the industrial heritage of the dynamitka

8/20/2019 The Industrial Heritage of the Dynamitka

1/15

Architektúra& urbanizmus

aurbanizmu

Architektúra& urbaniz

aurbaniz mu

Informácie pre autorov

http://www.sav.sk/index.ph-p?lang=sk&charset=&doc=journal&journal_no=4

Instructions forauthors

Wien

€ €


2/15

Architektúra & urbanizmusasopis pre teóriu architektúrya urbanizmu

J ournal of architectural andtown-planning theoryRONÍK / Volume XLVIII, 2014ÍSLO / Number 3 – 4

EDITORIÁL EDITORIAL

J AN ZIKMUND

VIBRACE V MEZIASENkolik poznámek k souasné situaci poválené prmyslové architekturyv eské republiceVIBRATIONS IN THE INTERLUDEA few notes on the current situation of post-war industrial architecture in theCzech republic

SONJ A IFKO

INDUSTRIAL ARCHITECTURAL HERITAGE – RE-EVALUATING RESEARCHPARAMETERS FOR MORE AUTHENTIC PRESERVATION APPROACHESPRIEMYSELNÉ ARCHITEKTONICKÉ DEDISTVO – PREHODNOTENIE

118

120

136


3/15

Architektúra & urbanizmusasopis pre teóriu architektúrya urbanizmu

J ournal of architectural andtown-planning theoryRONÍK / Volume XLVIII, 2014ÍSLO / Number 3 – 4

NINA BARTOŠOVÁ

PRIEMYSELNÉ DEDISTVO DYNAMITKY VERZUSTRADINÁ PAMIATKOVÁOCHRANA

THE INDUSTRIAL HERITAGE OF THE DYNAMITKA WORKS VERSUS TRADITIONAL HERITAGE CONSERVATIONUpdate of the theoretical basis

VERONIKA KAPIŠINSKÁ, DENIS HABERLAND

TECHNICKÉ DIELA V AREÁLI SANATÓRIA NA LIEBU TBC VO VYŠNÝCHHÁGOCH TECHNICAL OBJECTS IN THE COMPLEX OF THE TBC SANATORIUM INVYŠNÉ HÁGY

KATARÍNA HABERLANDOVÁ

OD TECHNICKEJ KRÁSY K ESTETIKE MODERNY A SPÄ: nerealizované 1900 – 1939FROM TECHNICAL BEAUTY TO THE MODERN AESTHETIC AND BACK:unrealised industrial buildings of J osef Marek in the context of modernarchitectural development 1900 – 1939

LUBOMÍR ZEMAN, MARTIN POSPÍŠIL

V KARLOVÝCH VARECHSPA TECHNOLOGY WITH STEEL – CAST-IRON STRUCTURES IN KARLOVYVARY

FÓRUM / FORUM

RECENZIE / BOOK REVIEWS

21

23

25

27

2829


4/15

EDITORIÁL

Recently, architectural discussion in Slovakiahas been stirred by the dramatic wave of de-molition of industrial heritage from the previouscentury. One after the other, the entrance buil- grain mills in Nitra, and even the disused threadworks and the Stein brewery in Bratislava havefallen to the wrecking ball. Yet the views of theprofessional community in this area, though, arefar from unified. Indeed, quite the opposite: theseinterventions in former industrial complexes havealmost completely polarised the professionalcommunity. These ambiguous attitudes stem notonly from the absence of a deeper knowledgeand evaluation of the heritage values of this ar-chitecture, but also the lack of clarity in strategiesfor its potential protection and renovation.

Although views on the architectural heritage ofthe industrial era have been in continuous evolu-tion since the formation of the field of industrialarchaeology in the 1950s, unambiguous answers

on why and how to conserve this heritage havenot yet permeated into general public aware-ness. Industrial heritage conservation remainsa field that seemingly concerns only a limitedgroup of experts, supported by individuals with apersonal connection to the industrial production–mostly former employees of the works, or specificenthusiasts.

Despite the growing interest in industrial heri-tage, the conservation of which is promoted bythe International Committee for Conservationof Industrial Heritage (TICCIH) along with otherorganisations and heritage institutions, it wo-uld seem that little agreement exists as to whatcommon benefit is provided through the protec-tion of these buildings. Not even the evidence ofdozens of conversions that have brought fadingstructures back to full life again reveal with clari- successful completion.

V ostatnom kusiu na Slovensku dramatické búrania priemy-selného dedistva 20. s toroia. J edna za druhou as býva- né. Práve naopak, tieto zásahy do bý- ie hlbšieho poznania

Názory na architektonické dedistvo industri- desiatych rokoch 20. storoia né odpovedena to, preo a ako toto dedistvo chráni všakdo širšieho povedomia spolonosti stále nepre-nikli. Ochrana priemyselných pamiatok ostáva

na

Medzinárodný výbor pre obnovu industriálnehodedistva (TICCIH) spolu s mi a pamiatkovými inštitúciami, akoby nebolo ne cie u.

Súasná celospoloenská situácia charakteri- ad-

The current global situation, characterizedby economic and ecological crises that can beconsidered a direct consequence of the ruthlesspursuit of individual interests, mass productionand consumption over the last century, offers aa good occasion to reflect on the essence andmeaning of industrial heritage. Such a reflectionbecomes even more urgent when observing thata number of monuments are balancing on thebrink of extinction and right now is probably thefinal chance to make an effort to save them.

The immediate need to revaluate the approachto industrial heritage is equally emphasized bycontributors of the publication Industrial HeritageRe-Tooled (DOUET, ed., 2012), issued by TICCIH.At the same time it becomes clear that it is ne-cessary to return to the very theoretical roots ofheritage conservation, as the gap between thegeneral interests of society and the interestsof conservationists continues to grow. The re-nowned British industrial heritage and resto-

ration expert Sir Neil Cossons points out in hisessay Why Preserve the Industrial Heritage, that“carefully honed mores mean little to the outsideworld” /1/.

to provide an overview of the investigation andprotection of industrial heritage in the variousstates of central Europe. Overall evaluationsof industrial heritage in Slovakia, Hungary andthe Czech Republic are supplemented by casestudies from Germany and Slovakia. While theGerman example represents one of Europe’smost demanding realisations in convertingopen-pit coal mines into a natural landscape,the Slovak contributions are taken from the areaof basic research and reflect the current state ofscholarly efforts in this field.

Nina Bartošová, Henrieta Morav

as 20. storoia, zamyslie sa nad pod-statou a zmyslom priemyselných pamiatok. Také urobi nieo pre ich záchranu.

Aktuálnos v publikácii IndustrialHeritageRe-tooled (DOUET,ed., 2012), ktorú vydal výbor TICCIH. Súasne sa k teoretickým medzi všeobecnými spolo ne „starostlivo zdo-kona ované konvencie nachádzajú vo vonkajšomsvete pramalý ohlas“ /1/.

Aktuálne asopisu prináša poh ad

na situáciu vo výskume a ochrane priemysel-ného dedi Celostné hodnotenie priemyselného dedistvav Slovinsku, Ma arsku a v p Zatia chových uho

Nina Bartošová, Henrieta Morav

EDITORIAL

1COSSONS, Neil: Why preserve the industrial heri-

tage? In: DOUET, J ames. Industrial Heritage Re-tooled. The TICCIH guide to Industrial Heritage Conservation.Lancaster: Carnegie Publishing 2012, s. 12.

POZNÁMKA NOTE


5/15

Ing. arch.NINA BARTOŠ

a obnovy pamFakulta architeNámestie slobo812 45 Bratisla

PRIEMYSELNÉ DEDISTVO DYNAMITKY VERZUS TRADINÁPAMIATKOVÁ OCHRANA

THE INDUSTRIAL HERITAGE OF THE DYNAMITKA WORKSVERSUS TRADITIONAL HERITAGE CONSERVATIONUpdate the theoretical basis

Nina Bar

Conservation of industrial heritage is oftenconfronted with issues which it is seeminglyunable to solve in practice. In Bratislava, thepremises of Istrochem – the former ‘Dynamitka’dynamite factory – clearly highlight this situ-ation. Due to the contrast between its currentstate and its attributed historical importance, thecomplex represents a good example for examin-ing not only the tools of the current conservationprofession, but also the adequacy of its existingtheoretical background. An explanation for thegreater importance of focusing on such a prob - of restoration/re-use that leads to conservationof a specific industrial building or site, is that anegative example encourages the effort to un-derstand the deeper context from which theseproblems arise.

The issues of industrial heritage conserva-tion are often simplified and reduced to twoextremes: either through a positive example –the re-use of a specific industrial monument, inwhich attention is focused on the visual appealof industrial architecture, or negatively as a con-flict of interests among different stakeholders,whether owners, investors or preservationists.Questions of a deeper context regarding theimportance and possibilities of industrial herit-age conservation, or the immediate factors thataffect its sustainability, remain hidden. Partially,this situation has emerged because the primaryexamples of successful conversions in Slovakiaare small-scale works initiated by consciousindividuals, and hence are not the results ofsystematic planning. In consequence, sufficientexperience is lacking for replication and appli-cation in more complex situations. The seriesof unfortunate cases o f demolition of industrialheritage that have occurred in Bratislava in re-cent years are the reason why it is especiallyimportant to uncover the roots of the problem,

even if, in absolute terms, there are now manyfewer industrial monuments left to protect. Thefollowing paper aims to point out that the is-sue is not simply the conservation and re-useof specific monuments – in this case the Dyna-mitka works – but the formulation of a theme that

enables to think on a more general level aboutthe importance for society at large of the builttraces left by specific historic eras.

Dynamitka, a factory established in 1873 bythe famous Swedish inventor Alfred Nobel, hasundergone significant transformation since its including two world wars. Both the political andthe economic changes highly influenced thefactory’s production program, and as a conse-quence increased the diversity of the physicalstructures on the site. What was once a clearlyoutlined spatial plan became transformed intoan illegible area, where the selected structuresof different time periods are difficult to identify.Within the production site, there are no vestiges elements related to dynamite production – sepa-rate structures surrounded with typical blast wallsystems – date back merely to World War II. Atpresent, the dynamite works form a closed areasituated within the premises, now fully plantedwith trees. Similar structures have been con-verted into open-air museums in the former dy-namite factories in Avigliana and Paulilles.

At the same time, there are a small numberof architectural structures that are worth pres-ervation, such as the two identical water tow-ers from 1916. One of them has been alreadyrestored and converted into the office spaceof the architectural firm BKPŠ, while the otherremains in the ownership of the current ownerof the site (Is trochem, Duslo, a.s.) Although thetowers are not unique from an architectural pointof view – using very typical construction meth-ods of that time – they have become a landmarkof the area. Their iconic quality was used evenin the past, such as the towers’ appearanceseveral times on the cover of the factory’s maga-zine Závod in the 1940’s. Other buildings worthmentioning are situated in the area of the former

sugar refinery built on the premises in 1924, asa way to mitigate the financial losses followingthe political decision from 1920 to discontinuethe dynamite production. Although it operated one of the impressive industrial monuments of

cukrovaru Dynamitky z roku 1924, asný stav

Storage house of formerSugar factory from 1924, later

Vistra factory, current state

FotoPhoto:Nina Bartošová, 2012


6/15

NINA BARTOŠOVÁ Priemyselné dedistvo Dynamitkyverzus tradiná pamiatková ochrana The industrial heritage ofthe Dynamitka works versus traditional heritage conservation

the site, as it was later converted into a factoryfor the synthetic fibre Vistra. The first of the twobuildings is the former sugar warehouse and thesecond, replacing the old boiler house of thesugar factory – is an electric plant built for Vistrain 1942,when Dynamitka belonged to the notori-ous German concern I. G. Farben. Similarly tothe sugar warehouse and many other buildingson the site, it was built by the important Vienneseconstruction company Pittel and Brausewetter.

The most obvious problem blocking theprotection of the most important buildings ofDynamitka is the lack of any interest from theowner in preserving the historical heritage of thefactory. As a result, it is not possible to verifythe structural soundness of the buildings, orto obtain information about possible chemicalcontamination which is necessary for makinga decision for their appropriate usage. Still, itis important to note that there are also otheraspects that have a great influence on heritagepreservation, particularly public interest. Av-igliana and Paulilles – the two previously men-tioned former Nobel dynamite factories – werepreserved and converted into museums mainlythanks to pressure from the public, as industrybecame an inseparable part of local identity – anaspect that is hardly present in Bratislava to acomparable extent.

The situation occurring in Dynamitka reflectsa series of problems on various levels, one ofwhich is institutional. While, for instance, GreatBritain is often given as an example in the con-text of preservation of industrial monuments,the greatest inspiration can be found in theprocesses that were initiated to support theprotection, rather than in the implementationof a certain legal s tatus in individual cases. It iscrucial to mention that the creation of protectedareas went hand in hand with development small scale – the means of shared financing andpublic participation, as for example in the case

of the organisation Civic Trust.Although the interest in industrial monumentsin Slovakia dates back to the 1950s, i.e. to thesame time when the field of industrial archaeol-ogy began to develop in Great Britain, the firstmapping took part much later, in the 1970’s. The

the Getty Conservation Institute in Los Angeles Values of Heritage (1998 – 2005), according towhich conservation is seen as a long-term plan-ning process, which involves not only architects,planners, historians but also anthropologists,geographers, sociologists, economists andother experts, together with the owners and thepublic.

Therefore the conservation process reflectsa whole range of values, not exclusively thesense of understanding by a selected group ofexperts, in this case, preservationists. Accord-ing to one expert from GCI, Randall Mason, thecurrent predominant approach, rooted in tradi-tional conservation (fabric-centered preserva-tion), and recognizable also in Slovakia – has tobe balanced with a more sustainable approachof value-centered preservation based on a lessstandard range of values, including economic

institution designated for monument protectionis the Monuments Board of the Slovak Repub- one-person assignment, and there is no publicbody that could serve as a platform for its re-search – in contrast, say, to the present Czechsituation with the Research Centre for IndustrialHeritage (VCPD), operating within the Faculty ofArchitecture of the Czech Technical Universityin Prague. VCPD works in partnership with theCzech National Heritage Institute and there-fore increases the chance to protect selectedmonuments.

Conservation professionals find the problemmainly to lie in the approach to urban planningthat does not incorporate a need to deal withindustrial heritage, and the overall stance ofthe state administration. In case a listing of aspecific building or site is not possible, protec-tion can be obtained also through conservationzones and reservation, however in many casesthe industrial sites are built outside these ar-eas, as it is the case of Dynamitka. In order toimprove the situation, it is extremely importantnot only to improve general awareness and topromote cooperation between different expertinstitutions (for example the Slovak Academy ofSciences, the Faculty of Architecture at the Slo-vak Technical University, and the MonumentsBoard), but also to include specific educationat universities, to ensure the training of profes-sionals able to address the issues of industrialheritage conservation.

The institutional level is not the only onethat needs to be addressed when looking for asolution to the situation of industrial heritage.Countries that report greater success in itsprotection have already made a shift in their ap-proach to heritage even on the theoretical level.For example, in the case of England reflectedin the Conservation Principles for the Sustain-able Management of the Historic Environment(English Heritage, 2008), it is stated that for the

understanding of the place it is also importantto consider “who values the place, and why theydo so” and “how those values relate to its fab-ric”. This trend is starting to be recognizable aswell in many other countries, thanks to a similarmodel of conservation as the one developed by

ones. This idea, however, is not new, as evensuch a classic figure of heritage conservationas Alois R iegl himself refused to base conserva-tion entirely on the limited intellectual, historic oraesthetic value of the monuments.

Protection of industrial heritage is a complexprocess in which it is unrealistic to expect quicksolutions. As shown in the case of Dynamitka,without the involvement of experts from differenttypes of disciplines than merely those that arecurrently involved, we are unable to find an ap-propriate answer to the question, not only howto conserve, but also for whom and why it is nec-essary. Success ful conservation need to reflectthe legitimacy of every stakeholder involved inpreferring their own set of values, and thus thenecessity that the field of heritage conservationmakes their statements and reasoning easier tounderstand, to increase the chance of conserva-tion being successful.

ÚVODOchrana priemyselných pamiatok /1/

asto na problémy, s ktorými si v praxi nevie /2/ – v Bratislave na túto situáciu zrete asného stavu a historického a- nú nielen nad asná pamiatkarská prax sa na taký problematický areál a neuprednostni i areálu porozumie hlbšiemu kontextu, z ktorého tieto

Hoci sa priemyselným pamiatkam posled-

asto nahrá-

investorov, alebo pamiatkarov. Hlbšie súvislosti triálneho dedistva i faktorov, ktoré ovplyv nos iastone sa ve tematického plánovania. Tým inom nedošlo pri a finanne náro zladi astnených strán.

Nako ko ochranu priemyselných pamiatok séria neúspechov /3/ a uvedený trend napokra sa odhali iny, ktoré k danému stavu vedú. V súasnostisme svedkami búrania pivovaru Stein /4/ a po-

konštrukciou navrhnutou nemeckým architektomHeinrichom Ziegerom (1873 – 1943) /5/ vyhlásenie za kultúrnu pamiatku minister kultúry

217216XLVIII,2014, 3– 4


7/15


roviny. Cie i cestu, ktorou nazeranie na pamiatkové hodnoty.

HISTORICKÝ KONTEXT ZÁSTAVBY

BÝVALEJ DYNAMITKY

asti NovéMesto, býva opisovaná predovšetkým z histo-rického poh adu, ktorý sa zameriava, všeobecnú históriu podniku (V. Obuchová),historicko-politické aspekty (R. Holec), alebo /7/ 1873, ke 19. storo ele histórie priemyselne dynamitu Alfred lonosti Alfred Nobel & Co /8/ existencie prešlo územie výraznými zmenami, charakteru zástavby/9/

ahko od výrobný tok – veduta továrne z konca 19. storoia – sa postu-pom asu zmenil na né územie,

omu okrem zmien výrobného programu mohlaprispie nos šie morfologické limity.

asti závodu limitovala ahy, o pri inýchdynamitkách v Európe (v Krümmeli, Zámkoch– dnes mestská as Praha 8, Ardeer, Paulilles, brehu riek, mora poh uritú neekonomic-kos nému chátraniu. Tuvšak treba poveda udalosti. Pre továre

v roku 2013 zrušil /6/ a k otázke, v kontextehlavného mesta – sa touto témou zaobera .

odpove , chceme tieto artefakty chráni . Preto prvú as as , ktorá sa

Historická podoba areál závodu Matador

Historic view of the

the Matador factory Veduta Dynam

View of Dynamaround 1895

Cukrovar ú. sNobel Bratislavfotografii z konrokov 20. storo

Sugar refineryNobel Bratislavin the 1930’s

Source:Heinrich Zieger: Moderne Fabrikanlagen, Zittau, nedat. [po roku 1911]. s. 6

Source: Ján Turini

Source:Z nášho pracovného spolo august – september – október, II, 1942, . 1

219218XLVIII,2014, 3– 4


8/15


zmierni /11/. ianacistov – pod spolonos I. G. Farben – a okremobnovenia výroby dynamitu v roku 1940, došlo rická epocha bola pre továre, z h adiska výroby sa nieko ko nových prevádzok, bývalý cukrovarbol prestavaný na továre na výrobu umelýchvlákien Vistra, ktorý prevzal technológiu rovno-menného podniku dynamitky v Krümmeli a takistoboli postavené nové obytné kolónie.

zmenám. V rokoch 1947 – 1951 bol vybudovanýZávod mieru – továre na výrobu viskózy – na sa- toho v Bratislave, iastone evokoval štýl Ba ahkýmiškrupinovými systémami striech /12/. K závodupribudli alšie obytné kolónie s vybavenos ou dielov /13/ v sú vebného ani z architektonického h polovici 20. storo mimoriadny poin. Nieko ko rokov po prevrate nosti a odvtedy oraz al sú

VYBRANÉ OBJEKTY DYNAMITKYA POTENCIÁL ICH

sú

Z h adiska histórie prišiel prvý zásadný mo- inený predo- pri Pardubiciach. J eho následkom bola v roku1923 výroba výbušných látok v Bratislave doas-ne pozastavená /10/. Finanné straty, ktoré toto

rodiny Feiglerovcov /14/ z konca 19. storoia, avšak znaky, charakteristicképre dynamitky, továre stále má. Ich nosite om výbuchovými valmi, ktorého zachovaná štruktúra biehala výroba dynamitu. Ke pred o nebol v teréne preverený, lebo územie nebolo , av-šak chemik Tomáš Dérer v knihe Vzostup a zánik do situa /15/ o konverzii závodu

Zatia vori pamiatku z h z poh Dynamitku sú sná ky, a všetkého pochá- boli„výrobne Dynamit Nobel, ú. spol. zamestnanéplnením vojnových dodávok pre tzv. Hindenburgovplán“/16/ asopis pod- kých v rokoch 1941 – 1942. Zatia ulici, odkúpil architektonický ateliér BKPŠ a v ro-

enú

asopisu Závod,

Title page of the factory magazineZávod with symbolicsilhouette of factory, dominated by the pair of water towers

Stav po za

Situation after the startof extensive demolition

works in the factorypremises, J une 2012

Vstup cez ochrannýprotivýbuchový val

prevádzky výroby dynamitu,štyridsiate roky 20. storoia

of dynamite production

through a concreteanti-blast wall, 1940s

Source:Z nášho pracovného Spolo august, I, 1941, . 1

FotoPhoto: Nina Bartošová, 2012

Source: . 46, inventárne . 294

221220XLVIII,2014, 3– 4


9/15


to nú má pre identitu územia ve ký význam. Navyše,z h adiska charakteru a ve

cukrovaru, ktorý bol v štyridsiatych rokoch presta-vaný na továre na výrobu umelého hodvábu Vistra, druhu v Európe /17/ pod a situa prestavbu na Vistru, realizovala významná staveb-

o funk komplexná dokumentácia sa nezachovala, alepod a rezopoh ová priehradová konštrukcia.Konštruk ový skelet stavby, s rovnými prievlakmi okenných otvorov,ozvlášt enie asti fasádypozd iastone narušenému alšom vy- nosti textu – nako ko sa stavba nachádza na hraniciachareálu, ne

ly Vistry), ktorá bola postavená na mieste kotolnecukrovaru. V sú

nosti Bratislavská teplárenská, a. s.,vy

Source:http://stavbaweb.dumabyt.cz/Stavba-mesice/Historie-1.html

situovaným oce ovým toitým schodiskom

Detail of the reinforced concrete structure of the towerwith its centrally located spiral steel staircase

Unrestored water tower in the premises of formerDynamitka factory – one of the pair of identical

water towers, Pittel and Brausewetter, 1915



Výsek situanécukrovaru Dyn firmy Pittel a B

Segment of a sof the sugar reDynamitka fromby the construcompany PitteBrausewetter, wbuildings high

Továre Vistra cukru bývaléh Brausewetter 1

Vistra factory –of the workshowarehouse bupreviously a suwarehouse of tsugar refineryand Brausewe

Priehradová ko

Gable roof trusof the former srefinery‘s main

Source: inv.. 13585, krabica . 585



223222XLVIII,2014, 3– 4


10/15


dokonca o autorstve architekta Dušana Jurkovia, ený sedlovou stre- centrálnaas padná as , ktoré sú zastrešené rovnou strechou, nenachádza, ale architektúra v exteriéri si takistovo ve kolepý priestor vhod-ný na

ko adiska ich poškodenia, kontaminácieúzemia a situovania v rámci územia nereálna. nutý, architektonicky cenný Závod mieru, ktorý,na rozdiel od hlavného územia podniku, ostal vo s dominantou šes

Centrálnaas bývalého cukrovaru z poh adových tehál

Central part of the north-west brick façade of the sugarwarehouse of the former sugar refinery

asti skladiska cukrovaru

Detail of riveted steel structures and the reinforced-concrete ribbedceiling in the ground floor of the warehouse of the sugar refinery

Bývalá silocentovárne Vistra postavená firmBrausewetter, s

Former power the Vistra facto

construction cPittel and Brauin 1942, curren

homogenizácie /18/ nosti sú internými otázne.

K priemyselným areálom neodmyslite ne patria a Dynamitka sa zachovalo nieko nového obdobia. Ke a funkne odlišné stavby, pri ktorých sa nestretáva-me s tým typom problémových aspektov ochrany,

. ný areál pre potrebné pamiatkové výskumy ,

historického dedi ani sa dopracova funkcii alšie stva ve ký ignorova ova otázne.

INŠTITUCIONALIZÁCIA OCHRANY

PRIEMYSELNÉHO DEDISTVA na prvý poh ad len u spolupracova na ochrane kultúr-neho dedistva. Ke



Foto Photo: iová, 2011

225224XLVIII,2014, 3– 4


11/15


Nemalú úlohu v tomto smere zohrala nezávislá om bolo vytvára lepšie rozsahu, napomohla do budúcnosti nastavi toch /22/.

na záchranu priemyselných pamiatok takisto do desiatych rokov 20. storo vznikom Slovenského pamiatkového úradu vroku 1951 a s innos spracované v rámci súpisu technických pamiatokzachovaných v teréne a k tvorbe programov ichochrany dochádza v sedemdesiatych rokoch20. storoia. V Bratislave prebehol základnýevidenný stavebno-historický výskum v rokoch (MSPSOP), priom do zoznamu kultúrnych pa- roku 1980 /23/ pod a histori výskume podie obnovu, celkovú rehabilitáciu a regeneráciu týchtostavieb“ a nielen o zápis do zoznamu NKP /24/.V rokoch 2007 – 2010 prebehla druhá vlna ma- republiky. Na výskume pracovala za spoluprá-ce externistov predovšetkým historika Jana

Šulcová, v sú ka PÚSR. Pod konferencii Industriálna budúcnos v Hainburgu,bolo poas uvedených 3 rokov zdokumentova- zaal PÚ v spolupráci s KPÚ vyhlasova vybrané

„sta-novení kritérií a výbere prvých objektov na zápisodbornou komisiou PÚ SR“. Od roku 2000 tak bolo /25/ šinu z celkového potu v Ústrednom zozname pamiatkového fondu SR /26/.Pod asnosti 593

Hoci sa oblas ou priemyselného dedistvau nás dlhodobo zaoberá nieko /27/, asovom horizonte.V rámci PÚ SR ma však technické pamiatky na asnosti kun-sthistori

ny priemyselného dedistva. Predovšetkým dochádza k ohrozeniu význam- ktorá by mohla poskytnú odborné stanovisko. adom na rozsah práce, ktoré pamiatkariv rámci mapovania a ochrany priemyselných o sa týka dostupnosti výsledkov erpaniepoznatkov z ob né, leboúrove a tematicky roztrieštená.

adania hodnoti predpoklady, ktoré dáva inštitucionálna adu stva u násstále dostato skuto /19/ desia-tych rokoch 20. storoia vo Ve asopis The Amateur Historian z roku 1962 nás iatky priamoiare: „Ve ká Británia, ako rodisko priemy-selnej revolúcie je plná pamiatok, ktoré zanechala by nastavila spôsob plánovania a ochrany pretieto pamätníky, symbolizujúce posun, ktorýmení podobu sveta, ale my sme tak ahostajník nášmu národnému dedi komuzeálnych kúskov, je väšina týchto symbolovzanedbávaná alebo nevedomky zniená“ /20/, vyvrcholilo v rokoch 1961 – 1962.

chýb pomerne rýchlo pou rokov nato sa londýnsku stanicu St. Pancrass pri ahlým hotelom medzi chránené pamiatky av roku 1986 bol areál Ironbridge George zahrnutýdo Svetového dedistva UNESCO /21/. Z h adiska pamiatkového statusu – h ada priemyselné dedi nos Ve ká lo s chránenými oblas

zah ktoré si uvedomovali potenciál, ktorý podporakultúrneho dedistva pre budúcnos

Metodológia pplánovania

Planning procmethodology

Pod a On the basis of: MASON, Randall. Assessing Values in Conservation Planning: Methodological Issues and C hoices. In DE LA TORRE,Marta, ed., Assessing the Values of Cultural Heritage: Research Report. Los Angeles: The Getty Conservation Institute, 2002, s. 6

227226XLVIII,2014, 3– 4


12/15


republike však na problémy, akým Slovensku.

centka Fakulty architektúry STU J ana Gregorová as spracovávania oho z neho vypadli priemyselné sú-bory /28/. Histori „štatútu hlavného architekta na nezávislú inštitúciu[...], ktorej opodstatnenos by sa legitimovalakvalitou územného plánu a alších regulaných ná-strojov, postavených na solídnej legis latívnej báze“ a sú SR, ktoré z programu Konkurencieschopnos ú dov – zo zamýš „medzirezortnej spolupráce

neúspechu cie predovšetkým v oblastiach, ktoré sme v pred- innosti pracova na ochrane kultúrneho dedistva, ako avneposlednomradepotrebuosvetya vzdelávania a výchovy na školách a univerzi- priemyselného dedistva TICCIH z roku 2003 /31/. v praxi eli a spolo núodpove na to, pre . sa základných významu ochrany opierame.

šie úspechy, si stavby a pamiatky Anglicka, vydal v roku 2008metodiku Conservation Principles Policies andGuidance For The Sustainable Management of the ochrany, porozumenie významu miesta. Priom ase“, ale takisto vzia do úva- noty vz /32/.Skutonos ar-gumenty ochrany, s ktorými by spolonos mohla . Konflikty, ktorých smev súvislosti s ochranou priemyselného dedistvaasto svedkom, odzrkad v názoroch

kou as ou spolo preklenú nepomáha.

šina spolo

V innos Národného pamiatkového špecializované pracovisko – Výzkumné centrumprmyslového d VUT v Praze (VCPD), VUT teoretikom ar-

Tomášom Šenbergerom, Františkom Stdrým na innos Sekce ochrany prmyslového dp v roku 1987. V innosti, ktorá referenného pracoviska. Predovšetkým sa však s NPÚ, zabezpei systematickos vo výskumea dostupnos

vynechalo práve Ministerstvo kultúry SR [...], i ke vykonávatelia programu KaHR v odbornej tlai ne- brownfields a historickéhoindustriálu im je známa“ smerovanému na ministerstvo kultúry na otvore- nedošlo, ako uvádza Šulcová /29/.

núinnos priemyselného dedi zápis konkrét- stva zoh ad-nené v tvorbe územných plánov, bez oh adu na né. Práve na tentoaspekt upozor ných priemyselných stavieb a are-álov /30/. Aby sa situácia mohla zlepši i nielen všeobecnú osvetu, vzdeláva vysokých školách – v rámci špecializovaných VUT, alebo v rámci tematických akreditovaných otázky ochrany priemyselného dedistva v praxirieši .

TEORETICKÉ VÝCHODISKÁ OCHRANYPAMIATOK A POSUN V STANOVENÍ HODNÔT

konkrétne

si otázku, odkia pramenia. Z tohto poh namieste zamyslie i teoretickévýchodiská ochrany pamiatok nechcene ne-

Pod aOn the basis of: MASON, Randall. Assessing Values in Conservation Planning: Methodological Issues and C hoices. In DE LA TORRE,Marta, ed., Assessing the Values of Cultural Heritage: Research Report. Los Angeles: The Getty Conservation Institute, 2002, s. 7

Proces vyhodnotenia

The cultural significance/value assessment process

229228XLVIII,2014, 3– 4


13/15


Values in Conservation Planning: Methodological vyhodnotia význam pamiatky priasto len nazáklade limitovaného potu ur hoci z h usporiadané tak, aby reflektovali odlišné a asto /34/.

Okrem h ným tion) /35/ –, ného pamiatkového úom úspechumnohých zahrani ný pamiatok z roku 1931, vychádza zo znaleckých o druhý sa dá poveda impulz, chápu ochranu pamiatok viac ako pro-striedok alšieho cie a (spoloenského blaha, .)“. Súasná a Masona ila smerovaniesú a oddelenie ochrany pamiatok od ov /36/.

/37/

. Pod definované kultúrno-historické hodnoty. Napriek

Budúcnos schopnosti dotknú – nie ako samostatných problémov, ale predovšet- ichspektra dáva tuši úovým faktorom, od s priemyselným areálom kontaktu, uprednost iastone rov- venova a pro- ky sú podstatným dokladom toho, spolonos prešla, ada cie vhodne komunikova a argumentova v kon- ne o-toz nášho dedistva zachova pre alšie generácie, iastone uvedomi ných názorov, spolonosti pochopi „povahu a obsahargumentov“ /39/.

Výskum spojený s touto štúdiou podporovali:Agentúra na podporu výskumu a vývoja na základezmluvyíslo APVV-0375-10, VEGA na základe zmlu-vy íslo 2/0095/14, bilaterálna spolupráca AkciaRakúsko – Slovensko.

a rieše- ia. Mnohé z nich v aia za dokázali akceptova schopné zladi v mene konkrétneho cie a /33/. Optimálny výsledok ša zaru Getty Conservation Institute v Los Angeles ( the Values of Heritage (1998 – 2005), ktorý chápe ale ako dlhodobý proces plánovania, do ktorého ekonómovia a mi kokrát

(Assessing the Values of Cultural Heritage), ktorú o ný.Zákon (. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového ných historických, spolo urbanistických, architektonických, vedeckých,technických, výtvarných alebo umelecko-remesel- veci predmetom asto

nosti, ktorámá tieto hodnoty chráni . J ednostranné prikláa-nie sa k tradinému modelu ochrany pamiatok ovaniu v praxi.Uprednost za nové, naopak, ide do ur- néhopamiatkara, akým bol Alois Riegl, ktorý odmietalzaklada pamiatkovú starostlivos len „na úzkointelektuálnej historickej i umeleckohistorickejhodnote pamiatok“ /38/.

ZÁVEROchrana priemyselného dedi

akáva rýchleriešenia. Do ve úrove spolo te dostatone zodpoveda otázku, pre koho a z akého . Zatia dispo- historikov, pamiatkarov i architektov, ktoré nena- nosti. Napriek realizácie obnovy priemyselných pamiatok zo sveta– ktoré zaru šiu šancu priemy-selné dedistvo chráni s ktorými daná spolonos

1 uprednost

ktorý sa pod a Charty priemyselného dedistva TICCIH nie výlune, pamiatok indus- myslového d

Praha, ný“.

2 asnosti as ou Duslo, a. s., podnik patriaci

pod koncern Agrofert.

3V roku 2008 boli kompletne zbúrané závody Gu-

NOTES POZNÁMKY

231230XLVIII,2014, 3– 4


14/15


koncom osemdesiatych rokov 19. storoia (LUKÁOVÁ,Elena – POHANIOVÁ, J ana: Rozmanité 19. storoie.Bratislava, Perfekt 2008, s. 135).

15

mitky. Bratislava, Marada 2012, s. 81 – 100.

16ZERVAN, František: Od Dynamitky po Dimitrovku.

Bratislava, Obzor 1973, s. 20. Takisto Mikuláš Gregor vo Verekeni na sa voda tla ne,

17

Dynamitky. In: Technický obzor slovenský IX. 1945,s. 41. V Krümmeli stála továre s rovnakým názvom(Kunsfaserfabrik Vistra (názov odvodený z dvoch latin- ra ad astra“) od za predpoklada Pod a GRUBER, Karl: Der Krümmel. Die erste Dynamit--Fabrik Alfred Nobels. Geesthacht, Flügge Printmedien1999. 2. Auflage. s. 47.

18

chitektúra & urbanizmus 42, 2008, 1 – 2, s. 89 – 90.

19

priamo (dielne, manufaktúry, továrne...) alebo nepriamo lógie vznikla industriálna archeológia zo zámeru chráni ,

pri a MERLIN, Pierre – CHOAY,Françoise: Dictionnaire de l‘urbanisme et de l‘aména-gement. 3e éd. Paris, Presses Universitaires de France2000, s. 57.

20RIX, Michael: Industrial Archaeology Progress Report

1962. In: The Amateur Historian 5. Winter, 1962, s. 56– 60. Cit. pod a HUDSON, Kenneth: Industrial Archae-ology: An Introduction. London, John Baker PublishersLTD. 1963, p. 11. (Pozn.: Rix bol zárove prvý, u koho dobe [Industrial Archaeology. In: The Amateur Historian desiatych rokoch Donald Dudley, toho asuriadite externého pracoviska univerzity v B irminghame,

21 TRINDER, Barrie: Industrial archaeology: a discipli-

ne? In: DOUET, J ames: Industrial Heritage Re-tooled. The TICCIH guide to Industrial Heritage Conservation.Lancaster, Carnegie Publishing 2012. s. 24. V rokoch1969–1990 nasledoval národný výskum vedený organi-záciou English Heritage, v Škótsku paralelne postupova-la organizácia Historic Scotland a vo Walese Cadw. Pod- a STRATTON, Michael. Reviving industrial buildings: anoverview of conservation and commercial interests. InSTRATTON, Michael (ed.). Industrial Buildings: Conser-

vation and Regeneration. London, Taylor & Francis 2000,s. 11 – 14.

22

ne pre priemyselné zóny. Pod a STRATTON, Michael(ed.): Industrial Buildings: Conservation and Regenera-tion. London, Taylor & Francis 2000, s. 11 – 12. Mesto stavieb a areálov za spolupráce štátnych orgánov, mú- a

23OBUCHOVÁ, Viera: Priemyselná Bratislava. Bratisla-

va, Marenin PT 2009, s. 7.24

bo základný výskum technických pamiatok Bratislavyz h , Pavol

Elektrik), továre Kablo a iasto kefová továre na Radlinského ulici. Tabaková tová-re bola zbúraná v roku 2010 a v roku 2012 padla as a pekáre Jed a na Ra

4Búranie sa zaalo v lete roku 2014. Zachovaná ostáva

len budova kvasiarne zo štyridsiatych rokov 20. storoia,nako miatku z novembra 2013 odvolal. Zárove om staršie a historicky a architektonickysná .

5

ase zamestnanky zistenia eského historika architektúry Lukáša Beranaz VCPD Fa

iacelého sveta v publikácii: GÖSSEL, Peter – LEUTHÄU-SER, Gabriele: Architektur des 20. J ahrhunderts. Köln,Benedikt Taschen Verlag GmbH 1990, s. 108. Historickú ná tla (Heinrich Zieger: Moderne Fabrikanlagen, Zittau, nedat.[po roku 1911]. s. 6).

6

il za ne-zákonnú, konanie za vyhlásenie smaltovne za pamiatkuzostáva zrušené. Pod a TASR: Madari vyhovel a ale pamiatka nebude [online].SME, piatok 1. 8. 2014 [cit. 2014-08-15]. Dostupné nainternete:

7Historik Roman Holec, profesor FiF UK a vedecký

o Dynamitke nieko ine vyšla

ka Mestského ústavuochrany pamiatok Bratislavy Viera Obuchová, ktorá sa

namitky do zoznamu kultúrnych pamiatok spolupraco- ka PÚ SR, historika JanaŠulcová s bývalým archivárom dotknutého podniku

J ánom Turiniom. O zhodnotenie významu Dynamitky riadite gor a v roku 2012 vydal samostatnú publikáciu chemik Bratislava, Marada 2012).

8

ných rukopisov AMB I, Magistrátny protokol. Zápis. 6 710 z 23. 10. 1873 [ne publikovaný v slovenine v ZERVAN, František: Od Dy- SCHÜCK, Henrik – SOHLMAN, Ragnar: Nobel. Dynamit/Petroleum/ Pazifismus. Lipsko, Paul List Verlag 1928,s. 125.

9

ci dizerta

Dynamit Nobel v Bratislave. Dizertaná práca. Školite 2012).

10

látek v eskoslovenské republice, esko-Slovenskua Protektorátuechy a Morava 1918 – 1945. Pardubice,Aliachem, a. s., 2002, s. 26.

11Za cenu vysokého odstupného vedenie Dynamit-

ove a v Seredi. Pod- a OBUCHOVÁ, Viera: Priemyselná Bratislava. Bratislava,Marenin PT 2009, s. 195 – 196.

12

Spolok architektov Slovenska 1993, s. 141.

13DULLA, Matúš – MORAVÍKOVÁ, Henrieta: Archi-

tektúra Slovenska v 20. storo s. 410.

14 Alexander Feigler, ktorý pod a architektiek J any Poha-ni

233232XLVIII,2014, 3– 4


15/15


v Bratislave. as

25KALOVÁ, Petra – KIRINOVIOVÁ, Na a: Preh ad

architektúry na Slovensku [nepublikovaný text ku kon-ferencii Industriálna budúcnos , 18. 4. 2013, KulturfabrikHainburg].

26

dopravy a diné výrobné zariadenia na slovenskom vidieku.“ Cit.pod

Technické pamiatky. Bratislava, DAJAMA 2007, s. 7.

27

ky Viera Obuchová a J ana Šulcová, alebo Haberlandová z Oddelenia architektúry ÚSTARCH SAVv Bratislave i Eva Krá ová, docentka Fakulty architektú-

ry STU v Bratislave a 28

Mestského ústavu ochrany pamiatok na popud Miestne-ho úradu Bratislava Staré Mesto. Pod a GREGOROVÁ,

J ana: Technické pamiatky v urbanistickom kontexte pa- Bratislava.“In: KRÁOVÁ, Eva (ed.): Stopy priemyselného dedistvana Slovensku. Bratislava, STU 2010, s. 143.

29

dúcnosti“. In: Dvo áková, Viera et al. (eds): Monumento-rum Tutela. Ochrana pamiatok 20. Bratislava, Pamiatko-

30 OVÁ,

VUT v Praze, Výzkumné centrum prmys-lového d

31Charta prmyslového d VUT,

VCPD FA 2013.32ENGLISH HERITAGE. Conservation Principles Po-

licies and Guidance For The Sustainable Managementof the Historic Environment. London, English Heritage

38 pé e. Praha, 2003,s. 105).

ge.org.uk/publications/conservation-principles-sustai-nable-management-historic-environment/

33

továrne – nepohodlné priemyselné dedi vok bude publikovaný za konferencie AUR 14, ktorá sa konala 14. novembra 2014naVUT v Prahe).

34Metodológia procesu plánovania (Planning process

methodology). Pod a On the basis of: MASON, Randall.Assessing Values in Conservation Planning: Methodo-logical Issues and Choices. In: DE LA TORRE, Marta,ed.: Assessing the Values of Cultural Heritage: ResearchReport. Los Angeles, The Getty Conservation Institute2002, s. 6 – 7.

35

teriál miesta, vrátane sú

tov“. Pod a Article 1.3. The Burra Charter. The Austra-lia ICOMOS Charter for Places of Cultural Significance[online]. ICOMOS, 1999 [cit. 2013-09-02]. Dostupné na:http://australia.icomos.org/wp-content/uploads/BUR-RA_CHARTER.pdf

36MASON, Randall: Theoretical and Practical Ar-

guments for Values-Centered Preservation. In: PRE-SCHLER, Martin (ed.): CRM: The J ournal of HeritageStewardship, 3, Summer 2006, 2, s. 21 – 32.

37

architekta Pavla Gregora, profesor FA STU (Kultúrno-his- ter a interpretácia. In: Metodológia obnovy architektonic-kého dedistva. Vedecký seminár, 2000, Banská Š tiavni- teórie a praxe obnovy architektonického dedistva.In: GREGOR, Pavel et al.: Obnova pamiatok. Bratislava,

zaoberá špeciálne priemyselnou architektúrou (Návrhsystému výskumu, dokumentácie, ochrany, prezentácie Pamiatkového ústavu Bratislava. T4128/a).

39 COSSONS, Neil: Why preserve the industrial heri-tage? In: DOUET, J ames. Industrial Heritage Re-tooled.

The TICCIH guide to Industrial Heritage Conservation.Lancaster, Carnegie Publishing 2012, s. 12.

235234XLVIII,2014, 3– 4

the industrial heritage of the dynamitka

Documents