.53
000000000011 389963.419 1270826.340 265.30
000000000012 389968.722 1270825.352 264.91
000000000013 389975.674 1270819.904 265.32
000000000014 389981.507 1270818.731 265.20
000000000015 389984.265 1270821.330 264.58
000000000016 389988.191 1270821.170 264.35
000000000017 389993.339 1270818.667 264.35
000000000018 389985.108 1270808.343 266.41
000000000019 389978.346 1270797.388 268.21
000000000020 389969.668 1270787.998 269.80
000000000021 389958.742 1270779.368 271.44
000000000022 389948.789 1270787.762 270.94
000000000023 389955.134 1270796.522 269.65
000000000024 389961.331 1270806.202 268.26
000000000025 389951.413 1270813.968 268.04
000000000026 389942.749 1270805.013 269.36
000000000027 389934.960 1270798.530 270.39
000000000028 389925.655 1270805.118 270.24
000000000029 389933.200 1270813.673 269.03
000000000030 389941.538 1270822.757 267.65
000000000031 389932.257 1270830.731 267.32
000000000032 389923.860 1270823.253 268.78
000000000033 389916.627 1270816.019 269.93
000000000034 389917.120 1270814.339 270.07
000000000035 389908.242 1270825.454 269.73
000000000036 389915.283 1270832.607 268.54
000000000037 389921.732 1270839.297 267.37
000000000038 389928.834 1270846.409 265.92
000000000039 389920.515 1270853.953 266.09
000000000040 389912.923 1270843.767 267.80
000000000041 389904.066 1270831.760 269.50
000000000042 389895.326 1270839.328 269.59
000000000043 389902.320 1270847.632 268.33
000000000044 389909.418 1270855.586 267.07
000000000045 389916.456 1270863.012 265.20
000000000046 389926.007 1270855.792 265.13
000000000047 389921.278 1270871.141 263.15
000000000048 389927.142 1270877.176 261.15
000000000049 389933.695 1270883.778 258.96
000000000050 389938.746 1270888.694 257.50
000000000051 389940.102 1270871.583 259.44
000000000052 389941.078 1270867.509 259.07
000000000053 389943.498 1270862.082 258.95
76
000000000054 389948.177 1270854.557 258.89
000000000055 389954.635 1270843.077 260.68
000000000056 389961.877 1270835.517 261.04
000000000057 389968.438 1270831.662 260.70
000000000058 389972.818 1270829.604 261.23
000000000059 389976.455 1270825.173 262.73
000000000060 389982.818 1270824.144 262.77
000000000061 389977.387 1270831.310 259.27
000000000062 389981.720 1270833.708 258.84
000000000063 389970.567 1270835.567 258.88
000000000064 389966.763 1270840.346 257.89
000000000065 389963.436 1270842.518 257.65
000000000066 389960.259 1270845.892 257.86
000000000067 389956.034 1270847.605 258.31
000000000068 389953.122 1270855.396 257.54
000000000069 389948.685 1270861.244 256.98
000000000070 389949.903 1270869.131 256.20
000000000071 389947.611 1270875.146 256.45
000000000072 389945.924 1270880.454 256.29
000000000073 389948.436 1270879.756 256.95
000000000074 389948.435 1270875.636 255.91
000000000075 389949.142 1270870.922 256.28
000000000076 389954.613 1270868.763 255.64
000000000077 389960.168 1270872.161 255.99
000000000078 389954.110 1270878.673 254.45
000000000079 389952.476 1270880.987 255.21
000000000080 389967.505 1270868.720 254.67
000000000081 389978.055 1270859.049 255.50
000000000082 389977.755 1270853.848 255.89
000000000083 389987.641 1270855.170 254.58
000000000084 389974.525 1270866.127 252.88
000000000085 389879.703 1270794.166 274.39
000000000086 389902.555 1270774.595 274.83
000000000087 389886.531 1270756.606 277.35
000000000088 389858.350 1270774.352 277.32
000000000089 389830.099 1270740.837 280.25
000000000090 389829.426 1270739.760 280.06
000000000091 389828.740 1270738.606 280.56
000000000092 389824.797 1270733.764 280.54
000000000093 389846.060 1270720.225 280.87
000000000094 389848.773 1270725.902 280.79
000000000095 389849.319 1270726.598 280.38
000000000096 389849.679 1270727.316 280.44
000000000097 389836.388 1270738.191 280.39
000000000098 389821.283 1270734.668 280.06
000000000099 389820.070 1270733.333 281.03
000000000100 389844.127 1270717.736 281.33
000000000101 389845.621 1270718.857 280.42
77
Tabuľa intenzívnych návrhových daţďov pre lokalitu Lučenec s vyznačením 15 minútovej
zráţky s periodicitou 1,0:
periodicita Trvanie zráţkových oddielov v minútach
5 10 15 20 30 40 50 60 90 120 180
5,0 a
b
c
4,4
0,89
148
5,8
0,58
97
6,8
0,45
75
7,4
0,37
62
8,3
0,28
46
8,9
0,22
37
9,1
0,18
30
9,4
0,16
26
9,8
0,11
18
10,5
0,09
15
11,4
0,06
11
2,0 a
b
c
5,9
1,19
198
8,2
0,82
136
9,5
0,64
106
10,5
0,52
87
11,8
0,39
65
12,6
0,31
52
13,1
0,26
44
13,6
0,23
38
14,2
0,16
26
14,8
0,12
21
15,8
0,09
15
1,0 a
b
c
7,5
1,49
249
10,2
1,02
170
12,0
0,80
133
13,2
0,66
110
14,8
0,49
82
15,8
0,40
66
16,4
0,33
55
17,0
0,28
47
17,9
0,20
33
18,4
0,15
26
19,0
0,11
18
0,5 a
b
c
8,6
1,72
286
12,0
1,20
200
14,2
0,95
158
15,8
0,79
132
17,8
0,59
99
19,0
0,47
79
19,5
0,39
65
20,2
0,34
56
21,6
0,24
40
22,1
0,18
31
22,4
0,12
21
0,2 a
b
c
9,5
1,90
316
14,0
1,40
234
16,9
1,13
188
18,8
0,94
157
21,2
0,71
118
22,6
0,56
94
23,5
0,40
68
24,3
0,40
68
25,5
0,28
47
26,6
0,22
37
27,3
0,15
25
0,1 a
b
c
10,4
2,09
348
15,7
1,57
261
18,9
1,26
210
21,0
1,05
175
23,4
0,78
130
24,7
0,62
103
25,8
0,52
86
26,5
0,44
74
27,8
0,31
52
28,9
0,24
40
29,8
0,17
28
0,05 a
b
c
11,2
2,24
374
16,9
1,69
282
20,2
1,34
224
22,4
1,12
187
25,6
0,85
142
27,6
0,69
115
28,8
0,58
96
30,0
0,50
83
31,3
0,35
58
32,4
0,27
45
32,9
0,18
31
0,033 a
b
c
11,2
2,34
390
17,9
1,79
298
21,3
1,42
237
23,6
1,18
197
27,0
0,90
150
29,3
0,73
122
30,7
0,61
102
32,0
0,53
89
33,7
0,37
62
34,6
0,29
48
35,2
0,20
33
0,02 a
b
c
12,3
2,46
410
18,6
1,86
310
22,3
1,49
248
25,0
1,25
208
28,4
0,95
158
30,7
0,77
128
32,4
0,65
108
33,5
0,56
93
36,2
0,40
67
37,4
0,31
52
38,9
0,22
36
78
Zosuv ľavostranného brehu Tuhárskeho potoka pri Starej Haliči v rokoch 1994 - 2010
r. 1994
(Ďuriška, 1994) (Ďuriška, 1994)
r.2003 r. 2007
(Ďurišková, 2007)
(Ďuriška, 2003)
79
r. 2008
(Ďurišková, 2008)
(Ďurišková, 2008)
(Ďurišková, 2008)
80
r. 2009
(Ďurišková, 2009)
(Ďurišková, 2009)
81
r. 2010 – koryto toku pri zvýšenom stave vody
(Ďurišková, 2010)
(Ďurišková, 2010)
82
r. 2010 – postupná stabilizácia zosuvu vytvorením lavíc a drevinami
(Ďurišková, 2010)
(Ďurišková, 2010)
83
r. 2010 – pôdny profil zosuvného územia
(Ďurišková, 2010)
(Ďurišková, 2010)
84
Päta svahu
(Ďurišková, 2010)
Zreteľne viditeľná šmyková plocha na dne koryta
(Ďurišková, 2010)
85
r. 2010 - Mlyn v intraviláne dediny
(Ďurišková, 2010)
Mlynský náhon- staré koryto v extraviláne dediny
(Ďurišková, 2010)
86
Rozbahnená plytká cestná priekopa
(Ďurišková, 2010)
Neudrţiavaná priekopa pri ceste
(Ďurišková, 2010)
87
VN Málinec: Prehrádzka na zachytávanie splavenín na prítoku do VN
Obr. 1, 2: Po ukončení výstavby v roku 1993
Obr. 3: Stav v roku 2006
Obr. č. 1
(Ďuriška, 1993)
Obr. č. 2
(Ďuriška, 1993)
88
Obr. č. 3
(Ďuriška, 2006)
89
VN Málinec: Meracie zariadenie na prítoku
Obr. 1: Po ukončení výstavby v roku 1993
Obr. 2, 3: Stav v roku 2006
Obr. č. 1
(Ďuriška, 1993)
Obr. č. 2, 3
(Ďuriška, 2006)
90
Hraničný úsek Ipľa: Výstavba priečneho prahu maďarským správcom v r. 2009
(Ďuriška, 2009)
(Ďuriška, 2009)
91
92
93