Geografická revue 1/2016 13

Depresie v krasovom územíDrienockej vrchoviny ako polja

Pavel Michal1

Abstract: karst landscape of Drienocká vrchovina higland is a territory with high rate ofsurface and underground karst process. In the three karst parts of the Ponický, Drienockýand Môlčanský karst territories all imoportant forms and effects occur. They depend onkarst and fluviokarst processes.There occurs a rare karst form in Slovakia – polje in theLehotský karst. We are deliminated polje Pôlč and polje Brezie.

Úvod a vymedzenie skúmanéhoúzemiaDrienockú vrchovinu sme vyčlenili pôvodne(Michal, 2005) ako krajinu s vysokýmstupňom povrchového a podzemného skra­sovatenia. V geomorfologickom členeníMazúra a Lukniša (1978) bola ako jedenz podcelkov Zvolenskej kotliny vymedzenáBystrická vrchovina. Z hľadiska relatívnejvýškovej členitosti v rámci Zvolenskej kotlinysú zastúpené rovina, pahorkatina a vrchovinaa z tohto pohľadu je Zvolenská kotlina naSlovensku unikátna. Preto sme (Michal, Gaj­doš, 2014) pôvodný celok Zvolenskú kotlinurozdelili na dva nové celky: Zvolenskú kotlinua Bystricko­ponický kras. Drienockúvrchovinu sme začlenili ako podcelok docelku Bystricko­ponický kras.

Drienocká vrchovina je krajinous typickým krasovým hydrologickým režimoms infiltráciou zrážkových vôd do podzemia,s prechodom od puklinovo­krasovejcirkulácie podzemných vôd k turbulentnejcirkulácii až k tvorbe podzemných tokov.

Kras Drienockej vrchoviny je rozptýlenýdo troch ostrovov (Ponický, Lehotskýa Môlčanský kras), z ktorých Ponický kras jez hľadiska rozlohy, počtu typov krasovýchforiem a ich početnosti a z hľadiska stupňaskrasovatenia najvýznamnejším krasovýmúzemím Drienockej vrchoviny. Lehotský krasje významným svojou rozlohou, ale tiež za­stúpením zriedkavej formy v krase Slovenska,a tou formou je polje.

V krase Drienockej vrchoviny sú za­stúpené najmä depresné formy georeliéfu,ako sú: krasové jamy, úvaly, suché doliny,slepé a poloslepé doliny. Jedinečným javom

sú polja, z ktorých polje Pôlč je vyvinuté na­jlepšie. Takisto možno uvažovať o poljiseverne od Ponickej Lehôtky (Brezie), ktoré jeale značne rozrušené spätnou eróziouDriekyne a jej prítokov. Práve charakteristikatýchto poljí je predmetom úvahy v tomtopríspevku.

Problematika poljíProblematikou poljí v Západných Karpatochsa zoberal Jakál (1984, 2000). V našomúzemí považuje už Lenčo (1956) depresnúformu Pôlč za polje. Lenčo (1956) a Slavkay(1963) považujú za pozostatky polja aj kra­sové územie vymedzené vo vnútri trojuhol­níka, ktorého vrcholy tvoria kóty Skálie, Žiara Farbište (Brezie). S týmto ich názorom nachápanie uvedeného územia ako polja sa sto­tožňujeme. Najvýstižnejšiu definíciu poljaformuloval Fink (1973), ktorý charakterizovalpolje na základe morfologických a hydrolo­gických kritérií: uzavretosť formy, ploché na­plavené dno, systém náplavových krasovýchjám a ponorov na dne polja, prítok vody dopolja z vyvieračky, menšie úseky povrchovýchtokov medzi vyvieračkou a ponorom, občasnáinundácia dna polja, zjavné zálomy svahov kudnu polja. Pokiaľ ide o proces rozširovaniaformy, podstatný je korozívny ústup svahovna úrovni dna polja smerom do vápencovéhomasívu.

Charakterizované polja v krasovomúzemí Drienockej vrchoviny vo väčšineprípadov spĺňajú uvedené kritériá, len uza­vretosť polja Brezie je v jeho východneja juhovýchodnej časti narušená, čo spôsobilaspätná erózia prítokov Driekyne. Veľkosťtýchto poljí je na hranici medzi veľkosťouuvaly a polja v zmysle klasického chápaniapolja napr. v Dinárskom krase.

1 Doc. RNDr. Pavel MICHAL, CSc., FPV UMB Katedra geografie a geológie, Tajovského 40, BanskáBystrica, tel.: +421 48 4467218, e­mail: michal@fpv.umb.sk

Geografická revue 1/201614

Charakterizované polja v krasovomúzemí Drienockej vrchoviny vo väčšineprípadov spĺňajú uvedené kritéria, len uza­vretosť polja Brezie je v jeho východneja juhovýchodnej časti narušená, čo spôsobilaspätná erózia prítokov Driekyne. Veľkosťtýchto poljí je na hranici medzi veľkosťouuvaly a polja v zmysle klasického chápaniapolja napr. v Dinárskom krase.

Problematikou poljí v Západných Karp­atoch sa zaoberal Jakál (1984, 2000).V našom území považuje už Lenčo (1956) de­presnú formu Pôlč za polje. Lenčo (1956)a Slavkay (1963) považujú za pozostatky poljaaj krasové územie vymedzené vo vnútri tro­juholníka, ktorého vrcholy tvoria kóty Skalie,Žiar a Farbište (Brezie). S týmto ich názoromna chápanie uvedeného územia ako polja sastotožňujeme. Najvýstižnejšiu definíciu poljaformuloval Fink (1973), ktorý charakterizovalpolje na základe morfologických a hydrolo­gických kritérií: uzavretosť formy, ploché na­plavené dno, systém náplavových krasovýchjám a ponorov na dne polja, prítok vody dopolja z vyvieračky, menšie úseky povrchovýchtokov medzi vyvieračkou.

Polja v Lehotskom krase

Drienockej vrchovinyLehotské krasové územie sa rozprestiera naseverovýchod a sever od Ponickej Lehôtky. Jeto územie pomerne chudobné na počet typovkrasových foriem a aj na ich početnosť.

V geologickej stavbe tohto územia savyskytujú horniny troch litostratigrafickýchjednotiek: hronika, silicika a veporika. Útvarysilicika, najmä príkrov Drienka, vypĺňajújužnú časť. Do západnej časti zasahujú útvaryhronika, najmä dolomity chočského príkrovu.Prevažnú časť územia ale vypĺňajú útvaryveporika. Krasové alebo fluviokrasové formyv tomto území sa viažu na uhličitanové horn­iny, ako sú rôzne druhy vápencov a dolo­mitov. Najvýznamnejšie zastúpenie tu majúslienité a kalpionelové vápence (neokóm), kt­oré patria krížňanskému príkrovu.

Polje PôlčNajzaujímavejšou formou v Lehotskom kra­sovom území je polje Pôlč, ktoré mánepravidelný lalokovitý pôdorys a zo všetkýchstrán je uzavreté. Územie, v ktorom jevyvinuté polje, je budované karbonátovýmihorninami, v ktorých sa často nachádzajúmenej čisté polohy s charakterom

Obr. 1. Mapa: Drienocka vrchovina. Spracoval: P.Michal.

Geografická revue 1/2016 15

Obr. 2. Mapa 2: Krasové a fluviokrasové formy Lehotského krasu. Spracoval: P.Michal

Geografická revue 1/201616

nepriepustnosti (bridlice a pieskovce karpat­ského keuperu), na ktorých sa uplatňuje ajfluviálny proces, preto uzavretá forma poljaPôlč má časti s charakterom krasového reliéfus prevahou koróznych procesov, ale aj časti,najmä vo východnej oblasti so silným pro­cesom mechanickej erózie s periglaciálnymiaž riečnymi dolinami.

Vlastné polje leží v uzavretej brachysynk­linále západo­východného smeru (Lenčo,1956).

Polje Pôlč sa vytvára z doliny, ktorá za­čína asi 1,5 km severovýchodne od PonickejLehôtky a pokračuje v spáde 3 %severozápadným smerom. Táto dolina sa za­čína na nepriepustných horninách (keuper)v podobe periglaciálnych úvalín prechádzajú­cich do periglaciálnej doliny. Ide o pramennúoblasť menšieho potoka, ktorého vodyvytekajú z prameňa ležiaceho na západ odkóty 640 m. Dno doliny v tejto oblasti jeploché, široké a močaristé. V krasovej oblastisa dolina zužuje a nadobúda tvar U. Dolinoupreteká povrchový tok, ktorý tečie po močar­istej nive širokej 10 m, miestami až 50 m.V miestach, kde sa dolina rozširuje a vyúsťuje

do vlastného polja, povrchový tok sa strácav nápadnom ponore pod 4 m mocnouvýplňou dna polja.

Vlastné polje má smer západo­východný,pričom za rovnocenný sa považuje úsek, ktorýsmeruje na severozápad, a ktorý končí nahornej hrane dolinového svahu Driekyne. Vovzdialenosti 350 až 600 m severovýchodne odhlavného úseku Pôlča prebieha dolina SuchejDriekyne, ktorej dno leží 50 až 100 m podúrovňou dna Pôlča. Vo vzdialenosti 1,3 km SVod Pôlča leží ďalšia rovnobežná dolina(Mokrej) Driekyne, ktorej dno je 120 až 143 mpod úrovňou dna Pôlča. Dno hlavného úsekuPôlča je 50 až 150 m široké a má spád v smerehlavného a vedľajších úsekov k najnižšiemumiestu, ktoré leží v úrovni 543 m n.m. Dno jepokryté sedimentami, a podľa východov vá­pencov na dne krasových jám možno vyde­dukovať, že mocnosť týchto sedimentovdosahuje 3 až 5 m. Centrálna časť hlavnéhoúseku polja je silne zamokrená, s mokraďo­vou vegetáciou, čo by poukazovalo nanepriepustné podložie. Táto skutočnosť vediek záveru, že vznik poljí možno interpretovaťv zmysle ich korelatívnosti k nepriepustným

Obr. 2. Mapa 2: Krasové a fluviokrasové formy Lehotského krasu. Spracoval: P.Michal

Geografická revue 1/2016 17

horninám (Jakál, 1984), ktoré sú obklopenékarbonátovými horninami.

Formy povrchového krasu polja Pôlčreprezentujú najmä krasové jamy1. Ide pre­dovšetkým o líniu aluviálnych (náplavových)krasových jám v severnej časti polja.Dosahujú veľkosť 20 ­ 30 m v priemerea hĺbky 3 ­ 4 m. Sú to väčšinou ponorné alu­viálne krasové jamy s otvorenými ponormi nadne, často s charakterom prepadnutého dna(Jakál, 1984). Najrozsiahlejšia aluviálna kra­sová jama leží v blízkosti objektu horárne.V priemere dosahuje viac ako 50 m a na jejdne je zaklesnutá menšia ponorná krasovájama. Táto sa viaže pravdepodobne na krátkypovrchový tok (asi 300 m), ktorý vznikolz vyvieračky pri kóte 550 m a ten sa právestráca v tejto ponornej krasovej jame. Vzápadnej časti sa nachádzajú menšiedisolučné krasové jamy, ktoré sú plytké.Výraznejšie disolučné krasové jamy sanachádzajú až v severozápadnom výbežkupolja, ktorý má dĺžku asi 1,2 km. Dolina, ktoráústi do Pôlča na východe, prebieha nekra­sovými pieskovcami a bridlicami keuperu.Západne, severne a severovýchodne vys­tupujú svahy do výšky 35 až 120 m nad dnopolja a oddeľujú ho od doliny Driekynea Hrona.

Polje BreziePolje Brezie sa nachádza na plošine v úrovni590 až 615 m n.m. severovýchodne odPonickej Lehôtky. Toto územie patrí hydro­graficky do povodia Ponického potoka(Vladárky) a do povodia Driekyne. Pre kra­sové územia so silným stupňom skrasovateniaje príznačné, že orografické rozvodia sa častonestotožňujú s rozvodiami hydrologickými, čoje spôsobené geologickou pozíciou uhličitan­ových hornín, najmä vápencov a podložnýchverfénskych bridlíc. Túto skutočnosť si ajv skúmanom území všíma Slavkay (1963).Spomínaný jav je podľa Slavkaya evidentnýv prípade rozvodia medzi povodím Ponickéhopotoka a povodím Driekyne. Orografické roz­vodie medzi týmito povodiami prechádzakótami 673 m (Skálie) a 652 m (Žiar) severne,severovýchodne a východne od Ponickej Le­hôtky. Styk verfénskych bridlíc a vápencov

v oblasti vyvieračiek V1 a V2 a ponoru P1 jecca 20 m pod povrchom uklonený najuhozápad, t.j. k Ponikám a severovýchodneod kóty 673 m a 652 m vystupuje na povrchpribližne 400 m severovýchodne od oro­grafického rozvodia. Vody infiltrované v tejtooblasti (medzi orografickým a hydrologickýmrozvodím) sú odvádzané po nepriepustnompodloží do povodia Ponického potoka, kdevyvierajú malé pramene medzi Ponickou Le­hôtkou a orografickým rozvodím v nadmor­skej výške 550­575 m.

V Lehotskom krase sa práve na poljeBrezie viažu zaujímavé hydrologické krasovéjavy. V krasovej jame východne od kóty 673 m(Skálie) vzdialenej asi 400 m, sú 2 vyvieračky

V1 a V2 s celkovou výdatnosťou 3 l.s­1 , ktorésa spájajú a vytvárajú krátky tok (70 m), ktorýčoskoro zaniká v ponore P1, blízko poľnejcesty. Na pravej strane tejto poľnej cesty jeďalšia krasová jama v strede s malým suchýmponorom. Treba ešte spomenúť vyvieračky V3(sú 2), severovýchodne od Ponickej Lehôtkyvzdialené od seba cca 2 km. Ich výdatnosťkolíše v medziach 1­5 l.s­1. Práve tieto vyvier­ačky sa zarezali vrecovitými dolinami dojužnej a juhovýchodnej časti polja Brezie a taknarušili jeho pôvodnú súvislú morfologickútvárnosť. Obidve vyvieračky sú zdrojnicamitokov, ktoré napájajú Driekyňu.

Polje Brezie je najrozsiahlejšie nazápade, kde v severojužnom smere sa jehorozmer pohybuje okolo 1 km. Na dno tejtonajširšej severojužnej časti na západe poljaspadajú východné svahy krasového chrbtamedzi kótou Skálie (673 m) a Žiar (654 m).Smerom na východ sa polje zužuje, dosahuješírku 300­450 m. Dĺžka polja od západu navýchod, až pod kótu 641 m, pod ktorou sanachádzajú ťažobné jamy medenej mineral­izácie v blízkosti kóty Farbište (675 m), sa po­hybuje okolo 1,2 km. Zo západu obmedzujepolje krasový chrbát kóty Skálie. Naseverozápade, severe a severovýchode mápolje pomerne výrazné obmedzenie chrbtom,na ktorom vystupujú kóty 666 m, 636 m, 648m a 628 m. Z východu polje obmedzujúzápadné svahy kóty 641 m na úpätí ktorých sanachádzajú ťažobné jamy po ťažbe medenýchrúd. Juhozápadné ohraničenie polja je ešte

1 Staré a vžité označenie depresie na skalnom povrchu rozpustných hornín je závrt. Vladimír Panoš,2001 navrhuje používať pre tento výraz synonymum krasová jama. V príspevku používame termínkrasová jama.

Geografická revue 1/201618

výrazné a predstavuje ho chrbát, na ktoromvystupujú kóty 634 m a 606 m. Južnáa juhovýchodná hranica polja je ale narušenáspätnou eróziou prítokov Driekyne, ktorésvojimi prameniskami spätnou erózioua tvarom vrecovitých dolín prenikajú dopriestoru polja.

Polje Brezie spĺňa základné morfologickéznaky polja ako ich formuloval Fink (1973):uzavretosť formy (okrem častí narušenýchspätnou eróziou), ploché naplavené dno, sys­tém náplavových krasových jám a ponorov nadne polja, prítok vody do polja z vyvieračky,menšie úseky povrchových tokov medzi vyvi­eračkou a ponorom a občasná inundácia dnapolja.

Formy povrchového krasu polja Breziereprezentujú najmä krasové jamy. Genetickyide o krasové jamy, ktoré vznikli rozpúšťacoučinnosťou vody. Na základe morfologickéhokritéria môžeme tu rozlišovať misovitéa lievikovité krasové jamy. Najčastejším ty­pom sú na dne polja misovité krasové jamy,ktoré vznikli najmä na hraniciach krasovýcha nekrasových hornín. Tieto krasové jamy súvo viacerých prípadoch pretiahle jednýmsmerom; podľa Lenča (1956) vznikli na jed­nosmernej sústave puklín v smere krasovejhorniny. Tento typ vznikol upchatím dna kra­sových jám sedimentmi a pôsobením vody dostrán (bočná korózia). Na ich dne nen­achádzame otvorené ponory.

Lievikovité krasové jamy vznikli inten­zívnym procesom prehlbovania bez výrazne­jšieho obdobia s upchatím odtokovýchkanálov. Niektoré majú na dne otvorený,činný ponor.

Kritérium zohľadňujúce druhpokryvných hornín umožňuje vyčleniť v skú­manom území aj typ náplavových krasovýchjám. Tieto sú skôr vonkajším prejavomrozpustného vápencového podložia. Vápencev podloží majú vytvorenú krasovú jamu, ktorábola pokrytá, resp. vznikla pod pokrývkousedimentov (naplavenín, nánosov). Odnosomtýchto nánosov do podzemia došlo k for­movaniu depresie, a teda aj vzniku nepravejkrasovej jamy. Morfologicky sa v našomúzemí prejavujú väčšinou ako lievikovitéformy. Pôsobia ako stále, alebo periodickyčinné ponory povrchových krasových tokov,dažďových vôd alebo vôd z topiaceho sasnehu. V polji Brezie máme jednu krasovú

jamu so stále činným ponorom krasovéhotoku. Ďalšie tri lievikovité krasové jamy majúperiodicky činné ponory. Rozmery týchtokrasových jám sa pohybujú okolo 30 ma hĺbka, ktorá je závislá od hrúbky nánosov sapohybuje okolo 3­5 m.

ZáverPolje je jedným z charakteristických, i keď nanašom území je pomerne zriedkavá formakrasovej krajiny. Krasovú krajinu chápemeako špecifický geosystém, ktorý sa vlast­nosťami reliéfu a cirkuláciou krasových vôdodlišuje od okolitej nekrasovej krajiny. Na­jvýstižnejšiu definíciu polja formuloval Fink(1973). Polje charakterizuje na základe mor­fologických a hydrologických kritérií.Charakterizované depresie (Pôlč, Brezie) jed­noznačne spĺňajú hydrologické kritéria:podzemné odvodňovanie systémom ponorov,krátke úseky povrchových tokov medzi vyvi­eračkami a ponormi, občasná inundácia dna.Polje Pôlč spĺňa aj morfologické kritéria, kt­orými sú najmä uzavretosť formy a ostrézálomy svahov ku dnu. V prípade polja Brezieje jeho uzavretosť narušená vo východneja juhovýchodnej časti, čo spôsobila spätná er­ózia prítokov Driekyne. Vzhľadom na to, žetieto formy spĺňajú jednotlivé kritériá, možnoich považovať za polja, aj keď ich veľkosť je nahranici medzi veľkosťou uvaly a poljav zmysle klasického chápania polja napr.v Dinárskom krase.

Zoznam bibliografickýchodkazov1. Belička, Š. (1981). Nová jaskyňa v

Ponickom krase. Spravodaj SSS, 12, 3,Liptovský Mikuláš, 7­11.

2. Droppa, A. (1999). Správa o výskumePonického krasu. Spravodaj SSS, č.4.str. 26 – 30, Liptovský Mikuláš.

3. Fink, M.H. (1973). Mehrspachiger Lexikonder Karst und Hohlenkunde. Entwurf.Inter. Speleo. Union.

4. Hochmuth, Z. (2008). Krasové územiaa jaskyne Slovenska. Geographia cas­soviensis 2/2008,210 s. UPJŠ Košice

5. Jakál, J. (1993). Karst Geomorfology ofSlovakia. Typology. Geografica Slov­aca, 4, Bratislava, 38 strán.

6. Jakál, J. (1975). Kras Silickej planiny, (Os­

Geografická revue 1/2016 19

veta) Martin, 152 strán.

7. Jakál, J. (1984). Príspevok k poznaniu poljív Západných Karpatoch. In. Geo­grafický časopis roč. 36, č. 2, Bratis­lava, str. 108 – 119.

8. Jakál, J. (2000). Polja a paleopolja v kraso­vom reliéfe Slovenska. Zborník refer­átov z 1. konferencie Asociácieslovenských geomorfológov, str. 61 ­64.

9. Jakál, J. (2004). Krasová krajina a človek.Geografia, 1, str. 17­21.

10. Lenčo, V. (1956). Ponický, Môlčanskya Lehotský kras. Ochrana přírody, 11, 1,Praha, str. 21 ­ 29.

11. Lenčo, V. (1957). Krasový útvar „polje“v krasovom území chotára SlovenskejĽupče. Krásy Slovenska, 34, str. 208 –210.

12. Mazúr, E., Lukniš, M. (1978). Regionálnegeomorfologické členenie SSR. Geo­grafický časopis, č.2, str. 101­125.

13. Michal, P. (2005). Drienocká vrchovinaako krasová krajina. Geografické štúdieNr.13, (FPV UMB) Banská Bystrica, 72strán.

14. Michal, P. (2005). Hydrológia a hydro­grafia Drienockej vrchoviny ako kra­sovej krajiny. Geografická revue, FPVUMB Banská Bystrica. roč.1, č.1,

str.44­57.

15. Michal, P. (2005). Vymedzenie Drienockejvrchoviny ako krasovej krajiny. In:Geografické aspekty středoevropskéhoprostoru. Geografie XVI, (PF MU)Brno (str. 50 ­ 57) – CD

16. Michal, P., Gajdoš, a. (2014). Geomorfolo­gické členenie Slovenska z pohľadusúčasného výskumu. In. Geografickéinformácie, roč. 18, č. 1. Fakultaprírodných vied UKF, Nitra, str. 141 –150.

17. Panoš, V. et al. (2001). Karsologickáa speleologická terminológia. Knižnécentrum Žilina pre Správu slovenskýchjaskýň a Geologický ústav AV ČRv Prahe, 352 str.

18. Slavkay,m. (1963): Ponický kras. Slov­enský kras, 4., str. 57 ­ 69.

19. Sluka, M., Zapletal, J. (1988). Výsledkyvyužitia rádiotestovej metódy v spele­ológii. Spravodaj SSS 19,1­2, Martin 9­14

20. Šilar, J. (1968). Tektonické zdvihy a jejichvliv na vývoj krasu u Ponik ji­hovýchodne od Banské Bystrice.Československý kras, 19, Praha, str. 69­ 80.