OBSAH / CONTENTSMEDICÍNSKAETIKA&BIOETIKA

MEDICALETHICS&BIOETHICS

ČASOPIS PREMEDICÍNSKU ETIKU A BIOETIKU

JOURNAL FORMEDICAL ETHICS AND BIOETHICS

IISSSSNN 11333355--00556600

BRATISLAVA, SLOVAK REPUBLICAutumn – Winter 2007 Vol. 14 No. 3 – 4

■

■ CCiittáátt//QQuuoottaattiioonn ...................................................................................................................................................................................................................................... 11 – What’s Special About Medical Ethics?

[Čo je zvláštne na medicínskej etike?] WMA .................................................1, 14■ PPôôvvooddnnéé pprrááccee//OOrriiggiinnaall ppaappeerrss .................................................................................................................................................................. 22

– Dialogue Science – Religion in Bioethics. [Dialóg medzi vedou a náboženstvom v bioetike.] P. Volek ........................... 2

– Newborns as Organ Donors: Notes on Ethical Justification of the ‘Presumed Consent’ [Novorodenci ako darcovia orgánov: Poznámky k etickému zdôvodneniu ‘predpokladaného súhlasu] L. T. Niebrój, T. Owsianka-Podlesny, D. Jadamus-Niebrój ............................... 5

■ DDookkuummeennttyy//DDooccuummeennttss .................................................................................................................................................................................................... 1155– Bratislavská deklarácia o migrácii, zdraví a ľudských právach

[Bratislava Declaration on Migration, Health, and Human Rights], 8th Conference of the Ministers of Health of the Council of Europe, Bratislava, SR, 23. XI. 2007 ..................................................................................... 15

– Christian conscience in support of the right to life [Kresťanské svedomie v podpore práva na život] Pontifical Academy for Life …………...................................................................... 17

■ MMiinniirreeppeettiittóórriiuumm pprree eettiicckkéé kkoommiissiiee//MMiinniirreeppeettiittoorriiuumm ffoorr EEtthhiiccss CCoommmmiitttteeeess ................................................................................................................................................................................................................ 99– Míľniky filozofickej reflexie II.

[Milestones of Philosophical Reflection II.] K. Glasová .................................. 9– Terminologický slovníček II. [Glossary II.] K. Glasová ................................. 12

■ SSpprráávvyy//RReeppoorrttss ...................................................................................................................................................................................................................................... 1166– Využitie kmeňových buniek z pupočníkovej krvi na výskum a liečbu.

Konferencia s medzinárodnou účasťou, [Umbilical Cord Blood Banking Use in Research and Care. Conference with International Participation.], Bratislava, SR, 4. V. 2007 K. Glasová ..................................... 20

– Konferencia s medzinárodnou účasťou – Život je dar [Conference with International participation – Life is a present], Brno, CZ, 12. – 14. X. 2007 K. Glasová ............................................................... 20

– Medzinárodná konferencia – Vplyv globalizácie na médiá, kultúru a vzdelávanie [International Conference – The Impact of Globalization on Education, Science, Media and Society], Smolenice, SR, 15. – 17. X. 2007 K. Glasová ..................................................... 21

– Ľudia v pohybe: Výzvy pre zdravotnícke systémy a pre ľudské práva. 8. konferencia ministrov zdravotníctva krajín Rady Európy [People on the Move: Challenges for Health Systems and Human Rights], Bratislava, SR, 22. – 23. XI. 2007 J. Glasa ...................... 21

1 World Medical Association (WMA): Medical Ethics Manual, WMA, 2005, p. 17 – 19.

WWHHAATT’’SS SSPPEECCIIAALL AABBOOUUTT MMEEDDIICCAALL EETTHHIICCSS?? 11

Compassion, competence and autonomy are not exclusive to medicine.However, physicians are expected to exemplify them to a higher degree thanother people, including members of many other professions.

CCoommppaassssiioonn, defined as understanding and concern for another person’sdistress, is essential for the practice of medicine. In order to deal with thepatient’s problems, the physician must identify the symptoms that the patientis experiencing and their underlying causes and must want to help thepatient achieve relief. Patients respond better to treatment if they perceivethat the physician appreciates their concerns and is treating them rather thanjust their illness.

A very high degree of ccoommppeetteennccee is both expected and required of physi-cians. A lack of competence can result in death or serious morbidity forpatients. Physicians undergo a long training period to ensure competence,but considering the rapid advance of medical knowledge, it is a continualchallenge for them to maintain their competence. Moreover, it is not justtheir scientific knowledge and technical skills that they have to maintain buttheir ethical knowledge, skills and attitudes as well, since new ethical issuesarise with changes in medical practice and its social and political environ-ment.

CITÁT / QUOTATION

(Continued at p. 14.)

2 ME&B 14 (3–4) 2007

SSCCIIEENNCCEE--RREELLIIGGIIOONN DDIIAALLOOGGUUEE IINN BBIIOOEETTHHIICCSS

Peter Volek

Chair of Philosophy, Faculty of Philosophy, Catholic University, Ružomberok, Slovakia

The development and accumulation of knowledgebring into the sciences continuous specialization and,sometimes, even ‘atomization’. In the concrete discipli-nes, it is all the time necessary to ‘dig deeper’ and to mo-ve further to the new frontiers of inquiry. On the otherhand, we also observe a growing need to connect variouspieces of knowledge together in order to be able to seeand understand the problem under study as a whole – inan integrated, comprehensive manner. This is true whenworking in a particular discipline, as well as in an inter-disciplinary research.

Bioethics does count here as a very good example. Init, several disciplines meet. Its name – bio-ethics indica-tes that it could be regarded as a meeting point of twofundamental disciplines, namely, ethics and biology.Ethics is a part of philosophy and belongs to humanities,while biology is a part of natural sciences. (Sometimes, inthe context of bioethics, biology is understood rather as‘biomedicine’, which is itself a multidisciplinary field.)Besides that, an influence or dialogue of various otherscientific disciplines may be observed in bioethics, suchas psychology, sociology, law, theology, political science,journalism, etc.

In this paper, we shall try, from the methodologicalpoint of view, to characterize mutual relationships bet-ween various individual disciplines in bioethics. At thesame time, we shall consider also the relationship bet-ween the science and religion, as seen in today’s bioet-hics. A scientific discipline, that studies different reli-gions, is called religious studies. The one that studies theworld, God, and the man from the point of view of a par-ticular religion or faith is theology.

Firstly, we shall examine the relationship betweenethics and bioethics. In this respect, two groups of viewsmay be observed.

According to the first group, bioethics is regarded asa part of ethics, namely, of the applied ethics. In this un-derstanding, ethics may be divided into two parts: generalethics and applied (or practical) ethics. While generalethics refers to the study of fundamental ethical norms,the applied ethics is devoted to the study of their applica-tion in different spheres of life of an individual or socie-ty. For example, R. Hare [1] could be considered to be-long to this group. This approach is basically followed al-so by T. L. Beauchamp and J. F. Childress, although, ac-cording to their views, concrete solutions in the appliedethics are not derived solely from the general norms, butalso from the particular ‘casuistry’. They do not prefer onemodel or theory of moral norms, but rather they assumethe existence of a ‘common morality’, i.e. the coherenceof moral norms, which comes from the institutions, indi-viduals, and cultures in a given society, as well as fromthe practice of dealing with individual moral cases in thatsociety [2].

According to the views of the second group, bioet-hics is to be seen as an independent scientific discipline.

This is so, because many of its principles are not derivedfrom ethics. For example, D. Thomasma mentions threenorms in bioethics that he believes cannot be simplyderived from general ethics. Those are that 1) no harmshould be done, 2) the vulnerability of those that are sub-jected to the medical care should be respected, and that3) the person should be respected [17]. The latest of tho-se norms is also referred to as the ‘principle of the res-pect of autonomy’ [3]. For the fulfilment of this princip-le, following two conditions are important: 1) freedom,i.e. independence from the control institutions, and 2)agency, i.e. ability to perform intentional acts. From thisperspective, however, the respect of person and respect ofautonomy do not necessarily overlap in full (the under-standing of the term person is wider). Of the three prin-ciples mentioned by Thomasma, the third principle maybe deduced from general ethics [13], because it repre-sents a generally accepted principle, while the first andthe second principle can be deduced form the third one.

In order to examine the relationship between scienceand religion, we have chosen the following method: westart our analysis as it applies to a concrete bioethical issue.Then we try to extend it to some other issues or areas. Theissue we start with will be the problem of determinationof human death, with special regard to brain death. Here,the relationships between philosophy, theology, medici-ne, and biology will be examined.

When analyzing the argumentation concerning theproblem of brain death, some authors (e. g. Vollmannunder the influence of Younger, Barlett, and Kurthen)distinguish four levels, where it can take place [18, 14].Others, however, combine the 1st and 2nd level into one(e. g. Munzarová [12]), or do not consider the 1st level at all[16, 2].

The four levels of argumentation may be listed as fol-lows:

(1) Level of attributes – Here, the question: “Who (orwhat) is a human being?” is being answered. It connectswith the question of what happens to/with/in the hu-man being at death. These questions belong to the com-petence of philosophy and theology.

(2) Level of definition – It necessarily builds on theprevious level; on the determination of who (or what) isthe subject (or object) of death.

(3) Level of criterion – It has to be based on the defi-nition of death developed at the previous level. The irre-versible and complete fall out of the function of the who-le brain is set as the criterion of death. These issues be-long to natural sciences and to medicine.

(4) Level of testing – It examines, whether the crite-rion of death has been met in the particular human being,i.e. whether his/her death has actually occurred. This be-longs to the competence of medicine and natural sciences.

In this analysis of argumentation, the areas and bor-ders of individual disciplines come closer to each other.Their relationships and inter-dependence are depicted inthe Scheme 1.

The criteria of brain death, such as the clinical andelectrophysiological ones, fall into the level of diagnosis.As they belong to the area of medicine and natural scien-ces, we do not treat them in detail here. We rather referthe reader to the available scholarly literature [e. g. 1, 2,5, 7, 10, 15; 19; in children e.g. 8]. As medicine develops,these criteria are being made still more specific and pre-cise. It needs to be noted, however, that they are not uni-form world-wide. This is also mirrored in the legislationof different countries. This heterogeneity, as well as somelevel of arbitrariness in the choice of the legal brain deathcriteria (e.g. differences in the state laws in USA) leadssome authors to the critique of understanding of thecomplete brain death as the death of a human being.

PÔVODNÉ PRÁCE

ORIGINAL PAPERS

3ME&B 14 (3–4) 2007

In the schematic depiction of the analysis of levels ofargumentation (Scheme 1) one can note that the genera-lity decreases and the particularity increases in the top-to-bottom direction. It is connected with the character ofindividual disciplines and their methods of inquiry. Howthis could be justified?

Because the general understanding of man plays arole in understanding the death of a human being, onecannot do without it. Indeed, the definition of humandeath depends on the general understanding of man. Ifthe human being is understood as a composition of bodyand soul, the separation of the soul from the body will bereferred to as death. This concept of man and the defini-tion of death are found in the religious views about man,as well as in their theological expressions, and also inphilosophical systems influenced by Christianity or someother religions. If a human being is understood just asthe most perfect animal organism on Earth, then the endof life of the organism as a whole will be referred to ashuman death. Such understanding of man is provided bythe philosophical systems influenced by naturalism, phy-sicalism, or materialism.

In both cases, the task to provide the conceptual un-derstanding and definition of man and human death be-longs to philosophy, theology, culture, or religion, andonly after these concepts have been established they meetwith the challenges of existing biological and medicalknowledge. On the other hand, the next two levels ofargumentation, i.e. the determination of the criteria ofdeath and the diagnostics of death according to these cri-teria, belong surely to medicine and biology. We believe,this explanation allows considering the differentiation ofthe argumentation levels with regard to the determina-tion of human death as justified. This framework allowsto proceed later on to ethical evaluative judgments aboutthe moral nature (and permissibility or non-permissibili-ty) of certain human actions. They stem out and are in-fluenced by those ethical systems that are chosen and jus-tified as necessary for the construction and evaluation ofthese judgements.

Now, we try to use the scheme of different levels of ar-gumentation, as described so far (Scheme 1), in a diffe-rent area of inquiry to see, whether its use there may beconsidered justifiable.

Ethical issues at the beginning of human life belongto another, very important area of contemporary bioethi-cal debate. Human assisted reproduction, experimenta-tion using human embryos, pre-implantation and prena-tal diagnostics, abortion, and others may be listed as rele-vant examples.

When sorting out the arguments with regard to thebeginning of human life, simi-larly as above, four levels ofargu-mentation can be distinguished:

(1) Level of attributes. Here,the answer to the question “Who(what) is human being?” is sought.The understanding of what re-fers to the substance of man, andwhat happens with/to him/herat the beginning of life is lookedfor. Looking for answers to the-se questions belongs to the com-petence of philosophy and theo-logy.

(2) Level of definition. It ne-cessarily follows from the argu-mentation made at the first le-vel. It provides the definition ofthe subject (object?) of (at) thebeginning of human life.

(3) Level of criterion. Itshould be developed in accordance with the definitionof the beginning of human life elaborated at the previouslevel. It belongs to the competence of natural sciencesand medicine.

(4) Level of testing. Here, it is examined, whether thecriteria of the beginning of human life have been met inthe case of a given biological entity, i.e. if the new humanlife has actually begun. This area of inquiry belongs tothe competence of medicine and natural sciences.

Again, the relationships and mutual inter-dependenceof different scientific disciplines dealing with ethical andother problems at the beginning of human life may bedepicted in a scheme (Scheme 2), which is almost identi-cal to the one described above (Scheme 1).

According to the Scheme 2, the criteria for determina-tion of the beginning of human life are defined by biolo-gy with some help of other natural sciences. The pre-natal development of man is studied by embryology. Asstandard university textbooks describe, the life of ahuman being starts by fertilization of the human egg by asperm. The process of fertilization is completed by fu-sion of proto-nuclei of the sperm and egg, which results inthe creation of a zygote. “Zygote is the first and the sim-plest stage of development of all multicellular organisms,including humans.“ [9] The human genome is unique,found only in humans, and possessed also by the zygotesince the completion of fertilization. In its development,the zygote divides into daughter cells. Until the eighthweek after fertilization we speak about a human embryo,after that about the human foetus [9]. Until the 4-cellstage, the embryo is biologically heteronomous. Afterthat, it becomes biologically autonomous, directing itsown development by its genetic material. Until the 8-cellstage, the cells of human embryo are totipotent (capableof developing into the whole organism). After that, theyare pluripotent (capable of developing into various humantissues) [4].

Ethical judgements with regard to protection of hu-man embryos (and foetuses) and conditions for their use(or the prohibition thereof) should take into account alsothe relevant knowledge of embryology. The ethical jud-gements, however, belong already to the sphere of ethics.In developing of ethical arguments, ethics uses somegeneral principles following from the analysis of good,and from the ethical evaluation of human action. Theseprinciples may be influenced by various religious beliefsand views, but they are for sure influenced by particularworldviews and values.

For bioethics, which is an interdisciplinary science,Dietmar Mieth has proposed a ccoonndduuccttiivvee mmeetthhoodd [11]for elaboration of ethical arguments. The method con-sists of a sequence of steps that should grant plausibility,testability, and possibility of ‘falsification’ to the ethical

SScchheemmee 11 Interdisciplinary inter-dependence of philosophy, theology, and medicine ( is a symbol of logical derivability; , are symbols for adequacy) [14]

Level of attributes The understanding of manPhilosophy, theology

Level of definition The definition of death

Interdisciplinary adequacydialog

Level of criterion The criteria of death Medicine, natural sciences

Level of testing The determination/diagnosis of death

�

�

�

�

4 ME&B 14 (3–4) 2007

arguments developed. The sequence starts with the ex-perience, and it can be described, according to Mieth, asfollows:1) hermeneutics of fore-understanding,2) knowledge of important states of affairs, 3) testing of ethically important orientations of meaning

and of corresponding judgments about the values:a) within the discourse of individual sciences or re-

search,b) within the discourse of the living-world and the so-

ciety, 4) rationalization of alternatives (suggestions should be

adjusted into the best possible form of argument),5) weighing of priorities for the constitution of a sound

moral judgment.The sequence of steps does not need to follow this

order in all cases. It has proven its value, however, in bio-ethical studies conducted in Tübingen. Moreover, vario-us available alternatives seem to be less sufficient - be it asimple weighing of advantages and disadvantages withoutthe clarification of necessary presuppositions that deter-mine something as advantageous or disadvantageous; ora deduction that does not embrace the wider scope ofthe issues; or a reduction to the fundamental ethical ques-tions, for which the particular cases serve as mere illustra-tions.

The possibility of influencing the attitudes in evalua-ting the human acts by religious or worldview beliefsappears in the steps 3) – 5) of the conductive method assuggested by Dietmar Mieth. These, however, should notbe directly influencing the biological enquiry. If thiswould happen, it would be the case of their inadequateuse.

Nowadays, some argue that until a certain stage ofdevelopment of a human embryo one cannot determine,if it is indeed already an individual. It is because a twincan develop (up to 14 days after the fertilization), oreven a fusion (uniting) of the twins into one organismcan occur. We can point out that biology merely statesthat a human being in its early stage of developmentcomes to the existence by fertilization of an egg by asperm. It is not able to say, whether at the fertilization, orshortly after, and when (during the mentioned 14-dayperiod), there is just one individual human being, or mo-re. But it seems to be quite sure that at least one humanbeing is present in the early human embryo anyway.

Some philosophers hold that though it is necessary toprotect a human person, it is not to provide the samelevel of protection to the human embryo or foetus as tho-se are not persons, because they do not possess eitherself-awareness or interests for the future. And still otherspoint out to the contrary. Biology ob-viously is of little

help here in elucidating theargument. The scientific com-petence belongs clearly to phi-losophy (ethics, bioethics)and/or to theology.

In their sacred texts, mostlywritten in ancient times, theworld religions do not have ‘rea-dy-made’ answers to contempo-rary bioethical queries. Thesehad simply not been encounte-red by the mankind then. Manyreligious communities nowadaysderive their views on moral prob-lems in biomedicine by usingrather the human reason (i.e. phi-losophy, ethics), than recourseto divine revelation in that pro-cess (though, usually, they striveto use their tradition to enligh-

ten the theological positions taken). Here, philosophyappears as a bridge between the science and religion.

However, lobbying of the biotech/biomed industryand of biotech/biomed research establishments also en-ters contemporary bioethical discussions, and this voicemay posses a particular influence. Sometimes, the inte-rests of industry/science/capital seem to push for a cut-ting edge biotech/biomed research, even when a consensusabout its moral acceptability has not yet been reached.The “arguments” that suggest: “What is technologicallypossible should be done, or at least attempted (perhapswithout bothering too much about the ethical issues),”and: “If we do not do it, then others will do that anyway,”are frequently voiced. They, to our opinion, represent aserious flaw in ethical argumentation.

We believe that philosophy may play an important,even irreplaceable role in enhancing and structuring thescience-religion dialogue in bioethics. It may enable dif-ferent parties ‘around the discussion table’ to look out forwhat is common to all, who are using the human reason.

AAcckknnoowwlleeddggeemmeennttss

Translated by Ján Baňas. The translation edited by JozefGlasa.

NNoottee

This paper was written with the support of granteesVEGA 1/2504/05: Genesis and prenatal development ofhuman being (The problem of artificial fertilization,abortion, and experiments with embryos from ethical,political, and medical point of view) and Science-Reli-gion Dialogue and Critical Thinking, Catholic UniversityRužomberok, Local Society Initiative 2004-2007 at theFaculty of Philosophy of the Catholic University in Ru-žomberok.

The opinions expressed in this paper are those of theauthor and do not necessarily reflect the views of theMetanexus Institute.

LLiitteerraattúúrraa

11.. Angstwurm, H.: Der Hirntod aus ärztlicher Sicht. In: Bon-dolfi, A., Kostka, U., Seelmann, K. (Hg.): Hirntod und Organ-spende. Basel: Schwabe, 2003, pp. 27-33. 22.. Bernat, J. L.: A defen-ce of the whole-brain concept of death. In: Hastings CenterReport, Vol. 28, 1998, No. 2, pp. 14-23. 33.. Beauchamp, T. L.,Childress, J. F.: Principles of Biomedical Ethics. 5th ed. Oxford:Oxford University Press, 2001. 44.. Bodden-Heidrich, R., Cremer,

SScchheemmee 22 Interdisciplinary interdependence of philosophy, theology, and medicine ( is a symbol of logical derivability; are symbols for adequacy) [14]

Level of attributes The understanding of manPhilosophy, theology

Level of definition The definition of the beginning of human life

Interdisciplinary dialog adequacy

Level of criterion The criteria of the beginning of human life

Medicine, natural sciences

Level of testing The determination (diagnosis)of the beginning of human life

�

�

�

5ME&B 14 (3–4) 2007

T., Decker, K., Hepp, H., Jäger, W., Rager, G., Wickler, W.: Beginnund Entwick-lung des Menschen: ärztlich-klinische Aspekte. In:Rager, G. (Hg.): Beginn, Personalität und Würde des Menschen.Freiburg-München: Alber, 1998, 2. Aufl., (1997, 1. Aufl.), pp. 15-159. 55.. Bošmanský, K., Mojzešová, M, Štefko, A.: Mozgová smrť –kritérium smrti človeka. In: Acta Faculta-tis theologicae Universi-tatis Comenianae Bratislaviensis, Vol. 1, 2001, No. 2, pp. 150-156. 66.. Hare, R.: Medical Ethics: Can the Moral Philosopher Help?In: Engelhardt, H. T. Jr., Spiker, S. F. (eds.): Philosophical MedicalEthics: Its Nature and Siginificance. Dordrecht-Boston: Reidel,1977, pp. 49-62. 77.. Henneman, E. A., Karras, G.: Determi-ningBrain Death in Adults: Guidelines for Use in Critical Care. In:Critical Care Nurse, Vol. 24, 2004, No. 5, pp. 50-56. 88.. Chang, M.Y., McBridge, L. A., Ferguson, M. A.: Varia-bility in Brain DeathDeclaration Practices in Paediatric Head Trauma Patients. In:Paediatric Neurosurgery, Vol. 39, 2003, pp. 7-9. 99.. Kappeler, K.,Pospíšilová, V.: Embryo-lógia človeka. Martin: Osveta, 2001. 1100..Keogh, A. T., Akhtar, T. M.: Diagnosis brain death: the importan-ce of documenting clinical test results. In: Anaesthesia, Vol. 54,1999, pp. 81-85. 1111.. Mieth, D.: Was wollen wir können? Ethik imZeitalter der Biotechnik. Freiburg im Br.-Basel-Wien: Herder,2002. 1122.. Munzarová, M.: Etické problémy transplantace orgánů.In: Dialog Evropa XXI, Vol. 12, 2002, No. 1-4, pp. 61-66. 1133..Ondok, J. P.: Bioetika, biotechnologie a biomedicína. Praha:Triton, 2005. 1144.. Ro-senberger, M.: Von disziplinären Grenzenund interdisziplinären Brücken – Anmerkungen zur aktuellenDiskus-sion um das Hirntodkriterium. In: Höglinger, G., Kleinert,S. (Hg.): Hirntod und Organtransplantation. Berlin-New York: deGruyter, 1998, pp. 73-82. 1155.. Schlake, H.-P., Roosen, K.: DerHirntod – Tod des Menschen. In: Höglin-ger, G., Kleinert, S.(Hg.): Hirntod und Organtransplan-tation. Berlin-New York: deGruyter, 1998, pp. 25-55. 1166.. Stoecker, R.: Der Hirntod-Debatteaus philosophischer Sicht. In: Bondolfi, A., Kostka, U., Seelmann,K. (Hg.): Hirntod und Organspende. Basel: Schwabe, 2003, pp.49-69. 1177.. Thomasma, D. C.: The Possibility of a NormativeEthics. In: Eid, V. (ed.): Moraltheologisches Jahrbuch. 1.Bioethische Probleme. Mainz: Matthias-Grünewald, 1989, pp.139-150. 1188.. Vollmann, J.: Das Hirntodkriterium heu-te. Begriffs-klärung und medizinethische Kontroverse. In: Schlich, Th.,Wiesemann, C. (Hg.): Hirntod. Zur Kultur-geschichte derTodesfeststellung. Frankfurt am Main: Suhrkamp, 2001, pp. 45-65. 1199. Wijdicks, E. F.: The diagnosis of brain death. In: NewEngland Journal of Medici-ne, Vol. 344, 2001, pp. 1215-1221.

VVoolleekk,, PP..:: SScciieennccee –– RReelliiggiioonn DDiiaalloogguuee iinn BBiiooeetthhiiccss.. [[DDiiaa--llóógg vveeddaa –– nnáábboožžeennssttvvoo vv bbiiooeettiikkee..]] MMeedd.. EEttiikkaa BBiiooeett..,, 1144,,22000077,, NNoo.. 33 –– 44,, 22 –– 55..

AAbbssttrraacctt

Author aims, from the methodological point of view, tocharacterize mutual relationships between various scien-tific disciplines in contemporary bioethics. In this con-text, he also pays a special attention to the relationshipbetween the science and religion. The analysis of argu-mentation concerning the problem of brain death allowsto see four distinctive, though interconnected levels, whe-re it takes place, namely, the (1) level of attributes, (2)level of definition, (3) level of criterion, and (4) level of tes-ting. In this analysis the areas, borders, competencies, andmutual relationships of different individual disciplinescome to fore, when looking for answers posed by theconcrete bioethical problem. Similar analysis is underta-ken by the author also with regard to the problem of thebeginning of human life. Author concludes that philoso-phy may play an important, even irreplaceable role inenhancing and structuring the science-religion dialogue intoday’s bioethics.

KKeeyy wwoorrddss:: ethics, bioethics, science, religion, braindeath, beginning of life, human being, science-religiondialogue

AAbbssttrraakktt

Autor sa usiluje z metodologického hľadiska charakte-rizovať vzájomné vzťahy rôznych vedeckých disciplín vrámci súčasnej bioetiky. V tomto kontexte venuje zvlášt-nu pozornosť aj vzťahu medzi vedou a náboženstvom.Analýza argumentácie týkajúcej sa problému mozgovejsmrti umožňuje rozlíšiť štyri odlišné, navzájom prepojenéúrovne, na ktorých sa uskutočňuje. Ide o (1) úroveň atri-bútov, (2) úroveň definícií, (3) úroveň kritérií a o (4) úro-veň testovania. V tejto analýze sa zvýrazňujú odlišné ob-lasti, hranice, kompetencie a vzájomné vzťahy rôznych sa-mostatných disciplín, ktoré sa podieľajú na hľadaní odpo-vedí na otázky, ktoré prináša konkrétny bioetický prob-lém. Podobnú analýzu autor popisuje aj pre prípad prob-lému počiatku ľudského života. Autor uzatvára, že filozo-fia môže mať významnú, ba nezastupiteľnú úlohu pri uľah-čení a štruktúrovaní dialógu medzi vedou a náboženstvomv súčasnej bioetike.

KKľľúúččoovvéé sslloovváá:: etika, bioetika, veda, náboženstvo, moz-gová smrť, začiatok života, človek, ľudský bytosť, dialógveda - náboženstvo

CCoorrrreessppoonnddeennccee ttoo:: Assoc. Prof. Peter Volek, PhD.,Department of Philosophy, Faculty of Arts and Letters,Catholic University, Hrabovská 1, 034 01 Ružomberok,Slovak Republic, e-mail: volek@fphil.ku.sk

NNEEWWBBOORRNNSS AASS OORRGGAANN DDOONNOORRSS::NNOOTTEESS OONN EETTHHIICCAALL JJUUSSTTIIFFIICCAATTIIOONNOOFF TTHHEE PPRREESSUUMMEEDD CCOONNSSEENNTT

Leslaw T. Niebrój1, Teresa Owsianka-Podlesny,2

Danuta Jadamus-Niebroj2

1Department of Philosophy and Pedagogy; 2Departmentof Neonatal Intensive Care, Silesian Medical University,Katowice, Poland

IInnttrroodduuccttiioonn

Medieval legends which describe the successful organtransplantation just in the 12th century, although havingno ground in the medical knowledge and skills of that ti-me, can inform us about unceasing desire of mankind toreplace ill organs or even entire parts of human body withnew and well-functioning ones (1, 2, 3). Undoubtedly,when in the middle of the 20th century this dream even-tually came true, the advent of human organ (and tissue,cells) transplantation was welcomed with much hope,but not without some fears and reservations.

Particular concerns were voiced with respect to the‘new’ and ‘old’ ethical issues involved in the developmentand use this new medical technology. Transplantationswere seen as posing a potential risk of infringement uponthe rights of a donor, especially the right to be treatedwith the full respect of the principle of beneficence (andnon-maleficence), and also on the patient’s autonomy (4).The risks for health of possible living organ donors werealso of concern, as were the doubts over (possible) mis-treatment of patients in emergency situations. The obviousconflict between the need of organs procurement fortransplantation and the obligation of continuation of thelife-sustaining treatment was attentively perceived andmuch debated. The definition and subsequent legal accep-

6 ME&B 14 (3-4) 2007

tance of ‘brain death’ concept (in most countries of theworld) helped to establish a reliable legal framework fororgans procurement and transplantation worldwide. The‘brain death’ concept is still debated nowadays, however,especially in the ‘arenas’ of philosophy and theology.Furthermore, it was also unclear (for a relatively long ti-me), who would eventually give the consent for explan-tation of organs from the cadaver donor.

Since the early 1950s, when the first successful kid-ney transplantation was performed, enormous advanceshave taken place with regard to the surgical techniquesof transplantation, molecular immunology and effectiveimmunosuppression (5). It is estimated that over 800.000patients have benefited form transplantation since then.Organ transplantation has matured from being a purelyexperimental therapeutic technique to the commonlyaccepted, ‘standard’ medical procedure. It is being wide-ly used worldwide, and rightly pinpointed as one of themajor achievements of medicine in the 20th century.

The rapid developments and growing use of trans-plantation, maybe somewhat paradoxically, have madethe ethical issues involved even more important and pre-ssing than they were, say, in the 1950s.

Taking into account increased numbers of patients awai-ting a transplant (and eventually dying at the ‘waitinglists’) and an absolute shortage of organs for transplanta-tion, the crucial question, both from the ‘practical’ and ethi-cal point of view, is this: “How to increase the organ sup-ply, in particular, from the cadaver donors?” (5, 6) In thiscontext, the concept of ‘presumed consent’ is recalled.

PPrreessuummeedd CCoonnsseenntt

‘Presumed consent’, according to Medical SubjectHeadings, refers to “an institutional policy of grantingauthority to health personnel to perform procedures onpatients or to remove organs from cadavers for transplan-tation unless an objection is registered by family mem-bers or by the patient prior to death.” (7)

It should be noticed, however, that the notion “presu-med consent” is used in this article in a ‘narrower’, or a‘more specific’ sense. Namely, it would exclude the roleof family members of the deceased person as those whocould be in a position to voice legally and/or ethically re-levant objections against the organs’ explantation. They,however, may bear witness to the will expressed by thedeceased during his/her lifetime regarding the use ofhis/her organs after death. In this sense, ‘presumed con-sent’ is also called ‘tacit consent’. (6)

Apparently, the use of the ‘presumed consent’ con-cept should be limited to the potential organ donors who,prior to their death, could have been considered autono-mous persons. (5) This limitation seems to be logicallyembedded in the very concept of the ‘presumed consent’.

Firstly, the ‘presumed consent’ should be considereda form (although specific) of the consent of an autono-mous human person. Indeed, the ability to give (or refu-se) the consent is commonly considered to be crucial forrecognizing an individual as a true (i. e. an autonomous)person.

Secondly, in the specific context of organ transplanta-tion, it is understood that the ‘presumed consent’ con-cept can be used only, if potential organ donors have hadthe opportunity during their lifetime to indicate obje-ctions to transplantation of their organs after death. Thisis to be understood as an opportunity to give an “informedrefusal” to the use of one’s organs for transplantation. Forsuch refusal to be valid, it is necessary that it is expressedby an autonomous person.

Tom L. Beauchamp and James F. Childress observe,however, that, although it seems (highly) problematic or

even misleading and dangerous, ‘presumed consent’ canbe ‘presumed’ not only on the basis of what is knownabout a given person preferences expressed during hisor her lifetime, but also on the basis of a general philoso-phical theory of human goods, or of the rational will (8).Taking their opinion as an encouragement for having a clo-ser look at the meaning of the ‘presumed consent’ concept,the aaiimm ooff tthhiiss ppaappeerr is to examine the question, whetherthis concept can be used with regard to the deceasedneonates, when those are being considered as potential‘cadaver organ donors’. This examination will be done onthe basis of the theory of social nature of human beings.

HHuummaann PPeerrssoonn –– HHuummaann bbooddyy,, DDeecceeaasseedd –– CCaaddaavveerr

Who, if anybody, should be morally and legally entit-led to dispose of the organs from a cadaver donor? Thisquestion cannot be answered unless an agreement is rea-ched on the ontological (and consequently moral) statusof a human cadaver. The crucial question here is, whetherthe human cadaver should be considered to be a thing ora person.

The mainstream of the contemporary bioethics seemsto be ready to accept the so-called ‘functional conceptionof (human) person’. (9) According to this conception, tobe the (human) person means to be an (actually) autono-mous subject.

The problem of human bodiliness has not attracted sofar much attention in the contemporary bioethics disco-urse. Due to emphasizing (or even over-emphasizing) ofthe functional understanding of human personhood andthe lack of attention to the problem of human bodiliness(although maybe unintentionally), the human body seemsto be seen only as a thing. This way, however, the prob-lem has been oversimplified.

Even a very superficial analysis of the use of the term“(human) body” in the ordinary language allows us to seethat people are ready to consider their body both as so-mething, they have, or possess (a thing, “my body is mi-ne”), and – at the same time – as something, who they are(a person, “I am my body”).

Joseph Tischner, the brilliant Polish philosopher, re-calling Martin Heidegger’s and Jean-Paul Sartre’s conside-rations, observes that the identification of the human per-son with his/her body should be seen as a dynamic pro-cess (10). Tischner writes about the phenomenon of‘varying solidarity’ between “me and my body”.

This phenomenon becomes particularly ‘visible’ wit-hin the experience of the human’s death. Usually, theprocess of dying starts from the body. We can observe howprimordial bonds between the human “I” (it means –“who I am”) and his/her body (it means – “what I have”) gra-dually disappear. When the experience of pain is growing,the man is even ready to agree to have a part of his/ her bo-dy amputated. He or she does not believe, however, that thisprocedure could take away anything from his/her ownpersonhood. The phenomenon of the ‘va-rying solidarity’with one’s body and the phenomenon of the exteriorityof the experience of the process of dying could be seenas foundations of that particular metaphysics of death,which describes death as a body – soul se-paration. Thefinal soul and body separation could thus be seen as theultimate rupture of the bonds of solidarity between “I”and the body, which revolted against ‘vital’ desires of “I”.

The phenomenon of ‘varying solidarity’ between “I”and “my body” allows us to introduce a distinction bet-ween the “deceased” and the “cadaver”. The term “cada-ver” is used to describe the human body, with which the“deceased” has lost his/her solidarity. If this is true, thanit may be observed, that the “cadaver” does not participa-

7ME&B 14 (3-4) 2007

te in the dignity of the human person. The “cadaver”, inthis context, could be seen exclusively from the perspecti-ve of a “thing” (“something, which is mine”), and not fromthe perspective of a “person” (“someone, who I am”). Inthe certain sense – from the ethical, although not from alegal point of view – it could be assumed that the ““ccaaddaavveerr””ccoouulldd bbee ccoonnssiiddeerreedd aass aa ““pprrooppeerrttyy”” ooff tthhee ““ddeecceeaasseedd””..

This assumption has two important consequences.Firstly, it would be immoral to procure organs from thecadaver without consent of the deceased. Secondly, thedeceased – and not anyone else (in particular not thedeceased’s family members, state authorities, or healthcare professionals) – is entitled to give the valid consentto explantation (i.e. donation) of organs from the cada-ver. Both rules are founded in the right to one’s property,as it has been expressed in the Universal Declaration ofHuman Rights (11).

EEtthhiiccaall AAcccceeppttaabbiilliittyy ooff tthhee ‘‘PPrreessuummeedd CCoonnsseenntt’’

Although, recalling tthhee rriigghhtt ttoo oonnee’’ss pprrooppeerrttyy allowsus to indicate, who should be the consent giver (‘the do-nor’), it does not determine, how the consent should begiven. The legislations that cover the organ transplanta-tions worldwide can be characterized as being based eit-her upon the ‘explicit consent of the donor’ (the so cal-led ‘opting-in systems’), or upon his/her ‘presumed con-sent’ (‘opting-out systems’) (12).

The ‘opting-in’ option, although still not withoutsome doubts and concerns (e. g. the problem of revokingthe once given consent) is usually considered to be inprinciple ethically righteous. The ‘opting-out systems’seem to need a more elaborate, non-trivial justification oftheir ethical acceptability.

Most commonly, the concept of ‘presumed consent’ isethically justified on the basis of the moral theory of uuttiillii--ttaarriiaanniissmm (6, 13, 14). According to this moral theory, it isargued that the acceptance of the ‘opting-out’ system bringsin a substantially greater number of positive consequen-ces (in comparison with the ‘opting-in’ alternative). Firstof all, the ‘opting-out’ system is assumed to lead to a con-siderable increase in the numbers of organs available fortransplantation. Then, also improvements in the qualityand economy of the health care provision (by availabilityof the transplantation to a greater number of patients), aswell as prevention of the black market, trafficking, andother possible criminal activities in relationship to theillegal procurement of the human organs for transplanta-tion are usually cited.

In this paper, however, a different approach to thejustification of the ethical acceptability of the ‘presumedconsent’ concept is proposed.

The tradition of the classical philosophy provides theethical doctrine which, on the one hand, justifies the pri-vate possession of goods, but, on the other hand, it arguesthat the use of private goods should also serve the goodof the whole community (the ccoonncceeppttiioonn ooff ‘‘bboonnuumm ccoo--mmmmuunnee’’).

This doctrine was expressed by Aristotle in Politics,where he wrote: “It is clearly better that the propertyshould be private, but the use of it common”. (15) Thearguments for moral justification of the private possessi-on of property could be found also in the works of Tho-mas Aquinas. (16) They are based on the considerationsof diligence, tidiness, and concord. However, he did notdeny the social function of the private property. This fun-ction provides some limitations to the private propertyuse, or rather it steers its proper use in a moral sense.“Ethical tradition claims that everyone, who is in dangerof life, has the right to use the property of other people

without their explicit consent […]. He/she can take asmuch as necessary to survive, not because he/she has rightto it, but due to the fact, that in such an extreme situationit is reasonable to assume that the owner would give theconsent for such use”. (17, p. 96)

The question arises, however, whether this assump-tion about the ‘‘rreeaaddiinneessss ttoo hheellpp’’ could fully be appliedto the case of the deceased newborns, i.e. the subjects,who have never been competent/autonomous membersof any community.

An interesting insight into this problem was providedby a court case, processed in California in 1983 (and on-ce widely publicized). The case – In re Barber v. SuperiorCourt (18), helped to specify the essential factors that areto be taken into account when deciding whether thegiven treatment is in the best interest of the actuallyincompetent, non-autonomous patient. The court recal-led commonly accepted doctrine (with regard to deci-ding in the patient’s best interest), but it also enriched itby introducing a new principle: it demanded that theimpact of the decision (which is taken in the patient’sbest interest) upon the patient’s family members andother persons close to the patient should be also takeninto consideration. This way, although not explicitly, itwas assumed that everyone can be expected to have aniinntteerreesstt iinn tthhee wweellll--bbeeiinngg ooff ootthheerr ppeerrssoonnss close tohim/her. This position, later reaffirmed by the US Pre-sident’s Commission for the Study of Ethical Problems inMedicine and Biomedical and Behavioural Research, hasbeen held for justified – “for most people do have animportant interest in the well-being of their families orclose associates”. (8, p. 216)

This reasoning, however, still leaves somewhat openthe question of the ‘presumed consent’ to organ dona-tion to persons that are not “one’s family members, orclose associates”. Namely, whether the readiness to ‘altru-istic human behaviour’ may be ‘presumed’ in everyone.

Traditionally, the concept of ‘‘hhuummaann aallttrruuiissmm’’, whichcharacterizes the particular (un-selfish) behaviour of a hu-man individual in relation to society, was believed to be apart of the concept of “human nature”. The latter belongsto and, consequently, can be properly comprehended onlywithin the wider context of the philosophical metaphy-sics. Outside the framework of this theory, the very con-cept of human nature may be seen as incomprehensible,or even misleading. It may be observed, however, thatcontemporary bioethics, prevalently preoccupied with the‘functional concept of (human) person’, is reluctant toaccept any other ontological theory, and, in particular,the ontological conception of human being (9). The ques-tion arises, however, whether the concept of ‘human al-truism’ can indeed be fully explained by its mere reco-gnition as a part of the concept of human nature.

In publications of many of the prominent contempo-rary bioethicists, the idea of a ‘‘ccoommmmoonn mmoorraalliittyy’’ is beco-ming an important basis for justification of the validity ofuniversal moral standards (norms).

Tom L. Beauchamp defines ‘common morality’ as “thesets of norms shared by all persons committed to theobjectives of morality. The objectives of morality […] arethose of promoting human flourishing by counteractingconditions that cause the quality of people’s lives to wor-sen”. (19, p. 260)

Accepting such understanding of the concept of ‘com-mon morality’, the objectives of morality would be in-comprehensible without assuming that all human beings(as moral subjects) can be expected (moral duty?) to grantto each other at least a ‘minimal level’ of altruism (20).

May, therefore, the ‘opting-out’ system be ethicallyjustified by an appeal to the concept of ‘common morality’?Undoubtedly, it would be interesting to explore this ques-tion further.

8 ME&B 14 (3–4) 2007

CCoonncclluussiioonnss

Even at this stage of our reasoning, however, we be-lieve, some conclusions with regard to the question of ethi-cal acceptability of the ‘presumed consent’ of deceasedneonates considered to become donors of organs for trans-plantation can be made.

Firstly, we believe – based on the arguments given abo-ve – that the ethical acceptability of the ‘opting-out sys-tem’, which is commonly being justified on the basis ofthe moral theory of utilitarianism, can be successfully ar-gued for also from the point of view of the non-consequ-entialistic ethics.

Moreover, we believe, the above mentioned justifica-tions can be appropriately extended to the case of the‘presumed consent’ of the deceased newborns, becausethey should undoubtfully be considered the deceasedmembers of the human family.

We also believe that the approaches delineated in thispaper are worth to be explored further, and applied tovarious particular situations met in the daily clinical pra-ctice (e.g. anencephalic neonate, other cases of ‘non-viab-le’ neonates).

RReeffeerreenncceess

11.. Ashrafian H., Three saints and critical limb ische-mia, Ann Vasc Surg 2006; 20(4): 553-554.

22.. Rinaldi E., The first homoplastic limb transplant ac-cording to the legend of Saint Cosmas and Saint Damian,Ital J Orthop Traumatol 1987; 13(3): 393-406.

33.. Squfflet JP., From leg transplantation by St Cosmasand St Damian to the modern era, Acta Chir Belg 2003;103(3): 6-9.

44.. Niebrój L., Eksplantacja narządów: cnota sprawied-liwości i presumpcja zgody, Szt Lecz 2001; 7(1): 93-98.

55.. Abouna GM., Ethical issues in organ and tissue trans-plantation, Exp Clin Transplant 2003; 1(2): 125-138.

66.. Verheijde JL., Rady MY., McGregor J., Recovery oftransplantable organs after cardiac or circulatory death:Transforming the paradigm for ethics of organ donation,Phlos Ethics Humanit Med 2007; 2:8 doi: 10.1186/1747-5341-2-8.

77.. Presumed consent (Year introduced: 1999), [in:]Medical Subject Headings, available from: http://www.ncbi.nlm.nih.gov/sites/entrez [accessed Aug 30, 2007].

88.. Beauchamp TL., Childress JF., Principles of Biomedical Ethics, 4th ed., New York-Oxford: Oxford UniversityPress 1994.

99.. Biesaga T., Personalizm a pryncypializm w bioetyce[in:] Podstawy i zastosowania bioetyki, T. Biesaga (ed.),Kraków: WN PAT, p. 43-54.

1100.. Tischner J., Świat ludzkiej nadziei, Kraków: ZNAK1994.

1111.. United Nations, The General Assembly, The Uni-versal Declaration of Human Rights, available from http://www.un.org/Overview/rights.html [accessed Aug 30,2007].

1122.. English V., Sommerville A., Presumed consent fortransplantation: A dead issue after Alder Hey? J Med Ethics2003; 29: 147-152.

1133.. Gill MB., Presumed consent, autonomy and organdonation, J Med Philos 2004; 29(1): 37-59.

1144.. Janssen A., Gevers S., Explicit or presumed con-sent and organ donation post-mortem: Does it matter?Med Law 2005; 24(3): 575-83.

1155.. Aristotle, Politics, available from: http://classics.mit.edu/Aristotle/politics.html [accessed Aug 30, 2007].

1166.. Woroniecki J., Katolicka etyka wychowawcza, Lub-lin: RW KUL 1985.

1177.. Virt G., Etyczne uzasadnienie tzw. „regulacji” spr-zeciwu [in:] Etyczne aspekty transplantacji, A. Marcol(ed.), Opole: WWT 1996, p. 96.

1188.. Wilson MA., Terminating life support: Who De-cides when it’s okay? AWHONN Lifelines 1997; 1(3): 53-56.

1199.. Beauchamp TL., A defence of the common morali-ty, Kennedy Inst Ethics J 2003; 13(3): 259-274.

2200.. Hester DM., Why we must leave our organs toothers. Am J Bioeth 2006; 6(4): W23-W28.

NNiieebbrróójj,, LL..,, TT..,, OOwwssiiaannkkaa--PPooddlleessnnyy,, TT..,, DDaannuuttaa JJaaddaammuuss--NNiieebbrroojj,, DD..:: NNeewwbboorrnnss aass OOrrggaann DDoonnoorrss:: NNootteess oonn EEtthhiiccaallJJuussttiiffiiccaattiioonn ooff tthhee ‘‘PPrreessuummeedd CCoonnsseenntt’’ [[NNoovvoorrooddeenncciiaakkoo ddaarrccoovviiaa oorrggáánnoovv:: PPoozznnáámmkkyy kk eettiicckkéémmuu zzddôôvvooddnnee--nniiuu ‘‘pprreeddppookkllaaddaannééhhoo ssúúhhllaassuu’’]] MMeedd.. EEttiikkaa BBiiooeett..,, 1144,,22000077,, NNoo.. 33 –– 44,, 66 –– 99..

AAbbssttrraacctt

The shortage of human organs available for transplan-tation is considered nowadays to be one of the majorproblems in the field of transplantation medicine. The‘opting-out system’ transplantation legislations, which arebased on the concept of the ‘presumed consent’ of the de-ceased donor to donation of his/her organs for transplan-tation, are believed to be the necessary part of an effectivealleviation of this problem. They are also thought to besuperior to the ‘opting-in systems’, where an explicit con-sent of the donor is required. The moral justification forthe ‘presumed consent’ position is usually sought within theconsequentialistic ethical theories, namely in the moraltheory of utilitarianism. In this paper, possibilities of anon-consequentialistic approach to moral justification ofthe ‘presumed consent’ concept are explored. Then, thevalidity of application of the ‘presumed consent’ conceptto the situation of the deceased neonates considered asorgan donors for transplantation is examined.

KKeeyy wwoorrddss:: newborn, transplantation, opting-out, op-ting-in, bodiliness, presumed consent, non-consequentia-listic approach.

AAbbssttrraakktt

Nedostatok orgánov na transplantáciu patrí v súčas-nosti medzi najdôležitejšie problémy transplantačnej me-dicíny. Transplantačná legislatíva založená na ‘opting-out’systéme, ktorý sa zakladá na „predpokladanom súhlase“mŕtveho darcu s darovaním orgánov na transplantáciu, sav súčasnosti považuje za jednu z potrebných súčastí zmier-nenia tohto problému a tento systém sa považuje za lepšív porovnaní s ‘opting-in‘ systémom, ktorý vyžaduje pred-chádzajúci explicitný súhlas darcu. Morálne zdôvodneniepre pozíciu ‘predpokladané-ho súhlasu‘ sa zvyčajne hľadáv rámci konzekvencionalistických etických teórií, najmäv rámci morálnej teórie utilitarizmu. V tejto práci sa hľa-dajú možnosti ne-konzekvencionalistického prístupu kmorálnemu zdôvodneniu koncepcie ‚predpokladanéhosúhlasu‘. Následne sa študujú možnosti aplikácie tejto kon-cepcie v konkrétnom prípade zosnulých novorodencovako možných darcov or-gánov na transplantáciu.

KKľľúúččoovvéé sslloovváá:: novorodenec, transplantácia, opting-out, opting-in, telesnosť, predpokladaný súhlas, ne-kon-zekvencionalistický prístup

CCoorrrreessppoonnddeennccee ttoo:: Leslaw T. Niebroj, Department ofPhilosophy & Pedagogy, Medical University of Silesia, 12Medykow Streeet, 40-752 Katowice, Poland, e-mail: lnieb-roj@yahoo.com

9ME&B 14 (3-4) 2007

MMÍÍĽĽNNIIKKYY FFIILLOOZZOOFFIICCKKEEJJ RREEFFLLEEXXIIEE IIII..

AANNTTIICCKKÁÁ FFIILLOOZZOOFFIIAA

22.. KKllaassiicckkéé oobbddoobbiiee ggrréécckkeejj ffiilloozzooffiiee ((55.. –– 33.. ssttoorrooččiiee pp.. nn.. ll..))

V minulom diele sme sa oboznámili s prvým obdobímantickej filozofie – rraannoouu ggrréécckkoouu pprríírrooddnnoouu ffiilloozzooffiioouu((66.. –– 44.. sstt.. pp.. nn.. ll..)). Mudrci tohto obdobia sa sústreďovalina skúmanie podstaty, zákonitostí a pôvodu celého vtedyviditeľného sveta – kozmu. Vyrovnávali sa s mýtickýmspôsobom výkladu javov a vecí (predstavy o svete), rozví-jali logické myslenie (formulovanie definícií pojmov).

Filozofi kkllaassiicckkééhhoo oobbddoobbiiaa ggrréécckkeejj ffiilloozzooffiiee ((55.. –– 33..sstt.. pp.. nn.. ll..) sa v dôsledku pribúdajúcich poznatkov, spolo-čensko-kultúrnych zmien a svojho význačného postave-nia v spoločnosti snažili o systematizáciu a zároveň opraktické využitie filozofie. Najprv ju využili na vlastnéobohatenie a slávu (ssooffiissttii), na sebapoznanie a seba-zdo-konaľovanie (SSookkrraatteess), na vysvetlenie usporiadania spo-ločnosti a vzdelávanie verejnosti (PPllaattóónn), až po vytvore-nie na svoju dobu veľkolepého systému vied (AArriissttoottee--lleess), vhodného na vzdelávanie najvyšších predstaviteľovmoci (napr. Alexandra Macedónskeho).

Na systematizáciu filozofickej reflexie a rozvoj filozo-fických vied mali vplyv hhiissttoorriicckkéé uuddaalloossttii vv ssttaarroovveekkoommGGrréécckkuu:: obdobie kultúrneho, politického a spoločen-ského rozkvetu gréckych miest – mestských štátov (naj-väčšie: Atény, Sparta); upevňovanie mocenských a spolo-čenských zákonitostí a vzťahov – rozvoj občiansko-spolo-čenského povedomia – až po systematické usporiadaniespoločnosti a vytvorenie štátu (demokracia – vláda sebec-kej väčšiny, oligarchia – vláda malej mocnej a bohatejskupiny); boje o moc a teritórium, ale aj spoločné vojno-vé víťazstvá a prehry: napr. odrazenie Peržanov pri Mara-tóne (490 p. n. l.).

Najmä potreby vtedajšieho spoločenského usporiada-nia (zlúčenie osád do štátu s jeho výkonnou mocou,zotročovanie pôvodného obyvateľstva, vojenský stav oh-rozenia, atď.) si vyžadovali systematickejší prístup k poz-natkom a ich využitiu v záujme vyššieho celku. Abstrakt-né myslenie sa čoraz viac uplatňovalo v praktickom ži-vote a osvedčilo sa nielen pri určovaní stratégie boja, aleaj v riadení bežného chodu hospodárstva gréckych miest.Každodenný život si vyžadoval, aby sa zaviedol tzv. všest-ranný poriadok. Prijali sa prvé zákony (koniec 6. st. p. n.l.). Je zaujímavé, že filozofia sa rozvíjala najmä v demokra-tických Aténach, pričom Sparta mnohé získané vedomos-ti prakticky uskutočňovala. Atény by sa mohli charakteri-zovať ako demokratický spoločensko-kultúrno-sociálnymestský štát. (Z histórie: aténsky námorný spolok (478-477 p. n. l.); Periklovo obdobie aténskej slávy (443-429 p.n. l.); Peloponézska vojna – Atény porazené Spartou (404p. n. l); Atény súčasťou Macedónskej ríše (338 p. n. l.).)Sparta mala charakter oligarchického vojenského mestské-ho štátu. (Z histórie: Peloponézsky spolok (6. st. p. n. l.), spo-jenec Atén v perzských vojnách, podmanenie Atén (404p. n. l.), porážka tébskym (Téby – grécky mestský štát) vojs-kom (371 p. n. l.).) Medzi týmito mestami vládla nevraži-vosť, zápasili medzi sebou o nadvládu. V spojení víťazili(Perzská vojna). V nespravodlivých vojnách sa obidva mest-ské štáty oslabili, až napokon stratili svoju moc. Kedysivíťazná Sparta leží dnes v ruinách, nanovo vybudované Até-ny sa stali hlavným mestom súčasného Grécka (1834).

❑ SSooffiissttii aa SSookkrraattééss

V tomto období dejín sa múdrosť filozofa veľmi ceni-la. Vzdelanie sa stalo celoživotným koníčkom vladárov avysokopostavených hodnostárov tej doby. Filozofi bolinajímaní do ich služieb, aby nielen učili múdrosti, ale zá-roveň aj radili v komplikovaných otázkach. V 55.. ssttoorrooččíí pp..nn.. ll.. vzniká zvláštna skupina „profesionálnych“ mudrcov,ktorí svoje schopnosti dali do služieb mocných svojich čiasa svojej vlastnej osobnej prosperity – sofisti.

● SSooffiissttii (sofia – gr. múdrosť, sofisti – učitelia múdrosti) Zaznamenávame prvý posun v chápaní filozofie. Láska

k múdrosti sa radikálne mení na lásku k vlastnej prosperi-te, odmene, spoločenskej prestíži, kariére. Pravda sa vážizlatom a stáva sa imaginárnym majetkom. Podstata (sub-stancia) pravdy však nespočíva v materiálnom, ani empi-rickom svete - nedá sa merať, nedá sa vážiť, nedá sa pozo-rovať. Jediný spôsob, ako ju možno uchopiť (sprístupniťpoznávaniu), je filozofický argument (vysvetlenie, objas-nenie).

Hľadanie pravdy zmení svoju podstatu, ak zmení svojprimárny cieľ. Klam, blud, omyl vzniká vtedy, keď sapravda prestane hľadať, naopak – „vlastní sa“ vopred, a ztejto pozície sa spätne dokazuje. Vtedy – aj z rôznychďalších dôvodov, prestáva platiť pravidlo múdrejšieho,pretože platí pravidlo silnejšieho, a to nielen fyzického,ale aj filozofického argumentu. Pre sofistov sa rétorika(umenie rečového prejavu) stala hlavnou zbraňou v bojio spoločenskú prestíž, majetok a moc.

Rétorické umenie sofistov sa preberalo a rozvíjalo aj vneskorších obdobiach, ba určitý význam v spoločenskej(zvlášť politickej) komunikácii nestratilo dodnes. V dobesofistov slúžilo predovšetkým na obhájenie vopred zada-nej pravdy, a to jednak na základe dostupných informácií,no najmä s pomocou praktickej zručnosti presvedčivejargumentácie. Odklon od chápania a hľadania pravdy akoverného odrazu skutočnosti a jej nahradenie „pravdou“ako akýmkoľvek výrokom o skutočnosti, ktorý je zdôvod-nený argumentáciou dostatočne presvedčivou pre danýokruh poslucháčov, mali určitý dopad aj na chápaniespravodlivosti a následne aj na morálku vtedajšej spoloč-nosti. S prvkami takéhoto prístupu sa však stretávame vmedziľudských vzťahoch a vo verejnom živote až podnes.Prístup sofistov pripravil pôdu pre neskorší vznik filozo-fického relativizmu (vychádza z predstavy, že objektívna,alebo „absolútna“ pravda, či skutočnosť neexistujú, všetkoje dané, určované vzájomnými vzťahmi súčastí skutočnosti(vecí, javov, osôb,...) a postavením, porozumením alebo roz-hodnutím jej pozorovateľa).

Pozitívny prínos sofistov možno vidieť nielen v rozvo-ji rétorického umenia, lingvistiky a gramatiky, ale aj v tom,že svoje skúmanie zamerali na človeka a jeho potreby, napoznávanie a jeho podmienky, možnosti a hranice.

VVýýzznnaammnníí ssooffiissttii:: PPrrooddiikkooss zz KKeeaa (465 – 415 p. n. l.),PPrroottaaggoorraass zz AAbbddéérr ( 480 - 410 p. n. l.), GGoorrggiiaass zz LLeeoottýýnn(483 – 376 p. n. l.)

● SSookkrraattééss ((447700 –– 339999 pp.. nn.. ll..))Napriek naozaj výnosnému zamestnaniu sa medzi

sofistami začína okolo roku 470 p. n. l. objavovať iný hlasmúdrosti, ktorý hlása: „Poznaj sám seba.“, či dokonca:„Viem, že nič neviem.“ Naznačuje, že filozofický obrat,ktorí sa už črtá vo filozofickej koncepcii pravdy a pozná-vania u sofistov, nadobudne v ďalšom období konkrétnerysy.

MINIREPETITÓRIUM PRE ETICKÉ KOMISIE

10 ME&B 14 (3-4) 2007

Sokratés vo filozofickom dialógu (rozhovore) obraciapohľad do vnútorného sveta človeka, kde nachádza proti-váhu sofistickej všeobjímajúcej nekonkrétnosti. Pomo-cou metodicky kladených (niekedy až ironických) otázoko podstate vecí v systematicky vedenom dialógu postup-ne preveruje poznatky, predsudky a zaužívaný (sveto)názor svojho partnera s cieľom, aby partner sám prišielna to, kde by mal nasmerovať svoje ďalšie poznávanie,prípadne, kde sa nachádza pravda.

Sokratova metóda (maieutika – umenie pôrodnej ba-bice) hľadania pravdy je možno trošku drsná a nepríjem-ná človeku 21. storočia, ale je stále aktuálna. Nepopieramožnosť samotného poznávania (nie je agnosticizmom –filozofický smer, ktorý popiera možnosť verného pozna-nia skutočnosti). Skôr označuje jeho hranice, vytyčujesmer a pozýva k ďalšiemu cielenému a osobnému úsiliu.Ako východisko pre každé poznávanie Sokrates definujesebapoznanie, ktoré je privilegovaným spôsobom zu-šľachťovania vlastnej duše a rozumové rozvíjanie zruč-nosti byť dobrý. Pri rozvíjaní tejto schopnosti človekupomáha akýsi vnútorný orgán daimonion, ktorý riadi pro-ces morálneho rozhodovania podľa poznania a rozlišova-nia dobra a zla (mravne správneho a nesprávneho). Poz-nanie takýmto spôsobom ovplyvňuje mravné konanie/správanie človeka, ktorý je za svojej konanie/správaniemravne zodpovedný.

❑ PPllaattóónnSokratov žiak Platón (427 – 347 p. n. l.) sa vybral po

stopách svojho slávneho učiteľa a zameral sa na proble-matiku človeka. Zároveň však nadviazal aj na dovtedajšiusnahu o uchopenie prapodstaty všetkých vecí, diania vosvete. Svoju filozofickú reflexiu preto upriamil na prob-lém človek z globálneho (globálny – celosvetový) hľadis-ka, t. j. uvažoval ako o jeho prírodnej, tak aj o jeho spolo-čenskej realite. Svoje úvahy formuloval Sokratovou metó-dou (maieutikou) vo forme rozhovoru (dialógu) partne-rov hľadajúcich pravdu vo svojom najvýznamnejšom za-chovanom diele – Dialógy. ● PPllaattóónnoovvaa eeppiisstteemmoollóóggiiaa.. Pri hodnotení hraníc, kvali-ty, či kvantity ľudského poznávania je Platón zdržanlivý.Podľa neho sa svojím príchodom na svet človek stávaakoby väzňom jaskyne, a to svojho vlastného zmyslovéhosveta javov a predstáv. Zmyslami je síce schopný pozná-vať (vnímať), ale iba premenlivé ttiieennee vveeccíí,, ktoré sú ooddrraa--zzoomm nemennej ppooddssttaattyy –– iiddeeíí.. Nesmrteľná duša človeka,však ešte pred svojím osudovým zväzkom s pominuteľ-ným telom, už existovala vo svete ideí. Ľudskú múdrosť(filozofická reflexia) možno preto vidieť ako schopnosťduše človeka vykonať zložitý rozumový úkon „„rroozzppaammäättáá--vvaanniiee ssaa““,, ktorý pomáha v jednotlivej idee (vzore) rozpoz-nať, čo je vo vybranom druhu všeobecné a podstatné. Me-tódu poznávania pravého bytia, t. j. vzostupu od zmyslo-vého vnímania sveta k jeho rozumovému uchopeniu,Platón nazýva ddiiaalleekkttiikkoouu. Zmyslové vnímanie človekuposkytuje iba nepriame, premenlivé poznanie odrazusveta druhových podstát, t. j. ideí. Priame poznávaniepodstaty, t. j. ideí, nie je určené pre každého človeka. Ako-náhle totiž človek vyjde z jaskyne von – k poznaniu, hro-zí, že oslepne a nebude schopný ďalšieho nazerania. Akvšak prekoná bolesť, bude statočný a múdry (statočnosť,múdrosť, umiernenosť = cnosti antického bojovníka), od-menou mu bude poznanie. ÚÚddiivv, ktorý v človeku vyvolá-va „odraz vecí na stene jaskyne“, Platón považuje za prvýkrok poznávania – a logické myslenie za ďalší krok sme-rom k poznaniu. ● PPllaattóónnoovv dduuaalliizzmmuuss:: svet predstáv a svet ideí. Svet ideíje hierarchicky usporiadaný. Na vrchole, svieti idea dob-

ra ako slnko. Dobro, najvyššia idea, nemá iba etickú di-menziu, ale je to prvá a posledná príčina všetkých vecí adiania vo svete, poznateľná iba rozumom. ● PPllaattóónnoovv uuttooppiizzmmuuss (koncepcia o ideálnom štáte):Platónova teória o ideálnom štáte, kde vládne múdry vla-dár, statoční strážcovia a umiernení občania, sa nikdynepodarila uplatniť v praxi (ani v Aténach, ani na Sicílii).Súlad všetkých troch stavov Platón pripodobnil cnostnejduši a takúto spoločnosť nazval spravodlivou. Vo svojejkoncepcii štátu sa Platón (zjednodušene) riadil heslami:„Čo je rozumné, to je spravodlivé.“, „Rozumný občan,zdravý štát.“, „V poznaní je moc.“ Nevychádzal z reálnychpodmienok, ktoré udáva tá-ktorá kultúrno-spoločenskácharakteristika spoločnosti. Podľa neho, zlá ústava (for-ma štátu) odráža chorobné zmýšľanie občanov, spreneve-renie sa spravodlivosti. Rozlišoval aristokraciu (ideál), zktorej sa prostredníctvom nehodného potomstva môže staťtimokracia (vláda nevraživých), z nej oligarchia (vláda bo-hatých), z nej demokracia (vláda všetkých a nikoho) a znej tyrania (nadvláda). Pre aristokraciu je typické, že jejvládnu múdri vládcovia – filozofi, ktorí majú najlepšie skú-senosti so svetom ideí. Vláda však pre Platóna znamená or-ganizáciu života bez nároku na súkromie. V Platónovomštáte niet miesta pre rodinu, súkromné vlastníctvo, či ori-ginalitu. Platónov štát je uniformný stavovský systém ria-dený múdrosťou zhora a udržiavaný umiernenou posluš-nosťou zdola. Najvyššou mysliteľnou formou mravnéhoživota je mravný život v dobrom štáte, kde zákon nahrádzaspravodlivosť, pričom sa nemá chápať ako vyhrážanie, aleako argument.

❑ AArriissttootteelleessPlatónov žiak Aristoteles (384 – 322 p. n. l.) sa zaslúžil

o prvý ucelený, systematický výklad dobových vedeckýchpoznatkov. Zaviedol systém nielen v terminológii a meto-dológii filozofie, ale aj systém samotnej vedy. Od svojich19-ich rokov pôsobil asi dvadsať rokov v PlatónovejAkadémii, kde sa mal možnosť oboznámiť s celou dovte-dajšou vedeckou teóriou a praxou. Systémový výklad muumožnil postupne klasifikovať, kategorizovať, definovať aodlíšiť rôzne okruhy/oblasti poznatkov (na základe via-cerých kritérií), čím sa stal zakladateľom viacerých ved-ných disciplín. Hlavným cieľom Aristotelovej snahy boloposkytnúť zmysluplný, ucelený výklad dovtedajších poz-natkov študentom Akadémie. Jeho dielo by sme z formál-neho hľadiska mohli pripodobniť prvým vzorovým skrip-tám/učebnici pre všetky predmety vtedajšej poprednejvysokej školy.

Aristoteles rozdelil filozofiu na teoretickú (fyzika, ma-tematika a metafyzika) a praktickú (etika, politika, ekonó-mia a poetika). Logiku ponechal zvlášť, keďže ju považo-val za nástroj rozvíjania všetkých vied.

Stručne priblížime najdôležitejšie z Aristotelovýchsystémových inovácií v štruktúre filozofického mysleniatej doby.

● AArriissttootteelleess aa llooggiikkaaPri systematizácií poznatkov Aristoteles zistil, že je

potrebné zaviesť určité triediace princípy. Tak vytvorilppoojjmmoovvúú kkllaassiiffiikkáácciiuu, čiže logický postup, ktorým sa urči-té indivíduum (živá, či neživá príroda) podradí podurčitý ddrruuhh – a následne pod určitý rroodd.

To znamená, že použitím induktívnej a deduktívnejmetódy nájdeme na základe prisúdenia jedinečných vlast-ností pre určité indivíduum označenie, čiže definujemepre neho špecifický pojem. Tým ho odlíšime od všetkýchostatných indivíduí. Následne ho zatriedime pod vyššípojem – druh alebo rod, a to na základe vlastností, ktoré

MINIREPETITÓRIUM PRE ETICKÉ KOMISIE

11ME&B 14 (3-4) 2007

majú niektoré indivíduá spoločné. Pri získavaní poznat-kov o určitom indivíduu rozpoznávame špecifické avšeobecné informácie. Špecifická informácia nám hovorío tom, čím sa indivíduum odlišuje od iných indivíduí,čím je jedinečné. Všeobecná informácia udáva základnécharakteristiky indivídua, ktoré platia spoločne pre urči-tú skupinu indivíduí, do ktorej dané indivíduum patrípodľa druhu a rodu.

Ďalším krokom bola kkaatteeggoorriizzáácciiaa. Aristoteles abstra-hoval 10 kategórií (podstata, kvantita, kvalita, vzťah, polo-ha, miesto, čas, vlastníctvo, činnosť, trpnosť). KKaatteeggóórriiuuoznačil ako základnú formu bytia. Ide o najvšeobecnejšierozlíšenie abstraktných všeobecných pojmov, pričom ichpostupnosť (od jednotlivého k všeobecnému) je nasle-dovná: indivíduum – druh – rod – kategória.

To však predstavuje ďalší spôsob triedenia na základevšetkých dostupných informácii o určitom indivíduualebo skupine indivíduí získaných v klasifikačnom proce-se. Podľa zadaného vzoru (kategórie) sa o indivíduuvypovedá (súdi) z rôznych hľadísk. Hľadá sa jeho ontolo-gická podstata, t. j. ako dané indivíduum v skutočnosti„je“, ako „existuje“. Deje sa to rozumovým úkonom s po-užitím logických postupov (metód) a aplikovaním lo-gických princípov.

Aristoteles je zakladateľom ffoorrmmáállnneejj llooggiikkyy. Všimolsi, že medzi súdmi (t.j. výpoveďami ľudí o veciach a ja-voch) existujú určité zákonité vzťahy. SSyyllooggiizzmmuuss (úsu-dok) je jedným z nich: Ak A platí o celom B a B platí ocelom C, tak A nevyhnutne platí o celom C. Aristotelesidentifikoval aj niektoré zo zzáákkllaaddnnýýcchh pprriinnccííppoovv llooggiikkyy(napr. princíp protirečenia, princíp vylúčenia tretieho).

Ak o niečom vypovedáme, pripájame k ssuubbjjeekkttuu (to, očom sa vypovedá) pprreeddiikkáátt (to, čo subjektu pripisujeme).Pripojením predikátu k subjektu pomocou spojky „je“vzniká ssúúdd. Iba o súde možno vypovedať, či je pravdivý,alebo nepravdivý – nie o jednotlivej veci.

● AArriissttootteelleess aa mmeettaaffyyzziikkaaPri triedení filozofických disciplín Aristoteles zistil, že

okrem špeciálnych vied, ktoré sa venujú určitej oblastisúcna, mala by existovať veda, ktorá by sa zaoberala vý-lučne problematikou ssúúccnnaa ako takého a jeho pravýmipríčinami (kauzalitou). Pretože je to veda, ktorá by malausporiadať všetky poznatky, začlenil ju za (meta) fyzikou(vedou o prírode). Aristoteles ju nazval „prvou filozofiou“a tento význam, t. j. označenie ako vedy, ktorá stojí nadprírodnými vedami, jej ostal podnes.

Aristoteles vo veciach odlišuje llááttkkuu a ffoorrmmuu. Látka jemožnosťou. Forma je skutočnosťou, keďže dala látke tvar.V každej veci sú obidve neoddeliteľne spojené. Pohyb vosvete sa deje nadobúdaním tvaru. Pohyb sa deje plánova-ne, všetko dianie má svoj cieľ a účel (teleológia – náuka oúčele). Vnútorný princíp, ktorý pôsobí v procese vývinua usmerňuje ho k naplneniu účelu Aristoteles nazvalentelecheiou (to, čo má samo v sebe cieľ). Pri procesevznikania pôsobia štyri príčiny: látková (materiál, z čohovec vzniká); formálna (tvar, do akého sa vec formuje);pôsobiaca (aktívny činiteľ, aktér zmeny); účelová (určujekonečný cieľ, zmysel). Večný svet uviedol do pohybuprvý nehybný „hýbateľ“, ktorý bol a je oddelený od vecí.

● AArriissttootteelleess aa ppoolliittiicckkoo--ssoocciiáállnnaa ffiilloozzooffiiaaPodľa Aristotela štát (prirodzené usporiadanie pravi-

diel spolunažívania) existuje pre jediný cieľ: zabezpečiť,aby človek mohol viesť dobrý život. Vznikol z prirodzenejpotreby chrániť ľudský život. Štát je sebestačný celok.Obsahuje rôzne spoločnosti a spoločenstvá.

Človek je vo svojej prirodzenosti bytosť spoločenská.

Dobro jednotlivca znamená to isté, čo dobro štátu. Štát jeprirodzeným výtvorom človeka, preto sa jeho vláda môžeza určitých podmienok zvrhnúť aj vo svoj opak. Tak vzni-kajú zlé (zvrhlé) ústavy.

● AArriissttootteelleess aa eettiikkaaČlovek žije pre jediný cieľ, a to žiť dobrý život v dob-

rom štáte. Blaženým sa stáva svojou činnosťou. Rozvíja-ním cností nadobúda zručnosť, ako využiť svoje schop-nosti na dobro. Aristoteles pripisuje človeku schopnosťrozpoznať, čo je dobré a schopnosť upriamiť na tento pos-ledný cieľ všetko snaženie. Avšak, každý človek sa učí akosa stať dobrým, a preto je nesmierne dôležité, aby malsprávnu výchovu a usmernenie zhora (zákonodarcovia).

CCnnoossttnnýý žžiivvoott je individuálnym rozhodnutím nasta-vený ssttaavv mmeeddzzii kkrraajjnnoossťťaammii, ktorým sa je potrebné syste-maticky vyhýbať. Je to „balans“ medzi dvoma vlastnosťa-mi, z ktorých prvá je charakterizovaná nadbytkom a dru-há nedostatkom. „„ZZllaattáá ssttrreeddnnáá cceessttaa““ – tak by sa dalaoznačiť tretia vlastnosť, ktorú charakterizuje striedmosť aje potrebné ju hľadať. K tomu človeku slúži rozum.

ZZhhrrnnuuttiiee

Klasické obdobie gréckej filozofie je časovým, de-jinným úsekom, kedy sa sformovali samotné základy filo-zofického uvažovania. Aristotelovou zásluhou sa poznat-ky vtedajšej doby nielen zozbierali a zhrnuli, ale zaviedolsa do nich systém a logický poriadok. Z filozofie sa stalavedná disciplína s vlastnou terminológiou a metodológi-ou. Počiatočný platónsky údiv postupne nahrádza syste-matické a cieľavedomé rozumové uvažovanie, ktoré má vkonečnom dôsledku slúžiť človeku na to, aby bol lepší;aby žil lepší život; a tiež, aby poznal pravdu o sebe a osvete, ktorý ho obklopuje.

V nasledujúcej časti našej rubriky si priblížime niekto-ré filozofické prúdy, ktoré sa rozvíjali a šírili v tzv. hele-nistickom období až do stredoveku. Z hľadiska dejín filo-zofie sa toto obdobie zvykne označovať ako poklasickéobdobie gréckej filozofie.

LLiitteerraattúúrraa

11.. Antológia z diel filozofov. Predsokratovci a Platón.Ed. Martinka, J.; Bratislava, Iris, 1998, 607 s.

22.. Platón: Dialógy. Tatran, Bratislava, 1990, 692 s.33.. Aristoteles: Etika Nikomachova, Rezek, Praha, 1996,

493 s.44.. Aristoteles: Politika, Kaligram, Bratislava 2006, 302 s.55.. Aristoteles: Metafyzika, Rezek, Praha, 2003, 579 s.66.. Kiczko, L. (a kol.): Dejiny filozofie. SPN – Mladé letá,

Bratislava 2006, 136 s.77.. The Internet Encyclopedia of Philosophy. Dostup-

né z http://www.iep.utm.edu/88.. Stanford Encyclopedia of Philosophy. Dostupné z

http://plato.stanford.edu/MMggrr.. KKaattaarríínnaa GGllaassoovváá,, PPhhDD..,,

ÚÚMMEEBB nn.. ff..,, BBrraattiissllaavvaa

SSyyssttéémm vvllááddnnuuttiiaa DDoobbrrýý ZZvvrrhhllýý

vláda jednéhokráľovstvo tyrania(monarchia)

vláda niekoľkých aristokracia oligarchia

vláda mnohých politeia demokracia

MINIREPETITÓRIUM PRE ETICKÉ KOMISIE

12 ME&B 14 (3-4) 2007

NNiieekkttoorréé mmäättúúccee pprrvvkkyyPostavenie filozofa sa v dejinách filozofie menilo od

rečníkov, cez učiteľov múdrosti, až po spisovateľov esejí(písomná filozofická úvaha ako literárny útvar) a traktá-tov (filozofický monotematický spis). Vždy bolo dôležitévedieť, kto tú - ktorú myšlienku, a akým spôsobom sfor-muloval. Aj napriek tomu, že v dávnych dobách bol veľkýproblém s uchovávaním písomností, starostlivo sa zbiera-li, označovali menom a zakladali. (Ľudové) rozprávky sazvyčajne dedili z generácie na generáciu. Zachovával saiba ich podstatný obsah, ktorý bol zároveň večným náme-tom na ich ďalšie spracovanie. Nezáležalo na tom, kto bolautorom konkrétnej rozprávky. Uchovávala sa podstata –ako generačný odkaz, posolstvo.

S ohľadom na tzv. formu podania (ústna, písomná): vdejinách filozofie sa vždy usilovalo, aby sa myšlienky za-chytili v písomnej forme. Písomnosť sa považovala za dok-lad, vyústenie argumentácie, za definitívnu formuláciumyšlienky. Pre rozprávku je písomná forma skôr ochudob-nením. Statika písaného slova nevyhovuje neustálemu vy-mýšľaniu a dynamickému prispôsobovaniu sa stále no-vým spoločenským podmienkam. Fixovanie do textu napapier, či nahrávanie na audio - video techniku rozpráva-niu uberá na autenticite, vierohodnosti a živosti.

Pre rozprávku nie je dôležité východisko, spôsob a prie-beh deja, ale šťastný koniec. Pre filozofa je naopak dôleži-té východisko a priebeh skúmania, ktorý neraz môže viesťv kruhu späť k východisku, jeho zmene alebo verifikácii(metóda overovania).

● FFiilloozzooffiiaa aa ppooddoobbeennssttvvoo

PPooddoobbeennssttvvoo – vymyslený vysvetľujúci príbeh, ukotvenýv špecifických súvislostiach, kde sa obrazne popisuje, ale-

TTEERRMMIINNOOLLOOGGIICCKKÝÝ SSLLOOVVNNÍÍČČEEKK IIII..

V predchádzajúcej časti Terminologického slovníčkasme vymedzili pojem filozofia. V základných rysoch smepriblížili podstatu a predmet filozofickej reflexie, akoprebieha (fázy filozofickej reflexie) a čo (filozofický apa-rát) a akým spôsobom (definícia) počas nej vzniká (poj-my, tézy, hypotézy, systémy).

V tejto druhej časti nadviažeme na I. časť Míľnikovfilozofickej reflexie, konkrétne na tú pasáž, kde spomína-me predchodcov filozofickej reflexie, ktorými sú rôznecharakteristické výtvory ľudského ducha. Tieto majú kfilozofii viac alebo menej blízky vzťah, avšak je možné ichod nej zreteľne odlíšiť. Postupne sa teda pokúsime vyme-dziť pojmy, akými sú rozprávka, podobenstvo, bájka, le-genda, mýtus – a odlíšiť ich od pojmu filozofia.

● FFiilloozzooffiiaa aa rroozzpprráávvkkaa

RRoozzpprráávvkkaa – priebežne vytváraný popis neskutočnej reali-ty, postáv a dejov pre pobavenie, poučenie a odovzdanieurčitého kultúrno-historického súboru dát (slovná zásoba,poznatky, morálka, svetonázor, tradícia atď.); vymyslenýpríbeh o neskutočných veciach, javoch, dejoch a hrdinochvyrozprávaný alebo hraný pre pobavenie a poučenie.

PPoorroovvnnaanniiee ffiilloozzooffiiee aa rroozzpprráávvkkyy

CChhaarraakktteerriissttiicckkéé rryyssyy CChhaarraakktteerriissttiicckkéé rryyssyyrroozzpprráávvkkyy ffiilloozzooffiiee

múdrosť (sa odovzdáva) múdrosť (sa získava)odovzdávanie získavanie poznatkovpoznatkov – poznávanie– poznaniepredstavy pojmyopis, metafora, filozofické metódypersonifikácia a prístupy alegória (inotaj) výrokyobrazné videnie sveta pojmové uchopenie podstatyvedomie šťastného konca nekonečná pochybnosťpostavenie rozprávača: postavenie filozofa:mudrc (odovzdanie večný študent (získavanieponaučenia, múdrosti, poznatkov, vysvetľovanie,vysvetľovanie iným) uchopovanie podstaty

pre ďalšie vlastné poznávanie)

príbeh, dej nekonečné hľadanie(začiatok a koniec) (mnohé začiatky

bez konca)nie je známy autor autor je zvyčajne známy (pri ľudovej rozprávke) (staršie historické pramene,

najmä z obdobia ranej gréckej filozofie sa mohli stratiť, ale generácie zachová-vali niektoré výroky aspoň v tzv. „zlomkoch“)

ústne podanie písomné podanierozprávanie výkladdynamické statické rozvíjanierozvíjanie myšlienok myšlienky s dynamickýmis fixným, uzavretým aj otvorenými záverom závermi

PPoorroovvnnaanniiee ffiilloozzooffiiee aa ppooddoobbeennssttvvaa

CChhaarraakktteerriissttiicckkéé rryyssyy CChhaarraakktteerriissttiicckkéé rryyssyyppooddoobbeennssttvvaa ffiilloozzooffiiee

múdrosť (schopnosť múdrosť (schopnosťvysvetľovať pomocou formulovať uchopenémetafor, prirovnaní poznatky pomocou pojmov)zo života)predstavy pojmypopis, príbeh, metafora filozofické metódy a prístupyústne, písomné podanie písomné podanieodovzdávanie získavanie poznatkov –poznatkov – poznanie poznávanie opis, metafora, filozofické metódypersonifikácia a prístupyalegória (inotaj) výrokyobrazné videnie sveta pojmové uchopenie podstatypríbeh, dej (začiatok nekonečné hľadaniea koniec) (mnohé začiatky bez konca)nie vždy je známy autor autor je zvyčajne známy ústne podanie písomné podanierozprávanie výkladcieľ = poučenie, cieľ = verifikácia téz,dopredu známy, overovanie hypotézrozprávanie k nemu spejeuzavreté rozprávanie výklad založenýzvyčajne o jednej na pochybnostiach,vymyslenej udalosti, smerujúci k cieľus dopredu zadaným s otvoreným ukončením koncom

MINIREPETITÓRIUM PRE ETICKÉ KOMISIE

13ME&B 14 (3-4) 2007

goricky vysvetľuje nejaký zložitejší morálny alebo spo-ločenský problém, jav, situáciu a podobne; rozprávanievymysleného príbehu, ktorý sa podobá príbehom zo sku-točného života, so spomínaným cieľom.

NNiieekkttoorréé mmäättúúccee pprrvvkkyyAj vo filozofických dielach sa môžeme ojedinele stret-

núť s obrazným, metaforickým, popisným spôsobom výk-ladu. Nikdy však netvorí podstatnú časť, skôr slúži akopomocný nástroj vysvetľovania (namiesto tabuliek a vzor-cov). Môže sa vyskytnúť v úvode do problematiky, a ná-sledne sa spracúvať niektorou z filozofických metód. Pou-žívať tento spôsob vysvetľovania je však mimoriadne ris-kantné, keďže ľudská predstavivosť ponúka nespočetnévariácie následných úvah.

● FFiilloozzooffiiaa aa bbáájjkkaa

BBáájjkkaa – vymyslený príbeh o zvieratách, ktoré rozprávačvýberovo charakterizuje ľudskými vlastnosťami a nechá-va konať tak, akoby to boli ľudia; cieľom je poučiť, zabaviťa vysvetliť ľudské konanie, spoločenské zvyklosti, tradíciealebo nejaký spoločenský jav. Zaujímavosťou ostáva sa-motná charakteristika zvierat, keďže niektorými z prisúde-ných vlastností skutočné zviera ani nemusí disponovať.

NNiieekkttoorréé mmäättúúccee pprrvvkkyyUrčité prvky personifikácie by sme mohli nájsť v niek-

torých súčasných personalistických alebo environmenta-listických teóriách (napr. koncepcia práv zvierat, rozlíše-nie osôb podľa vedomia u P. Singera). To je však asi jedi-ná zo spoločných charakteristík týchto filozofických kon-cepcií a bájky ako literárneho žánru.

● FFiilloozzooffiiaa aa lleeggeennddaa

LLeeggeennddaa – vymyslený príbeh o skutočnej, historickej uda-losti, predmete, osobnosti, s tendenciou dopĺňať neskutoč-

né (nadprirodzené) vysvetlenia objektívnej skutočnosti;vymyslený príbeh o neskutočnej osobnosti s cieľom vy-svetliť nejaké historické udalosti, skutočnosti; vymyslenýpríbeh o neskutočnej udalosti alebo predmete pomocouhistoricky skutočných udalostí.

NNiieekkttoorréé mmäättúúccee pprrvvkkyyNa tomto mieste považujeme za potrebné odlíšiť nie-

ktoré životopisné spracovania diela filozofov od filozofic-kých analýz ich diela. Niektoré z nich, najmä románové-ho typu, totiž možno priradiť k legendám. Filozofickyspracovaný životopis vybraného autora by mal vo všeo-becnosti niesť tieto základné prvky: a) pokiaľ je to mož-né, vychádzať predovšetkým z historických dobových do-kumentov (originálne pramene, rukopisy, atď.) pomocoucitácií; b) popisované historické udalosti aplikovať napasáže z tvorby autora pomocou citácií z celého diela, ko-rešpondencie a iných dobových zachovaných materiálov;c) analyzovať vplyv historických udalostí na vývoj filozo-fickej reflexie autora, vývoj interpretácie autorovho dielajeho žiakmi a nasledovníkmi, dopad autorovho diela na na-sledujúce generácie filozofov, národa, či sveta; d) výrazneodlíšiť zdokumentované časti životopisu a nanovo inter-pretované (vysvetľované) pasáže. Románové životopisnéspracovanie diela autora nemožno považovať za filozofic-ké dielo, a to ani v tom prípade, že by bolo napísané niek-torým z dobových filozofov a obsahovalo by metodickyfilozofické pasáže.

● FFiilloozzooffiiaa aa mmýýttuuss

MMýýttuuss – z gr. mytheómai (hovoriť, rozprávať); komplexnývýklad vzniku sveta, jeho ďalšieho fungovania vo všetkýchsférach bytia (neživá, živá príroda, duchovia, bohovia atď.),ako aj miesta, povinností a zodpovednosti človeka v po-zemskom svete a vo svete bohov. Základom mýtu je kom-plexná ucelená fixná predstava o stave vecí (napr. hierar-chizácia: bohovia z Olympu, polobohovia, kentauri, člo-vek, zvieratá, atď.), z ktorej sa potom vychádza pri riešenídetailov (medziľudské vzťahy).

NNiieekkttoorréé mmäättúúccee pprrvvkkyyZákladným spoločným prvkom pre mýtus a filozofiu

je snaha o pochopenie a vysvetlenie sveta a miesta člove-

PPoorroovvnnaanniiee ffiilloozzooffiiee aa bbáájjkkyy

CChhaarraakktteerriissttiicckkéé rryyssyy CChhaarraakktteerriissttiicckkéé rryyssyybbáájjkkyy ffiilloozzooffiiee

personifikácia (ľudská poznatky z prírodnýchmúdrosť sa prenáša vied sa používajú napr. akodo zvieracieho sveta – fakty na ilustráciu;zvieratá konajú ako dôkazy teórií;ľudia)múdrosť (ľudská „múdrosť“ – inštinktívnemúdrosť aplikovaná správanie zvierat sa vv zvieracom svete, niektorých teóriách použiloktorý zápasí s ľudskými ako podklad na vysvetlenieproblémami) všeobecných zákonitostí ústne aj písomné podanie písomné podanieodovzdávanie získavaniepoznatkov poznatkov – poznanie – poznávanieopis, metafora, personifikácia filozofické metódy a prístupyalegória (inotaj) výrokyobrazné videnie sveta pojmové uchopenie podstatypríbeh, dej (začiatok nekonečné hľadanie a koniec) (mnohé začiatky

bez konca)nie vždy je známy autor autor je zvyčajne známy

PPoorroovvnnaanniiee ffiilloozzooffiiee aa lleeggeennddyy

CChhaarraakktteerriissttiicckkéé rryyssyy CChhaarraakktteerriissttiicckkéé rryyssyylleeggeennddyy ffiilloozzooffiiee

výmysel, nepravda pochybovanie presadzovanie, nevedecké dokazovanie hľadanie pravdynejakej zdanlivej pravdy (vlastnenie pravdy)prikrášľovanie popis skutočnostiskutočnosti s nejakým s cieľom dospieť k pravdekonkrétnym cieľompopis, metafora, filozofické metódypersonifikácia a prístupyalegória (inotaj) výrokypredstavy pojmy vlastné videnie logické uchopenieskutočnosti skutočnostivedomie šťastného večnákonca pochybnosťrozprávanie výklad

MINIREPETITÓRIUM PRE ETICKÉ KOMISIE

14 ME&B 14 (3-4) 2007

ka v ňom. V obidvoch prípadoch ide o rozumové uvažo-vanie. Dokonca, pri analýze konkrétneho mýtu by smemohli špecifikovať metodiku a terminológiu, ktorú autorpoužil a zachytiť znaky filozofickej reflexie. Zásadnýmrozdielom je skutočnosť, že pri tvorbe mýtu jeho autorvychádza z predstavy, akú si on sám vytvára o svete (zvlastného svetonázoru – súbor predstáv, názorov, poznat-kov, domnienok o svete). Filozof najprv svet skúma – a ažna základe vlastných zistení formuluje závery. V procesefilozofickej reflexie, pri použití určitých metód, filozofmôže vytvoriť aj mýtu veľmi podobnú, ucelenú koncep-ciu – napríklad (náčrt) tzv. lepšieho sveta – utópiu.

V ďalšom pokračovaní – Terminologickom slovníčku III. – sasústredíme na rozlíšenie obsahu a rozsahu pojmu filozofia v sú-vislosti s vymedzením pojmov veľkých myšlienkových sústav akosú náboženstvo, ideológia, svetonázor.

LLiitteerraattúúrraa

11.. Brugger, W.: Filozofický slovník. Naše vojsko, Praha 1994,640s. 22.. Dagobert D. Runes (ed.), Dictionary of Philosophy,1942. Dostupný z http://www.ditext.com/runes/index.html 33..Durozoi, G., Roussel, A.: Filozofický slovník. EWA Edition, Praha1994, 540s. 44.. A Dictionary of Philosophical Terms and Names.Dostupný z http://www.philosophypages.com/dy/ 55.. PhilLex.Lexikon der Philosophie. Dostupný z http://www.phillex.de/ 66..Piaček, J., Kravčík, M.: FILIT. Otvorená filozofická encyklopédia.Dostupný z http://ii.fmph.uniba.sk/~filit/fil/fil.html 77.. TheInternet Encyclopedia of Philosophy. Dostupný z http://www.iep.utm.edu/ 88.. Šaling, S., Ivanová-Šalingová M., Maníková, Z.:Veľký slovník cudzích slov. Tretie, revidované a doplnené vyda-nie. Samo, Bratislava-Prešov 2003, 1370s.

MMggrr.. KKaattaarríínnaa GGllaassoovváá,, PPhhDD.. ÚÚMMEEBB nn.. ff..,, BBrraattiissllaavvaa

(Continued from p. 1.)

AAuuttoonnoommyy, or self-determination, is the core value ofmedicine that has changed the most over the years.Individual physicians have traditionally enjoyed a highdegree of clinical autonomy in deciding how to treattheir patients. Physicians collectively (the medical pro-fession) have been free to determine the standards ofmedical education and medical practice. (…) …both ofthese ways of exercising physician autonomy have beenmoderated in many countries by governments and otherauthorities imposing controls on physicians. Despitethese challenges, physicians still value their clinical andprofessional autonomy and try to preserve it as much aspossible. At the same time, there has been a widespreadacceptance by physicians worldwide of patient autono-my, which means that patients should be the ultimatedecision-makers in matters that affect themselves. (…)

Besides its adherence to these three core values,medical ethics differs from the general ethics applicableto everyone by being publicly professed in an oath suchas the World Medical Association DDeeccllaarraattiioonn ooff GGeenneevvaaand/or a code. Oaths and codes vary from one country toanother and even within countries, but they have manycommon features, including promises that physicianswill consider the interests of their patients above theirown, will not discriminate against patients on the basisof race, religion or other human rights grounds, will pro-tect the confidentiality of patient information and willprovide emergency care to anyone in need.

PPoorroovvnnaanniiee ffiilloozzooffiiee aa mmýýttuu

CChhaarraakktteerriissttiicckkéé rryyssyy CChhaarraakktteerriissttiicckkéé rryyssyymmýýttuu ffiilloozzooffiiee

predstava pojemOpis, metafora, filozofická reflexiapersonifikáciaalegória (inotaj) výrokyobrazné myslenie logické myslenievýsledok dopredu známy výsledok v nedohľadneuniformita rozmanitosť osudovosť rozumovosťpravda –vlastní sa pravda – hľadá sa viera (akceptovanie) pochybnosťčerpá fakty z empirickej čerpá fakty z empirickejskúsenosti, ako dôkazy skúsenosti, aby ich ďalejsvojich predstáv skúmalavýznam a zmysel význam a zmyselsa veciam sa z vecí prisudzujú abstrahujúzákladná metóda: základná metóda:dedukcia indukciavychádza zo sveto- môže prispieťnázoru (obraz o svete) k tvorbe svetonázorudáva odpovede na otázky kladie otázky

usporiadanie sveta zovšeobecneniepodľa vlastnej získanýchpredstavy poznatkov

MINIREPETITÓRIUM PRE ETICKÉ KOMISIE

§ 6PPoouuččeenniiee aa iinnffoorrmmoovvaannýý ssúúhhllaass

(1) Ošetrujúci zdravotnícky pracovník je povinný informovať oúčele, povahe, následkoch a rizikách poskytnutia zdravotnej starostli-vosti, o možnostiach voľby navrhovaných postupov a rizikách odmiet-nutia poskytnutia zdravotnej starostlivosti (ďalej len „poskytnúť pou-čenie“)

a) osobu, ktorej sa má zdravotná starostlivosť poskytnúť, alebo ajinú osobu, ktorú si táto osoba určila,

b) zákonného zástupcu, opatrovníka alebo osobu, ktorá má maloletédieťa v pestúnskej starostlivosti 5) (ďalej len „zákonný zástupca“), akosobou, ktorej sa má zdravotná starostlivosť poskytnúť, je maloletédieťa, osoba pozbavená spôsobilosti na právne úkony alebo osoba sobmedzenou spôsobilosťou na právne úkony (ďalej len „osoba nespô-sobilá dať informovaný súhlas“) a vhodným spôsobom aj osobunespôsobilú dať informovaný súhlas.

(2) Ošetrujúci zdravotnícky pracovník je povinný poskytnúť po-u-čenie zrozumiteľne, ohľaduplne, bez nátlaku, s možnosťou a dostato-čným časom slobodne sa rozhodnúť pre informovaný súhlas a prime-rane rozumovej a vôľovej vyspelosti a zdravotnému stavu osoby, kto-rú má poučiť.

(3) Každý, kto má právo na poučenie podľa odseku 1, má aj právopoučenie odmietnuť. O odmietnutí poučenia sa urobí písomný záz-nam.

(4) Informovaný súhlas je preukázateľný súhlas s poskytnutím zdra-votnej starostlivosti, ktorému predchádzalo poučenie podľa tohto zá-kona. Informovaný súhlas je aj taký preukázateľný súhlas s poskytnu-tím zdravotnej starostlivosti, ktorému predchádzalo odmietnutie po-učenia, ak v tomto zákone nie je ustanovené inak (§ 27 ods. 1, § 36ods. 2, § 38 ods. 1, § 40 ods. 2).

(5) Informovaný súhlas dáva a) osoba, ktorej sa má zdravotná starostlivosť poskytnúť, alebob) zákonný zástupca, ak osobou, ktorej sa má zdravotná starostli-

vosť poskytnúť, je osoba nespôsobilá dať informovaný súhlas; takátoosoba sa podieľa na rozhodovaní v najväčšej miere, ktorú dovoľujú jejschopnosti.

Úplný text: viď zákon 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti,§6, ods. (1) – (9).

15ME&B 14 (3-4) 2007

BBRRAATTIISSLLAAVVSSKKÁÁ DDEEKKLLAARRÁÁCCIIAA OO MMIIGGRRÁÁCCIIII,, ZZDDRRAAVVÍÍ AA ĽĽUUDDSSKKÝÝCCHH PPRRÁÁVVAACCHH

PPrreeaammbbuullaa

My, ministri zdravotníctva štyridsiatich siedmich člen-ských štátov Rady Európy, zhromaždení od 22. do 23. no-vembra v Bratislave na pozvanie slovenskej vlády na Ôs-mej konferencii európskych ministrov zdravotníctva, or-ganizovanej Radou Európy, ako strážcovia zdravia našichnárodov konštatujeme, že:

Pohyb ľudí v rámci Európy a do Európy je rastúcim fe-noménom, ktorý prináša výzvy pre služby zdravotnej sta-rostlivosti a ľudské práva;

Ľudia v pohybe nikdy nespadajú do jednej kategórie;môžu to byť imigranti, vnútorne presídlené osoby, inter-ní migranti, utečenci, navrátilci, obete obchodu s ľuďmi,žiadatelia o azyl, iregulárni migranti a pracovní migranti,vrátane zdravotníckych profesionálov;

Faktory prispievajúce k neustálemu nárastu migrácie,ako chudoba, vojna, klimatické zmeny a chýbajúci prí-stup k základným službám, nevyhnutne vyvolávajú otázkyo sociálnej integrácii a zdraví ľudí v pohybe;

Veríme, že musíme pracovať spoločne, aby sme zaisti-li, že migrácia v rámci Európy a do Európy v žiadnomohľade nepriaznivo neovplyvní zdravie migrujúcich ale-bo obyvateľstva hostiteľskej krajiny;

Sme presvedčení, že o zdravie ľudí v pohybe musí byťpostarané na oboch stranách migračného procesu, naprí-klad posilnením systémov zdravotnej starostlivosti vovysielajúcich krajinách a poskytovaním rozvojovej pomoci;

Rovnako veríme, že ak všetky členské štáty koordinu-jú svoje aktivity a aktualizujú a podelia sa o vedecké údajea informácie, bude možné nájsť rýchle spoločné odpove-de na vynárajúce sa hrozby pre verejné zdravotníctvo.

ZZ ttoohhttoo ddôôvvoodduu mmyy,, mmiinniissttrrii ssmmee ssii vveeddoommíí,, žžee::

Keďže problematika zdravia sa týka všetkých ľudí vpohybe, bez ohľadu na vek, pohlavie a kultúrne rozdiely,pri navrhovaní politík zdravotníctva by mali vlády zo-hľadniť kultúrnu (i náboženskú), sociálnu a ekonomickúrozmanitosť týchto ľudí;

Migračný proces je aj pri najlepších možných pod-mienkach stresujúca udalosť a zvyšuje teda riziko, že mig-rujúci podľahne chorobe; vnútorne presídlené osoby súešte vo väčšom riziku duševných alebo iných chorôb zdôvodu ich dlhodobého zúfalstva a nedostatku vyhovujú-cich služieb zdravotnej starostlivosti;

Sociálno-ekonomické, kultúrne a jazykové bariérymôžu klásť prekážky pre ľudí v pohybe hľadajúcich zdra-votné služby ako aj pre poskytovateľov týchto služieb;tieto prekážky môže zhoršovať nedostatočná informova-nosť alebo neznalosť dostupných služieb;

Ženy a deti, ako aj staršie osoby, potrebujú zvláštnuochranu; predstavujú početnú časť všetkých ľudí v pohy-be, majú špecifické zdravotné potreby a často sú vystave-né riziku ekonomického, rodového a sexuálneho vyko-risťovania a násilia;

Rastúca mobilita pracovníkov zdravotnej starostlivos-ti, vrátane mobility v rámci štyridsiatich siedmich člen-ských štátov Rady Európy, zvýhodňuje niektoré krajiny ainé pripravuje o odborne vyškolených a veľmi potreb-ných profesionálov;

PPrriippoommíínnaammee,, žžee::

Pre štáty, ktoré sú zmluvnými stranami týchto doku-mentov:

– Európska sociálna charta (revidovaná) (ETS 163)zabezpečuje tam, kde je v štátoch, ktoré sú zmluvnýmistranami aplikovateľná, ochranu zdravia (článok 11), prá-vo na sociálnu a lekársku pomoc (článok 13) a poskytujeochranu migrujúcim pracovníkom (článok 19) a staršímosobám (článok 23);

– Článok 3 Dohovoru o ľudských právach a biomedi-cíne (ETS 164) sa týka potreby prijať opatrenia pre pos-kytnutie spravodlivého prístupu k zdravotnej starostli-vosti primeranej kvality.

– Európsky dohovor o právnom postavení migrujú-cich pracovníkov (ETS 093), článok 19, ustanovuje, že:„Každá zmluvná strana sa zaväzuje poskytnúť na svojomúzemí migrujúcim pracovníkom a ich rodinným prísluš-níkom, ktorí sa oprávnene zdržujú na jej území, sociálnua lekársku pomoc na rovnakom základe ako vlastnýmštátnym príslušníkom“ v súlade so záväzkami prijatými ztitulu iných medzinárodných dohôd a zvlášť Európskehodohovoru o sociálnej a lekárskej pomoci z roku 1953;

Niektoré odporúčania Európskeho výboru na zabráne-nie mučenia sa zvlášť týkajú zdravia a životných podmie-nok cudzích štátnych príslušníkov zbavených slobody;

Viaceré odporúčania Výboru ministrov majú za cieľzabezpečiť súhrnnú ochranu, hlavne Odporúčanie Rec(2006)18 o zdravotných službách v multikultúrnej spolo-čnosti, Odporúčanie Rec(2006)10 na zlepšenie prístupuk zdravotnej starostlivosti pre Rómov a kočovníkov v Eu-rópe a Odporúčanie Rec(2006)11 o cezhraničnej mobili-te zdravotníckych profesionálov a jej dôsledkoch na fun-govanie systémov zdravotníctva,

UUzznnáávvaammee,, žžee::

Dobre riadené zdravotnícke opatrenia pre migrantov,vrátane verejného zdravotníctva, podporujú životné pod-mienky všetkých a môžu uľahčiť integrácia a účasť mig-rantov v hostiteľských krajinách podporou integrácie aporozumenia, čím prispievajú k sociálnej súdržnosti azosilnenému rozvoju;

Väčšie zapojenie žien pri podpore a ochrane zdraviamigrujúcich žien umožňuje lepšie pochopenie a integrá-ciu migrujúcich žien v systémoch zdravotníctva hostiteľ-ských krajín, čím sa zohľadní ich osobitnú úloha pri vý-chove ďalšej generácie;

Pre zdravie by nemali byť uplatňované žiadne výnim-ky z princípov a noriem zakotvených v medzinárodnompráve týkajúcom sa migrácie;

Členské štáty zabezpečia, že iregulárni migranti budúmať prístup k službám zdravotnej starostlivosti v súlade splatnými medzinárodnými zmluvami a vnútroštátnymizákonmi a politikami,

VV rreeaakkcciiii nnaa vvýýzzvvyy,, kkttoorréé pprriinnááššaa ľľuuddsskkáá mmoobbiilliittaa pprreeľľuuddsskkéé pprráávvaa vv oobbllaassttii zzddrraavvoottnnííccttvvaa aa ssyyssttéémmoovv zzddrraavvoott--nnííccttvvaa,, mmyy,, MMiinniissttrrii zzddrraavvoottnnííccttvvaa ččlleennsskkýýcchh ššttááttoovv RRaaddyyEEuurróóppyy,,

SSmmee rroozzhhooddnnuuttíí::

Prostredníctvom spolupráce s inými medzinárodnýmiorganizáciami, vrátane nevládnych organizácií, pridávaťhodnotu etickým a ľudskoprávnym aspektom migrácie;

Zvážiť zmluvnými stranami Európskej sociálnej charty(revidovanej) prijatie ustanovení týkajúcich sa zdravia ablahobytu vo všetkých členských štátoch, a tam, kde je tovhodné, ustanovení týkajúcich sa ochrany migrujúcichpracovníkov v duchu článku 19 Európskej sociálnej char-ty (revidovanej);

Pracovať na odstránení praktických prekážok a bariérvo využívaní prístupu k primeranej ochrane zdravia pre

DOKUMENTY / DOCUMENTS

16 ME&B 14 (3-4) 2007

Podporovať občianske iniciatívy migrujúcich žien premigrujúce ženy, hlavne v prípadoch, kde môže migrujúceženy sprostredkovať sociálnu súdržnosť a toleranciu;

Podporovať prístup k informáciám o zdravotníctve azdravotnej výchove pre migrantov, hlavne pre mladýchľudí; zdravotná výchova by mala zahrňovať informácie oreprodukčnom a sexuálnom zdraví, rovnosti pohlaví, vý-žive a pracovných úrazoch;

Posilniť etický prístup koordináciou spoločných čin-ností medzi krajinami pôvodu a hostiteľskými krajinami,s cieľom riadiť emigráciu zdravotníckych profesionálov zkrajín, ktoré investovali do ich školenia;

AA zzaa ttýýmmttoo úúččeelloomm ooddppoorrúúččaammee,, aabbyy

tie členské štáty, ktoré to ešte nespravili, zvážili podpísa-nie a ratifikáciu:

- tých dokumentov Rady Európy, ktoré pokrývajú as-pekty zdravotníctva a smerujú k zjednodušeniu integrá-cie migrujúcich pracovníkov, ako Európska sociálna char-ta (revidovaná), Európsky dohovor o právnom postavenímigrujúcich pracovníkov, Európsky dohovor o sociálneja lekárskej pomoci a Európsky dohovor o sociálnom za-bezpečení.

Okrem toho, s cieľom dosiahnuť väčšiu sociálnu sú-držnosť v Európe a trvalé uplatňovanie Akčného plánu Var-šavského summitu a Stratégie sociálnej súdržnosti, odpo-rúčame, aby Výbor ministrov Rady Európy:

1. posilnil rozmer zdravotníctva pri budúcich akč-ných programoch Rady Európy s cieľom dosiahnuť väčšiu sociálnu súdržnosť;

2. pokračoval v podporovaní politík, ktoré začleňujú etický, sociálny a ľudskoprávny rozmer do politík zdravotníctva, s ohľadom na špecifické potreby zra-niteľných skupín migrantov;

3. posilňoval úlohu Rady Európy ako strážcu ľud-ských práv a sociálnej súdržnosti, zahrnutím prvkov solidarity a medzikultúrneho dialógu v Európskych politikách zdravotníctva, ktoré zahrňujú migran-tov, utečencov a iných "ľudí v pohybe";

4. vyzval Európsky zdravotný výbor (CDSP), aby zo-hľadnil pri jeho budúcej práci etický a ľudskopráv-ny rozmer migrácie vrátane medzinárodného etic-kého kódexu zdravotnej starostlivosti o „ľudí v po-hybe";

5. zveril Európskemu zdravotnému výboru (CDSP) vy-pracovanie pracovného programu o aktuálnych zdravotníckych výzvach vzťahujúcich sa na zrani-teľné skupiny vrátane migrantov, utečencov, žiada-teľov o azyl a Rómov a kočovníkov.

Bratislava, 23. XI. 2007

PPoozznnáámmkkaa rreeddaakkcciiee:: Dokument prijatý ako záverečnádeklarácia 8. konferencie ministrov zdravotníctva krajínRady Európy – Ľudia v pohybe: Výzvy pre zdravotníckesystémy a ľudské práva, Bratislava, 22. – 23. XI. 2007.Oficiálny preklad prevzatý z webovej stránky konferen-cie: http://www.8ministryconference.com/ nebol redak-ciou korigovaný.

všetkých ľudí v pohybe, vrátane iregulárnych migrantov,pokiaľ sa jedná o pohotovostnú starostlivosť;

Pracovať na prekonaní prekážok vo využívaní prístu-pu k ochrane zdravia pre ľudí v pohybe budovaním kapa-cít a zvyšovaním povedomia u poskytovateľov zdravotnejstarostlivosti, tvorcov politík, plánovačov zdravotníckehomanažmentu a zdravotníckych pedagógov ako aj inýchprofesionálov zúčastňujúcich sa na poskytovaní zdravot-níckych služieb;

Uskutočniť opatrenia vedúce k riadeniu problematikyverejného zdravotníctva týkajúce sa medzinárodnej mig-rácie rozvojom a posilňovaním partnerstva medzi vláda-mi a organizáciami na medzinárodnej, vnútroštátnej a ko-munitárnej úrovni, vrátane dobrovoľných združení;

Podporovať výskum verejného zdravotníctva pre pod-poru a posilnenie vnútroštátnych a medzinárodných do-zorných a informačných systémov a posilnenie a podpo-ru programov založených na preukázaných skutočnostiachpre podporu zdravia ľudí v pohybe;

Podniknúť kroky pre posilnenie a začlenenie zdravot-ného rozmeru do politiky rozvoja a spolupráce v súlade sprincípom „zdravie vo všetkých politikách“;

Podporovať účasť migrantov na plánovaní programov,poskytovaní zdravotníckych služieb a hodnotení;

Venovať pozornosť potrebe zdravotníckych opatrení,tak ako to stanovuje a v súlade s Medzinárodnými zdra-votníckymi predpismi (2005), pri príchode migrantov zoblastí s vysokým zdravotným rizikom, aby bolo o nichlepšie postarané a boli nasmerovaní na príslušné služby;

Podniknúť vhodné kroky pre zaškolenie a vzdelávanieposkytovateľov zdravotníckej starostlivosti, tvorcov poli-tík, plánovačov zdravotníckeho manažmentu a zdravot-níckych pedagógov a riešiť tak problematiku zdravotníc-kej starostlivosti spojenej s mobilitou obyvateľstva a roz-dielmi v zdravotníckych službách rôznych geografickýchoblastí;

Zvážiť potrebné kroky pre lepšie prispôsobenie slu-žieb zdravotníctva veku, pohlaviu a rozmanitosti, naprí-klad poskytnutím ľahko prístupných informácií v prís-lušnom jazyku alebo poskytnutím sprostredkovateľov,tam kde to je potrebné;

Riešiť osobitnú náchylnosť ľudí v pohybe k infekč-ným chorobám ako TBC, HIV/AIDS a pohlavne pre-nosným chorobám, snažiť sa o lepšiu konvergenciu v prí-stupoch k politikám a stratégiám prevencie, kontroly aliečby;

Zohľadniť potreby ľudí v pohybe s ohľadom na chro-nické choroby, vrátane duševného zdravia;

Podporovať v hostiteľských krajinách mechanizmypre riešenie špecifických problémov zdravotníctva, ktorémôžu vyplynúť z núteného presídlenia, ako poskytovanieporadenstva a psychoterapeutickej pomoci a rehabilitá-cie pre obete mučenia alebo traumy, vrátane sexuálnehonásilia a rodového násilia alebo iných porušení ľudskýchpráv;

Podniknúť kroky s cieľom pôsobiť proti praktikám,ktoré škodia ženám a dievčatám, ako zmrzačenie žen-ských genitálií a skoré alebo nútené svadby, ktoré môžumať vážne zdravotné následky;

Vyzvať hostiteľské krajiny, aby zvážili výzvu Parla-mentného zhromaždenia v Rezolúcii 1509 (2006) nazrušenie príkazu pre poskytovateľov zdravotníckych slu-žieb a školským úradom oznámiť prítomnosť iregulár-nych migrantov úradom;

Vyzvať hostiteľské krajiny, aby poskytovali prístup kzdravotníckej starostlivosti všetkým osobám, ktoré majúnárok na medzinárodnú ochranu na rovnakej báze akoštátnym príslušníkom a pritom zabezpečiť, že žiadatelia oazyl dostanú potrebnú zdravotnú starostlivosť, ktorá za-hŕňa rýchlu zdravotnú pomoc, základné liečenie chorobya potrebnú lekársku a inú pomoc tým, ktorí majú osobit-né potreby;

Zachovám úplný rešpekt voči ľudskému životu; Nikdy nepoužijem svoje lekárske vedomosti v rozpore

s ľudskými právami a občianskymi slobodami,a to ani pod nátlakom;

Tento sľub robím slávnostne, slobodne a na svoju česť.

Svetová lekárska asociácia (WMA) Ženevská deklarácia (1948, 2006)

17ME&B 14 (3-4) 2007

BBRRAATTIISSLLAAVVAA DDEECCLLAARRAATTIIOONN OONN MMIIGGRRAATTIIOONN,, HHEEAALLTTHH AANNDD HHUUMMAANN RRIIGGHHTTSS

PPrreeaammbbllee

We, the Ministers of Health of the forty seven mem-ber states of the Council of Europe, gathered from 22 to23 November 2007 in Bratislava on invitation of the Slo-vak government, at the Eighth European Conference ofHealth Ministers, organised by the Council of Europe, inour capacity as guardians of the health of our nations,recognise that:

The movement of people within and into Europe is agrowing phenomenon, which presents challenges tohealth care services and human rights;

People on the move never fall into one single catego-ry; they may be immigrants, internally displaced, internalmigrants, refugees, returnees, victims of trafficking, asy-lum seekers, irregular migrants and labour migrants,including health professionals;

The factors contributing to the continued push andpull of migration, such as poverty, war, climate changeand lack of access to essential services will inevitablyraise questions about the social integration and the healthof the people who move;

We believe that we must work together to ensure thatmigration within and into Europe does not in any wayadversely affect either the health of those who move orthe population of the host country;

We are convinced that the health of the people on themove must be tackled on both sides of the migration pro-cess, for example by strengthening health care systems insending countries and providing developmental assistance;

We similarly believe that if all member states coordi-nate their actions and update and share scientific dataand information, rapid concerted responses to emergingpublic health threats can be found.

TThheerreeffoorree wwee,, tthhee mmiinniisstteerrss aawwaarree tthhaatt::

As health issues concern all people on the move, re-gardless of age, gender and cultural diversity, when de-signing health policies, governments should take intoaccount the cultural (including religious), social and eco-nomic diversity of these people;

The migration process is, even in the best possiblecircumstances, a stressful event, and as such this places amigrant at increased risk of falling prey to illness; inter-nally displaced people are at even greater risk of mentaland other diseases due to their long term desperationand lack of adequate health care services;

Socio-economic, cultural and linguistic barriers maypose obstacles both to people on the move seeking healthservices as well as to the service providers; these barrierscan be exacerbated by lack of awareness and lack of un-derstanding of available services;

Women and children as well as elderly persons needparticular protection; they represent a sizeable propor-tion of all people on the move, have specific health needsand often risk exposure to economic, gender and sexualexploitation and violence;

The growing mobility of health care workers inclu-ding mobility within the forty seven Council of Europemember states favours some countries while at the sametime may deprive other countries of highly trained andmuch needed professionals,

RReeccaallll tthhaatt::

For States party to these instruments: – the European Social Charter (revised) (ETS 163)

provides, where applicable, for the protection of the

health in the State parties (Article 11), the right to socialand medical assistance (art.13) and affords protection formigrant workers (Article 19) and the elderly (Article 23);

– Article 3 of the Convention on Human Rights andBiomedicine (ETS 164), refers to the need to take appro-priate measures to provide equitable access to health ca-re of appropriate quality;

– The European Convention on the Legal Status ofMigrant Workers (ETS 093), Article 19, requires that“Each Contracting Party undertakes to grant within itsterritory, to migrant workers and members of their fami-lies who are lawfully present on its territory, social andmedical assistance on the same basis as nationals” inaccordance with the obligations it has assumed by virtueof other international agreements and in particular of theEuropean Convention on Social and Medical Assistanceof 1953;

Some Recommendations of the European Committeefor the Prevention of Torture specifically relate to thehealth and well-being of foreign nationals deprived oftheir liberty;

Several Recommendations of the Committee of Minis-ters exist to ensure more comprehensive protection,notably Recommendation Rec(2006)18 on health servi-ces in a multicultural society, Recommendation Rec(2006)10 on better access to health care for Roma andTravellers in Europe and Recommendation Rec(2006)11on trans-border mobility of health professionals and itsimplications for the functioning of health care systems,

RReeccooggnniissee tthhaatt::

Well-managed migrants’ health measures, includingpublic health, promote the well-being of all and can faci-litate the integration and participation of migrants wit-hin the host countries by promoting inclusion and un-derstanding, contributing to social cohesion and enhan-ced development;

Greater involvement of women in the promotion andprotection of migrant women’s health allows for a betterunderstanding and inclusion of migrant women in thehealth care systems of host countries, taking into accounttheir special role in the raising of the next generation;

Someone’s health should not be a ground for anyexception to the principles and standards embodied ininternational migration law;

The member states will ensure that irregular migrantsare able to access health care services in accordance withinternational treaties as may be in force at the time andnational laws and policies,

TToo aaddddrreessss tthhee cchhaalllleennggeess tthhaatt hhuummaann mmoobbiilliittyy ggeennee--rraatteess ffoorr hhuummaann rriigghhttss wwiitthhiinn tthhee hheeaalltthh ffiieelldd aanndd ffoorrhheeaalltthh ccaarree ssyysstteemmss,, wwee,, tthhee MMiinniisstteerrss ooff HHeeaalltthh ooff tthheeCCoouunncciill ooff EEuurrooppee mmeemmbbeerr ssttaatteess,

AArree rreessoollvveedd ttoo::

Focus on ethical and human rights aspects whenaddressing health issues of people on the move throughcooperation with other international organisations, inc-luding NGOs;

Consider the acceptance by States party to the Euro-pean Social Charter (revised) of the provisions relatingto the health and well-being in all member States andwhere applicable, to the health protection of migrant wor-kers in the spirit of Article 19 of the European SocialCharter (revised);

Work towards eliminating the practical obstacles andbarriers to the enjoyment of any access to appropriateprotection of health of all people on the move, includingthose in an irregular situation as far as emergency healthcare is concerned;

Work toward overcoming the barriers to the enjoy-

18 ME&B 14 (3-4) 2007

ment of the access to protection of health for people onthe move through capacity building and awareness rai-sing for health providers, policy makers, health manage-ment planners and health educators as well as other pro-fessions allied to health services delivery;

Take steps towards managing public health issuesrelated to international migration by developing or streng-thening partnerships between governments and organi-sations at international, national and community level,including voluntary associations;

Support public health research to enhance and streng-then national and international surveillance and informa-tion systems and to strengthen and support evidence-based programmes for the health of people on the move;

Take steps to reinforce and incorporate the health di-mension into development and cooperation policy follo-wing the principle of “health in all policies”;

Promote migrants’ participation in programme plan-ning, health services delivery, and evaluation;

Pay attention to the need for health measures, as ap-propriate and in accordance with the International HealthRegulations (2005), on the arrival of migrants from highhealth risk populations so that they can be better caredfor and redirected to the appropriate services;

Take steps to train and educate health-care providers,policy makers, health management planners and healtheducators, as appropriate, on addressing health-care issu-es associated with population mobility and disparities inhealth services between geographical locations;

Consider steps to make health services for the peopleon the move more sensitive to the aspects of age, genderand diversity by - for example - providing easily accessib-le information in relevant languages, or including availa-bility of mediators where appropriate;

Address the particular vulnerability of people on themove to some infectious diseases such as TB, HIV/AIDSand STIs, seeking for better convergence in approachesto policies and strategies for prevention, control and tre-atment;

Take into consideration the needs of people on themove, with regard to chronic diseases including mentalhealth;

Promote mechanisms in host countries to deal withspecific health problems that may result from forced dis-placement such as provision of counselling and psycho-therapeutic assistance and rehabilitation for victims oftorture or trauma, including sexual and gender-based vio-lence or other human rights violations;

Take steps to counteract practices that are harmful towomen and girls, such as female genital mutilation andearly or forced marriage, which may have serious healthconsequences;

Encourage host countries to consider the invitationof the Parliamentary Assembly in the Resolution 1509(2006) to eliminate any requirement on health serviceproviders and school authorities to report the presenceof irregular migrants to the authorities;

Encourage host countries to provide access to healthcare to all persons entitled to international protection onthe same basis as nationals, while ensuring that asylumseekers receive the necessary health care which includesemergency care and essential treatment of illness, andnecessary medical or other assistance to those who havespecial needs;

Support civil society initiatives by women migrantsfor women migrants, especially where migrant womencan act as mediators for social cohesion and tolerance;

Promote access to health information and health edu-cation for migrants, especially for young people; healtheducation should include information on reproductiveand sexual health, gender equality, nutrition and work-related accidents;

Reinforce an ethical approach in coordinating con-certed action between countries of origin and host coun-tries to manage the emigration of health professionalsfrom countries that invested in their training;

AAnndd ttoo tthhiiss eenndd rreeccoommmmeenndd tthhaatt

Those member States who have not yet done so consi-der signing and ratifying:

- those Council of Europe legal instruments coveringhealth aspects that are aimed at facilitating the integra-tion of migrant workers, such as the European SocialCharter (revised), the European Convention on the LegalStatus of Migrant Workers, the European Convention onSocial and Medical Assistance, and the European Conven-tion on Social Security.

In addition, and with a view to the achievement ofgreater social cohesion in Europe and continued imple-mentation of the Action Plan of the Warsaw Summit andthe Strategy for Social Cohesion, recommend that theCommittee of Ministers of the Council of Europe:

1. strengthen the health dimension in the future acti-vity programmes of the Council of Europe;

2. continue to promote policies incorporating the ethical, social and human rights dimension into health policies, taking account of specific needs of vulnerable groups, including migrants;

3. strengthen the Council of Europe’s role as a guar-dian of human rights and social cohesion by inclu-ding the components of solidarity and intercultural dialogue in European health policies, encompas-sing migrants, refugees and other ''people on the move'';

4. invite the European Health Committee (CDSP) to take into account, in its future work, the ethical and human rights dimension of migration inclu-ding an international code of ethics in health care for "people on the move";

5. entrust the European Health Committee (CDSP) to develop a programme of work on the current health challenges of vulnerable groups including mig-rants, refugees, asylum seekers, and Roma and Tra-vellers.

Bratislava, 23. XI. 2007

EEddiittoorriiaall nnoottee:: Adopted at the closing ceremony of the8th Con-ference of the Ministers of Health of the Councilof Europe Member States – People on the Move:Challenges for Health and Human Rights, Bratislava(Slovak Republic), 22. – 23. XI. 2007. Text taken from theofficial web page of the conference: http:// www.8minis-tryconference.com/

OOFF TTHHEE RRIIGGHHTT TTOO LLIIFFEE

Pontifical Academy for Life

FFIINNAALL DDEECCLLAARRAATTIIOONN BBYY TTHHEE 1133tthh GGEENNEERRAALL AASSSSEEMMBBLLYY

11.. On 23-24 February, the Pontifical Academy for Lifeorganized an International Congress at the Vatican onthe occasion of its 13th General Assembly. The topic ofthe Congress was: "Christian conscience in support ofthe right to life". Present were the Members of the Ponti-fical Academy for Life and other well-known expertsfrom various countries, in addition to approximately 420persons from around the world.

19ME&B 14 (3–4) 2007

At the end of the meeting, on the basis of what emer-ged from the reports presented and from the lively andconstructive discussion, the Pontifical Academy for Lifeoffers the following considerations to the ecclesial com-munity, the civil community and every person of goodwill for reflection.

22.. "Deep within his conscience man discovers a lawwhich he has not laid upon himself but which he mustobey. Its voice, ever calling him to love and to do what isgood and to avoid evil, tells him inwardly at the rightmoment: do this, shun that. For man has in his heart alaw inscribed by God. His dignity lies in observing thislaw, and by it he will be judged" (Gaudium et Spes, n. 16).

Thus, acting in faithful obedience to the judgments ofhis own moral conscience, which honestly seeks goodand is constantly nourished by known truth, every per-son expresses and realizes his human dignity deep wit-hin himself, edifying himself and the whole communitythrough his own conscious and free choices.

33.. So that man may always be guided in his actions bythe judgment of his moral conscience to do good intruth, he must take every possible care of his continuingformation, nourishing it with values consonant with thedignity of the human person, with justice and with thecommon good, as the Holy Father recalled in his Addressto the Pontifical Academy for Life:

"The formation of a true conscience, because it isfounded on the truth, and upright, because it is determi-ned to follow its dictates without contradictions, withoutbetrayal and without compromises, is a difficult and deli-cate undertaking today, but indispensable" (Address toParticipants in the 13th General Assembly of the Pontifi-cal Academy of Life, 24 February 2007; L'Osservatore Ro-mano English edition [ORE], 7 March, p. 3). The Christian'sconscience, in particular, is fully enlightened in hissearch for good by a constant encounter with the Wordof God, understood and lived in the Christian communityaccording to the teachings of the Magisterium.

44.. This need for continuing formation and a deepe-ning of the conscience is very obvious today in the faceof the many cultural and social problems which are surfa-cing and affect the right to life in the context of the fami-ly, in the assumption of the duties proper to married cou-ples and to parents, in the health-care profession and inpolitical tasks.

It is the ever more necessary and pressing task of theChristian conscience, taking on authentic human valuesand starting with the fundamental value of respect forlife in its physical existence and dignity, to view suchproblems in the light of reason illumined by faith in for-ming opinions on the moral value of one's own acts.

55.. Furthermore, we cannot overlook the many diffi-culties that the Christian conscience of believers meetstoday in forming an opinion and in reasoning. These dif-ficulties are due to the cultural context in which they liveand in which they are experiencing the crisis of "authori-ty", loss of faith and all too often a tendency to seek refu-ge in forms of extreme rationalism.

In addition to the cultural context, another area thattests the Christian conscience is constituted by the juridi-cal norms in force, both those that are codified and thosedefined by tribunals and the sentences passed by tribu-nals, which increasingly and under strong pressure fromunited and influential groups have opened and are ope-ning the ruinous breach of decriminalization: exceptionsto the individual's right to life are foreseen, various attackson human life are being every more widely legalized, andindeed end by denying that life is the basis of every otherright of the individual and that the respect due to the dig-nity of every human being is the basis of freedom andresponsibility.

In this regard, Benedict XVI has recalled that "theChristian is continually called to be ever alert in order toface the multiple attacks to which the right to life is ex-posed" (ibid. p. 3).

66.. The specific requirements of the Christian con-science encounter their acid test in their application to thehealth-care professions; here, Christians face both theirduty to protect human life and the risk of finding them-selves in situations where in carrying out their professio-nal duties they are cooperating with evil.

In such situations, the dutiful exercise of a "courageo-us conscientious objection" acquires importance on thepart of doctors, nurses, pharmacists and administrativepersonnel, judges and parliamentarians, and other pro-fessional figures directly involved in the protection ofindividual human life, wherever the legislative norms pro-vide for actions that threaten it.

However, at the same time it should also be stressedthat recourse to conscientious objection occurs today ina cultural context of ideological tolerance, which parado-xically sometimes tends not to encourage the acceptanceof the exercise of this right since it is a "destabilizing" ele-ment of the quietism of the conscience.

We wish to highlight that the exercise of the right toconscientious objection is particularly difficult for thehealth-care professions, since this right is normally recog-nized as the right of an individual and not of hospitalstructures or associations.

In the field of medical practice, the case of "emergen-cy contraception" (generally using chemical expedients)may be mentioned. It is necessary first of all to recall themoral responsibility of those who make their use possi-ble at various levels, and the need for recourse to co-nscientious objection since the effects of this form of con-traception are abortive (preventing implantation or ges-tation). The moral duty to provide the public with com-plete information on the various mechanisms of actionand the effects of these expedients should also be reas-serted.

This of course goes hand in hand with the duty tooppose any medical intervention or research that is desti-ned to destroy human life.

77.. The mobilization of all who have at heart the prote-ction of human life seems increasingly appropriate andmust be extended to politics. Respect for the principle ofequality that demands the rights of all to be honouredand protected, especially in the case of the frailest andmost defenceless beings, is an indispensable require-ment of justice.

We present anew and with conviction the specificteaching concerning conscientious objection that is pre-sented in the Encyclical Evangelium Vitae (cf. nn. 72, 73,74), particularly in the perspective of the adherence ofChristians to programmes proposed by political parties.

We are also hoping for legislation that will completeArticle 18 of the Universal Declaration of Human Rights,proclaimed in 1948 by the United Nations to guaranteethe right to conscientious objection and to defend thisright against all forms of discrimination in the areas ofwork, education and the attribution of benefits by go-vernments.

88.. To conclude, we present anew the desire expres-sed by the Holy Father as a message of hope and of com-mitment in order to contribute to building a human so-ciety in proportion to man: "Therefore, I ask the Lord tosend among you, dear brothers and sisters, and amongthose dedicated to science, medicine, law and politics,witnesses endowed with true and upright consciences inorder to defend and promote the “splendour of the truth”and to sustain the gift and mystery of life.

I trust in your help, dearest professionals, philoso-

gickej a transfuziologickej spoločnosti by malo v čo mož-no najkratšom čase začať systémovú osvetu širšej verejnos-ti so zameraním na mladé rodiny. Zároveň budú potreb-né aj cielené školenia gynekológov a zdravotníckeho per-sonálu pre realizáciu „národného programu“; a 3. mal bysa vypracovať plán na podporu tvorby databázy vzoriekpupočníkovej krvi, ktorý by umožnil pracoviskám v SRzapojenie do príslušných medzinárodných projektov aspolupráce.

MMggrr.. KKaattaarríínnaa GGllaassoovváá,, PPhhDD..ÚÚMMEEBB,, nn.. ff..,, BBrraattiissllaavvaa

KKoonnffeerreenncciiaa ss mmeeddzziinnáárrooddnnoouu úúččaassťťoouu ––ŽŽiivvoott jjee ddaarrBBrrnnoo,, CCZZ,, 1122.. –– 1144.. XX.. 22000077

V dňoch 12. – 14. októbra 2007 sa v rámci III. brnen-ských bioetických dní konalo sympózium s medzinárod-nou účasťou s názvom „Život je dar.“ Usporiadatelia [1]program tematicky orientovali ako pripomienku 20-tehovýročia vydania inštrukcie Kongregácie pre náuku viery„O rešpektovaní ľudského života a dôstojnosti plodenia“,známejšiu pod názvom inštrukcia „Donum Vitae“. Tentodokument vyšiel v roku 1987 a podpísal ju vtedajší prefektKongregácie pre náuku viery – kardinál Jozef Ratzinger,súčasný pápež Benedikt XVI. Inštrukcia dosiaľ predstavu-je jeden z najvýznamnejších dokumentov Katolíckej cirk-vi v oblasti bioetiky.

Hlavnou témou prednášok a diskusií konferencie boliaktuálne bioetické problémy spojené s počiatkom ľud-ského života. Erudovaný interdisciplinárny pohľad príro-dovedcov, teológov a filozofov obohatili živé vstupy z ra-dov účastníkov konferencie, ktoré odozneli počas diskusií.Neformálne diskusie účastníkov pokračovali aj po ukon-čení oficiálneho denného programu konferencie v prí-jemnom prostredí pohostinných brnenských kaviarní areštaurácií.

Program konferencie zahrnul rôzne prístupy k rieše-niu bioetických otázok. Okrem spomínaného filozofické-ho, teologického, či prírodovedného hľadiska sa proble-matika začiatku ľudského života skúmala aj v perspektíverodinnej a sociálnej politiky; ako aj so zohľadnením výs-ledkov najnovších výskumov v oblasti medicíny, psycho-lógie, genetiky, práva; či riešenia (post)moderných, zlo-žitých morálnych dilem (klonovanie, eutanázia, výskumna ľudských kmeňových bunkách atď.) alebo praxe priro-dzeného plánovania rodičovstva. Prednášky mali prehľa-dový, interdisciplinárny charakter. V niektorých prípa-doch išlo aj o vyjadrenie osobného postoja, resp. svedec-tva. [2]

III. brnenské bioetické dni významne prispeli k disku-sii na tému „etika a začiatok ľudského života“. Pozvali kdialógu nielen medzinárodných odborníkov v oblasti bio-etiky, ale aj mnohých sympatizantov hnutia pro-life v Čes-kej republike a na Slovensku.

MMggrr.. KKaattaarríínnaa GGllaassoovváá,, PPhhDD..ÚÚMMEEBB nn.. ff..,, BBrraattiissllaavvaa

PPoozznnáámmkkyy [1] Zoznam usporiadateľov konferencie „Život je dar“:

Česká biskupská konference, Cyrilometodějská teologic-ká fakulta Univerzity Palackého v Olomouci, Centrumpraktických studií Fakulty sociálních studií Masarykovyuniverzity v Brne, Bioetické centrum Hippokrates, Kolé-gium katolických lékařů.

[2] Okrem Zborníku vybraných abstraktov, ktorý bol

20 ME&B 14 (3–4) 2007

phers, theologians, scientists and doctors. In a society attimes chaotic and violent, with your cultural qualifica-tions, by teaching and by example, you can contribute toawakening in many hearts the eloquent and clear voiceof conscience" (Address, ORE, op. cit., p. 4).

Originally Published in "L'Osservatore Romano" –WeeklyEdition in English, April 18, 2007, p. 8. The text was ta-ken from the web site of the Pontificial Academy for Life– www. academiavita.org/

VVyyuužžiittiiee kkmmeeňňoovvýýcchh bbuunniieekk zz ppuuppooččnnííkkoovveejjkkrrvvii nnaa vvýýsskkuumm aa lliieeččbbuuKKoonnffeerreenncciiaa ss mmeeddzziinnáárrooddnnoouu úúččaassťťoouu,, BBrraattiissllaavvaa,, SSRR44.. VV.. 22000077

Konferenčná miestnosť Onkologického ústavu sv. Alž-bety v Bratislave bola dňa 4. mája 2007 miestom, kde sazišla zaujímavá interdisciplinárna odborná, resp. vedeckákomunita k verejnej diskusii na tému „Využitie kmeňo-vých buniek z pupočníkovej krvi na výskum a liečbu“[[angl. Umbilical Cord Blood Banking Use in Researchand Care]].

Konferencia sa konala pod záštitou poslanca Európ-skeho parlamentu Miroslava Mikolášika a v spolupráci soSlovenským registrom placentárnych krvotvorných bu-niek (Eurocord Slovakia). Odborným garantom podujatiabola Slovenská hematologická a transfuziologická spoloč-nosť. Rokovacími jazykmi boli slovenský a anglický jazyk.

Hlavným prednášateľom bol profesor bioetiky a me-dicínskych inovácií Gregory Katz-Benichou (ESSEC Bu-siness School, Cergy, Francúzsko). Vo svojom príspevku snázvom Banky pupočníkovej krvi: ekonomické modely aterapeutické výzvy, oboznámil účastníkov s pozitívami aúskaliami troch v súčasnosti aktuálnych prístupov kproblému odberu a uskladnenia (bankingu) kmeňovýchbuniek z pupočníkovej krvi z celosvetového ekonomic-ko-medicínskeho pohľadu. Argumenty v prospech rozvo-ja bánk pupočníkovej krvi sústredil na kvalitu poskytova-nia zdravotníckej starostlivosti, dostupnosť príslušnéhobiologického materiálu ľudského pôvodu pre tých, čo hopotrebujú, a na kapitálovú návratnosť pri systematickejtvorbe registrov. Vyzdvihol pozitíva prepojenia registrova bánk pupočníkovej krvi v celosvetovom meradle a vy-jadril obavy nad situáciou krajín, kde sa odberu nevenujedostatočná pozornosť. V závere zdôvodnil prednosti zís-kania ľudských kmeňových buniek prostredníctvom od-beru pupočníkovej krvi hneď po pôrode – ako efektívne,ekonomicky najmenej nákladné, časovo bezrizikové aeticky najmenej diskutabilné.

Príspevky predstaviteľov Slovenskej hematologickej atransfuziologickej spoločnosti a Slovenského registra pla-centárnych krvotvorných buniek (Eurocord-Slovakia) bo-li zamerané na popis aktuálneho stavu transplantácie kr-votvorných buniek na Slovensku. Autori sa informovali opodmienkach odberu krvotvorných buniek z pupočníko-vej krvi a o aktuálnej situácii registrov a bánk pupočníko-vej krvi v Slovenskej republike (SR).

V rámci tlačovej konferencie sa zhrnuli závery tohtozaujímavého podujatia pre širšiu verejnosť. V nich sa zdô-raznilo, že 1. stav bánk pupočníkovej krvi v SR je v porov-naní s inými novými členskými resp. prístupovými kraji-nami Európskej únie v pomerne dobrom stave; 2. spoje-né úsilie Slovenského registra placentárnych krvotvor-ných buniek (Eurocord-Slovakia) a Slovenskej hematolo-

SPRÁVY / REPORTS

21ME&B 14 (3–4) 2007

účastníkom k dispozícii už počas konferencie, organizá-tori (Bioetické centrum Hippokrates, Kolégium kato-lických lékařů) v súčasnosti pripravujú zvláštne čísločasopisu Bioetika – Scripta Bioetika (www.volny.cz/bioe-tika) s najzávažnejšími príspevkami konferencie.

MMeeddzziinnáárrooddnnáá kkoonnffeerreenncciiaa –– vvppllyyvv gglloobbaalliizzáá--cciiee nnaa mmééddiiáá,, kkuullttúúrruu aa vvzzddeelláávvaanniiee SSmmoolleenniiccee,, SSlloovveennsskkáá rreeppuubblliikkaa,, SSRR,, 1155.. –– 1177.. XX.. 22000077

V dňoch 15. – 17. októbra 2007 sa v zámockých pries-toroch Kongresového centra Slovenskej akadémie vied(SAV) v Smoleniciach rozvinula pozoruhodná interdiscip-linárna diskusia na tému globalizácie, jej vplyvu na mé-diá, kultúru a vzdelávanie. Odborníci z rôznych vednýchoblastí [1] a rôznych kútov sveta [2] sa zišli, aby popísalia analyzovali súčasný stav procesov globalizácie, identifi-kovali najviac zasiahnuté vedné oblasti i vrstvy spoločnos-ti – a pokúsili sa vymedziť určité hranice, za ktoré by ten-dencia celosvetového zovšeobecnenia nemala zasahovať.

Hlavnou témou konferencie sa stala otázka prínosuglobalizácie pre ľudí z rôznych regiónov Európy. Vzni-kom Európskej únie sa do veľkého celku spojili rôznoro-dé kultúry, tradície, etniká; svojrázne, hrdé národy s bo-hatou minulosťou, často precitlivené na zachovanie vlast-nej identity; obrovská masa ľudí s nie veľkým záujmomkomunikovať, a nie to ešte sa dohodnúť. Napriek medzi-národnej záštite a spolupráci so špičkovými odborníkminapríklad aj Európsky parlament pôsobí na mnohýchľudí ako málo funkčný, neprehľadný kolos, plný rôznychkompromisov, ktoré sa niekedy zdajú zachádzať priďale-ko. Trendu bezbrehého zovšeobecňovania sa dnes rovna-ko desí liberálny individualista, sociálny komunitarista,konzervatívny autonomista, či komunista. Hranica ľud-skej dôstojnosti, slobôd, práv a zodpovednosti sa neraz pre-súva akoby na bedrá každého jednotlivca (proklamovanásnaha o demokratickú „participáciu“ všetkých a každého),inokedy akoby visí v nedohľadnom, imaginárnom ‘vzdu-choprázdne‘ národných, či nadnárodných inštitúcií.

Napriek očividne negatívnemu podtónu, s akým sa naverejnosti hovorí o inštitúciách európskeho rozmeru, prá-ve v nich sa odohráva množstvo pozitívnych rozhodnutípre spoločné dobro postavené na prirodzenom zákone,ktorý po mnohých storočiach znova ašpiruje stať sa me-dzinárodným právom. V odborných kruhoch však vládneneistota. Zmätok v terminológii, fóbie z ideológií, aktuál-ne nebezpečenstvo utópií naháňa strach.

Vzhľadom k mnohým rezultujúcim problémom, sa ajúčastníci konferencie zhodli, že usporiadanie takéhotomedzinárodného stretnutia bolo nanajvýš aktuálne a pot-rebné. Dôkazom toho bola aj živá diskusia tak počas sa-motných rokovaní oficiálneho programu konferencie, akoaj po jeho skončení – v nádhernom prostredí roman-tických zámockých priestorov.

Globalizácia znamená náročnú všestrannosť pri súčas-nom zachovaní autonómie osoby, ako aj nedotknuteľ-nosti integrity a identity osobnosti. Hranicou je a ostávarešpektovanie a úcta k ľudskej dôstojnosti. Sokratovavýzva, že dôležité je dôkladne poznať najskôr samého se-ba (práva a povinnosti), aby si bol človek vôbec schopnýuvedomiť, čo všetko ešte nevie, a zároveň aby bol schop-ný uznať, že všetko v rozpätí a hraniciach narastajúcich ce-losvetových možností ani nebude vedieť, je stále aktuálna.

Z tém konferencie vyberáme: Ľudské práva ohrozenémocou a relativizmom. Sloboda človeka v globalizova-nom svete. Zmysel umenia v globalizovanom svete. Vplyvglobalizácie a IT veku na duchovnosť a spiritualitu člove-ka. Múdrosť v kontexte súčasnej vedy. Právo na život aliečbu novorodencov s vrodeným rozštepom chrbtice.

Vedie vedecký a technologický pokrok v medicíne k lep-šiemu zdravotnému stavu obyvateľstva? Rešpektuje vzde-lávací systém globálne spoločenské zmeny v lekárskejprofesii? Psycholingvistika a globalizácia. Trendy v mé-diách a potreba mediálneho vzdelávania. Vplyv globálnychmédií na osudy a myslenie ľudí. Globalizácia médií ainformačná spoločnosť. Súčasné problémy pri uplatňova-ní Dekalógu. Čo môže kresťanstvo priniesť pre vzdeláva-nie a vedu v globalizovanom svete. Fyzika a kultúra v časeglobalizácie. Zlepšenie humánnosti (napriek rizikám) vinformačnej dobe. Odbornosť a systémovosť politickýchrozhodnutí v bezpečnostných zložkách v čase globalizá-cie. Médiá a kriminalita. Šport a médiá v globalizovanomsvete. Témy, kompromisy a rezervy slovenských médií. Ča-sopis Forum scientia a sapientiae v informačnej Európe.

Bohatý odborný program dopĺňala výstava umelec-kých diel akademickej maliarky Xénie Bergerovej, ktoráposkytovala nielen potešenie očiam, ale i oddych chvíľa-mi azda unavenej mysli. Účastníci sa mohli oboznámiť aj snajnovšími odbornými publikáciami SAV, redakcie časo-pisu Forum scientia a sapientiae, ako aj inými hod-notnými príspevkami k globálnemu pohľadu na svet.

MMggrr.. KKaattaarríínnaa GGllaassoovváá,, PPhhDD..ÚÚMMEEBB,, nn.. ff..,, BBrraattiissllaavvaa

PPoozznnáámmkkyy [1] Psychológia, medicína, filozofia, sociológia, teológia,kriminológia, lingvistika atď. [2] Na konferencii sa zúčastnili účastníci z nasledovnýchkrajín: Belgicko, Česká republika, Japonsko, Nemecko, Nór-sko, Poľsko.[3] Konferenciu pripravila redakcia časopisu Fórumscientiae et sapientiae v Kongresovom centre SAV v Smo-leniciach v rámci projektu a s podporou Európskeho so-ciálneho fondu. Záštitu nad konferenciou prevzal Ján Fí-geľ, člen Európskej komisie zodpovedný za vzdelávanie,odbornú prípravu, kultúru a mládež.

ĽĽuuddiiaa vv ppoohhyybbee:: VVýýzzvvyy pprree zzddrraavvoottnníícckkee ssyyssttéé--mmyy aa pprree ľľuuddsskkéé pprráávvaa KKoonnffeerreenncciiaa mmiinniissttrroovv zzddrraavvoottnnííccttvvaa kkrraajjíínn RRaaddyy EEuurróóppyy,,BBrraattiissllaavvaa,, SSRR,, 2222.. –– 2233.. XXII.. 22000077

V dňoch 22. – 23. novembra 2007 sa v historickýchpriestoroch budovy Slovenskej filharmónie (Reduta) vBratislave uskutočnila 8. konferencia ministrov zdravot-níctva krajín Rady Európy, ktorej témou bola aktuálnaproblematika migrácie v európskom (i globálnom) kon-texte. Titul konferencie – „Ľudia v pohybe: Výzvy prezdravotnícke systémy a pre ľudské práva“ vyjadroval jejzameranie na oblasť ľudských práv migrantov – ‘ľudí vpohybe‘ vo vzťahu k zabezpečeniu potrebnej zdravotnejstarostlivosti vzhľadom na špecifiká životných situácií azdravotných potrieb rôznych kategórií migrujúcich osôb.

Hlavným garantom odbornej náplne a politického ob-sahu konferencie bol Generálny sekretariát Rady Európy(RE) v Štrasburgu, konkrétne Európsky zdravotný výbor(EZV) RE. Národným garantom a hlavným organizátorompodujatia bolo Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej re-publiky (MZ SR). Konferencia sa konala ako jedna z naj-významnejších akcií na území SR počas Slovenského pred-sedníctva Rady ministrov RE (november 2007 – máj 2008)pod záštitou predsedu vlády SR. Konferenciu slávnostneotvoril generálny tajomník Rady Európy – pán Terry Davis.

Z pohľadu verejného zdravotníctva predstavujú ‘ľudiav pohybe‘ výrazne diferencovanú a pomerne početnúskupinu osôb so špecifickými zdravotnými potrebami.Tieto potreby sa nezriedka odlišujú od aktuálnych zdra-

22 ME&B 14 (3–4) 2007

votných potrieb obyvateľstva ‘prijímajúcej krajiny’. Účast-níci konferencie sa podrobne zaoberali zvláštnosťamizdravotných potrieb migrujúcich osôb, ich možnými do-padmi na verejné zdravie v ‘prijímajúcich krajinách‘, akoaj novo vznikajúcimi požiadavkami na systémy zdravot-nej starostlivosti. Hľadanie efektívnych riešení tejto nalie-havej problematiky zdôraznilo požiadavku zabezpečeniaprimeranej zdravotnej starostlivosti, rešpektujúcej dôstoj-nosť a ľudské práva „ľudí v pohybe“.

Samotnému konaniu konferencie predchádzala inten-zívna odborná a politická príprava, ktorú inicioval a koor-dinoval Medzinárodný odborný výbor konferencie, kreo-vaný z iniciatívy MZ SR v spolupráci s EZV RE. Výsledkomtýchto príprav a mnohých multilaterálnych konzultáciíbol bohatý odborný program podujatia a návrh textu zá-verečnej deklarácie.

Rokovania konferencie prebiehali v štyroch sukcesív-nych pracovných sekciách.

Prvá pracovná sekcia bola venovaná problematike mig-rácie a mobility z regionálneho (rôzne regióny, resp. kra-jiny Európy) a z globálneho pohľadu. Poukázala na výraz-nú dynamiku migračných procesov, ktorá je výsledkomintenzívnych politických, ekonomických, demografic-kých a kultúrnych zmien prebiehajúcich na samotnomeurópskom kontinente. Tieto zároveň čoraz tesnejšie sú-visia so zmenami a udalosťami v iných častiach sveta(napr. e/migrácia osôb z rôznych krajín Afriky a Ázie).

Nasledujúca pracovná sekcia sa zamerala na otázkyrešpektovania a ochrany ľudských práv migrantov vovzťahu k zabezpečeniu zdravotnej starostlivosti. V tretej sek-cii sa bližšie analyzovala komplexná problematiku zdra-via a zdravotnej starostlivosti o migrantov, ako aj možnos-ti a limitujúce problémy jej zabezpečenia v podmienkachjednotlivých systémov zdravotníctva, s ohľadom na ak-tuálnu situáciu a spravodlivé zabezpečenie zdravotnýchpotrieb obyvateľstva ‘prijímajúcej krajiny‘.

Štvrtá pracovná sekcia sa zamerala na hľadanie výcho-dísk a modelov efektívneho riešenia nastolených problé-mov, vrátane nových možností účinnej regionálnej (bila-terálnej a multilaterálnej) i celoeurópskej medzinárodnejspolupráce. Zvlášť poukázala na nutnosť lepšej spoluprá-ce medzi ‘vysielajúcimi‘ a ‚prijímajúcimi‘ krajinami, kde vsúčasnosti existuje nielen značná asymetria, ale aj určitékonkrétne možnosti riešenia.

Konferencia sa dotkla aj problému migrácie zdravot-níckych pracovníkov – tak lekárov, ako aj sestier. Za dele-gáciu SR – popri oficiálnych príhovoroch predsedu vládya ministrov zdravotníctva a zahraničných vecí – vystúpiliv odbornom programe konferencie traja zástupcovia:Ing. B. Priecel, riaditeľ MÚ MV SR (v sekcii I.), doc. MUDr.J. Glasa, vedúci ÚMEB n. f. (v sekcii II.) a MUDr. A. Ho-chel, generálny riaditeľ SZ MZ SR (v sekcii III);

Na záver rokovania delegácie zúčastnených krajín REjednomyseľne prijali záverečný text „„BBrraattiissllaavvsskkeejj ddeekkllaa--rráácciiee oo mmiiggrráácciiii,, zzddrraavvíí aa ľľuuddsskkýýcchh pprráávvaacchh““ (uverejňuje-me v tomto čísle časopisu na inom mieste – pozn. aut.). Vdeklarácii sa konštatuje, že migrácia osôb v rámci Európya do Európy je narastajúcim a dynamickým fenoménom,ktorý prináša nové výzvy aj pre oblasť služieb zdravotnejstarostlivosti. Ministri zdravotníctva členských štátov REsa v deklarácii sa zaväzujú, že budú postupne odstraňovaťprekážky a bariéry, ktoré bránia prístupu k primeranejochrane zdravia a zdravotnej starostlivosti pre všetkých‘ľudí v pohybe‘, že podporia výskum v oblasti verejnéhozdravotníctva, účasť zástupcov migrantov na plánovaníprogramov v oblasti zdravotníckych služieb, zohľadniapotreby ‚ľudí v pohybe‘ s ohľadom na chronické choro-by, vrátane duševného zdravia, podporia etický prístup kmigrantom, zabezpečia primerané vzdelávanie poskyto-vateľov zdravotnej starostlivosti v súvislosti s mobilitouobyvateľstva, posilnia začlenenie zdravotného rozmerudo politiky rozvoja a spolupráce v súlade s dôslednýmuplatňovaním princípu „zdravie prítomné vo všetkýchpolitikách“.

Z iniciatívy SR sa v texte deklarácie objavila požiadav-ka na vypracovanie medzinárodného dokumentu o etic-kých princípoch poskytovania zdravotnej starostlivosti„ľuďom v pohybe“ (pravdepodobne vo forme medziná-rodného etického kódexu; odporúčanie č. 4).

Minister zdravotníctva SR v záverečnom prejave zdô-raznil, že SR sa chce aktívne zúčastňovať na tvorbe a rea-lizácii projektov, ktoré budú prínosom v problematikemigrácie, a SR je pripravená niesť svoj podiel zodpoved-nosti za prijaté opatrenia v oblasti verejného zdravia.

Konferencia, podľa hodnotenia účastníkov, patrilasvojím odborným obsahom, závažnosťou riešenej proble-matiky, prijatými uzneseniami (Bratislavská deklarácia) iperfektným organizačným a spoločenským zvládnutímnáročného programu zo strany organizátorov k najús-pešnejším v doterajšej histórii konferencií ministrovzdravotníctva členských krajín RE. Účastníci vyjadrili pre-svedčenie, že dôsledná aplikácia záverov konferencie bymohla prispieť k zlepšeniu situácie ‘ľudí v pohybe‘, pre-dovšetkým v oblasti zabezpečenia potrebnej zdravotnej sta-rostlivosti v súlade s požiadavkami rešpektovania ich dôs-tojnosti a ľudských práv.

DDoocc.. MMUUDDrr.. JJoozzeeff GGllaassaa,, CCSScc..ttaajjoommnnííkk MMeeddzziinnáárrooddnnééhhoo ooddbboorrnnééhhoo vvýýbboorruu

88.. kkoonnffeerreenncciiee mmiinniissttrroovv zzddrraavvoottnnííccttvvaa RREE

Podrobnejšie informácie sú k dispozícii na oficiálnej webovejstránke konferencie http://www.8ministryconference.com

MMeeddiiccíínnsskkaa eettiikkaa && bbiiooeettiikkaa -- MMeeddiiccaall EEtthhiiccss && BBiiooeetthhiiccss,, založený ako časopisÚstavu medicínskej etiky a bioetiky v Bratislave. Je určený pracovníkom etic-kých komisií v Slovenskej republike, ako aj najširšej medicínskej a zdravotníckejverejnosti. Má tiež za cieľ napomáhať medzinárodnú výmenu informácií na polimedicínskej etiky a bioetiky. Prináša informácie o aktuálnych podujatiach a uda-lostiach v oblasti medicínskej etiky a bioetiky, pôvodné práce, prehľady, reprin-ty legislatívnych materiálov a smerníc pre oblasť bioetiky, listy redakcii a re-cenzie. Príspevky a materiály uverejňuje v slovenskom alebo anglickom jazyku.Vybrané materiály vychádzajú dvojjazyčne. Vedecké práce publikované v časopi-se musia zodpovedať obvyklým medzinárodným kritériám (pozri Pokyny pris-pievateľom).

MMeeddiiccíínnsskkaa eettiikkaa && bbiiooeettiikkaa -- MMeeddiiccaall EEtthhiiccss && BBiiooeetthhiiccss,, founded as the journalof the Institute of Medical Ethics & Bioethics in Bratislava. It aims to serve theinformational and educational needs of the members of ethics committees inthe Slovak Republic and the broadest medical and health audience as well. Itaims also to enhance the international exchange of information in the field ofmedical ethics and bioethics. The information published comprises news, origi-nal papers, review articles, reprints of national and international regulatory ma-terials, letters, reviews. Contributions and materials are published in Slovak orEnglish. Selected materials are published in both languages. Scientific paperspublished in ME&B must respect the usual international standards (see Instruc-tions for authors)

Vedúci redaktor/Editor: J. Glasa ■ Redakčná rada/Editorial Board: M. Babál ✝ , J. Ďačok, R. Fridrych, K. Glasová, M. Glasová, T. Krčméryová, J. Labus, J. Matulník,J. Palaščák, R. Pullmann, A. Rakús, M. Troščák, V. Žilínek ■ Rozšírená redakčná rada/National Advisory Board: A. Bajan, I. Ďuriš, A. Kapellerová, E. Kolibáš, Š. Krajčík,V. Krčméry ml., M. Kriška, P. Kukumberg, J. Longauer, F. Makai, E. Mathéová, P. Mráz, M. Pavlovič, J. Porubský ■ Medzinárodný poradný zbor/InternationalAdvisory Board: A. Carlberg (Stockholm), D. Callahan (Garrison, N. Y.), H. Glasová (London), T. Hope (Oxford), L. Gormally (London), H. Klaus (Washington, DC),S. Leone (Palermo), T. Lajkep (Brussels), M. Munzarová (Brno), R. H. Nicholson (London), J. Payne (Prague), R. Pegoraro (Padua), D. Sacchini (Rome), A. Slabý (Praha),A. Spagnolo (Rome), J. Šimek (Praha), K. Šipr (Brno), H. Watt (London) ■ Výkonný redaktor/Executive Editor: K. Glasová ■ Adresa redakcie/Address: Ústav medicínskej etikya bioetiky n. f./Institute of Medical Ethics and Bioethics n. f., Limbová 12, 833 03 Bratislava ■ Tel: (+421-7) 59369472 ■ Registrované MK SR číslo 964/94. ■ Publishedby Charis Publishing House, Ipeľská 3, Bratislava (Slovak Republic) for the Institute of Medical Ethics and Bioethics n.f., Bratislava.

IInncclluuddeedd iinnttoo MMeeddlliinnee aanndd BBiibblliiooggrraapphhiiaa mmeeddiiccaa sslloovvaaccaaIISSSSNN 11333355––00556600 hhttttpp:: ////wwwwww..iimmeebb..sskk PPRRIINNTTEEDD IINN SSLLOOVVAAKKIIAA